streda 4. februára 2015

Ja teda pôjdem

V poslednom čase sa v našich mestách vyrojili takéto plagáty. Nechcela som už písať na tému referenda, je toho všade strašne veľa. Ale tie citáty ma vyprovokovali k zamysleniu. A doteraz som sa nestretla na internete s reakciou na ne, ktorá by ma uspokojila. Tak musím napísať vlastnú... Nech mi Pán Boh pomáha:




Áno, to je dobrá pripomienka. Máme sa navzájom milovať. A nielen takto - ako seba samého - to stačilo pre starozákonný ľud. My máme ísť ďalej - máme milovať tak, ako nás miloval / miluje Kristus - úplne maximálne. On dal za nás svoj život, aby sme my mohli žiť. A nevyberal si, kto sa mu páči, kto sa mu zalieča, kto ho poslúcha a plní jeho vôľu - a samozrejme vôľu jeho Otca. Miloval / miluje nás všetkých a za všetkých zomrel. Aj za hriešnikov - vlastne - len za hriešnikov, lebo to sme všetci. Ale chcela som povedať, že zomrel aj za tých, ktorí nikdy neprijmú svedectvo jeho lásky a napriek všetkému sa rútia do záhuby - už tu na zemi - a potom vo večnosti. Zomrel aj za tých, ktorí vytrvalo ubližujú sebe, alebo druhým ľuďom. My nie sme povolaní súdiť... ale o tom už je druhý obrázok. My sme povolaní milovať.

Vďaka za pripomenutie zákona lásky. Aby sme pri všetkom tom odhodlanom boji za pravdu a skutočnú slobodu nezabudli milovať aj svojich oponentov. Aby sme ohnivými argumentami zbytočne neubližovali a nezraňovali tých, ktorí sú už teraz dosť pozraňovaní. Veru, čítala som mnohé príspevky v diskusii - na oboch stranách, ktoré veru mohli zraniť a ublížiť.  Aj z úst tých, čo sa hlásia k dedičstvu kresťanskej viery, zaznievajú často na adresu iných ľudí (predovšetkým "inak orientovaných") zraňujúce slová. Bolia aj mňa, keď ich čítam. Prosím, vyvarujme sa útokov, ohlasujme pravdu s láskou a citom. Napomínajme sa navzájom - s láskou - a z lásky - pre dobro tých, ktorí blúdia, nie pre pocit vlastnej nadradenosti.

Potiaľto s výrokom na bilborde súhlasím. Keby tam nebol ten spodnejší riadok: Neísť na referendum nie je hriech. Skoro to vyznieva, akoby tí, čo odovzdajú svoj hlas a zaškrtnú tri krát "áno" nemilovali. Čie nie je prejavom lásky a nie nenávisti, keď napomeniem brata, že zle robí? Je prejavom lásky, či ľahostajnosti, keď ho nechám, nech ďalej ubližuje sebe aj iným? Je ne-láska, ak sa zastávam práv bezbranných detí? Je ne-láska, ak chcem, aby rodičia mali výlučné právo rozhodovať o tom, ako treba vychovávať svoje deti, čo je pre ne dobré, a čo škodlivé? Je ne-láska, ak chcem brániť vlasť pred totalitou, ktorá sa pod rôznymi ľúbozvučnými názvami sťahuje okolo nás?

Či to nie je skôr naopak? Milujte tak veľmi, že ste ochotní urobiť pre blížneho viac ako ostatní. Milujte tak, že vám nebude prekážať, ak vás nazvú bigotnými, pokiaľ je to potrebné pre záchranu brata. Milujte tak, že sa nebojíte povedať druhému, že sa mýli, ak niektoré veci robí zle - a ubližuje sebe aj iným. Milujte tak, že vám bude záležať na spáse druhého viac ako na svojom pohodí. Milujte tak, že vám nebude zaťažko opustiť v sobotu svoju obývačku a pripojiť svoj malý hlas k množstvu iných malých hlasov, aby ich bolo počuť.


Nesúďte, aby ste neboli súdení. Aj s tým musím súhlasiť. Joj, ako často sa mi do srdca vkladne súd. A potom som nešťastná - sama seba takto oberám o radosť. Či nie je lepšie milovať druhého bez výhrad? Veď aj náš nebeský Otec necháva svietiť slnko na dobrých aj na zlých. On miluje každého človeka a túži aby bol každý spasený = šťastný = v jednote s Ním.

Ako nám to predviedol Ježiš? Napríklad, keď mu priviedli cudzoložnicu: "Ani ja ťa neodsudzujem (na trest smrti). Choď a viac nehreš." Ako odpovedal, keď mu vyčítali, že stoluje s hriešnikmi a vyberačmi daní? "Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí." Nepopieral, že majú problém, ale pomohol im ho riešiť.

Teda - ako sa máme správať my k hriešnikom, cudzoložníkom, či k tým, čo by chceli homosexuálne manželstvá? Sme povolaní podobne ako Ježiš povedať: "Choď v pokoji - a viac nehreš." Máme im podobne ako Ježiš ponúknuť služby lekára - nie takého, čo oviaže hnisajúcu ranu, aby ju nebolo vidno a bude presviedčať pacienta, že je vlastne zdravý, to len spoločnosť si namýšľa, že s takou ranou by nemal chodiť von. Ale takého, čo choré miesto vyčistí, naleje do rany liek a až potom ju oviaže, aby sa mohla dobre zahojiť.

Priznávam, my kresťania často v tomto zlyhávame. Bojíme sa s láskou pristúpiť k tým, ktorých nepoznáme a možno sa ich niekedy aj bojíme. Často zatvárame oči, aby sme nevideli biedu sveta a ozveme sa až potom, keď nám prejavy choroby (hriechu) zasahujú do nášho pohodlného života. Často sa tvárime, že problém neexistuje, ak nám práve nebije do očí. A pritom je okolo nás veľa zranených ľudí, ktorí sa cítia byť sami a odvrhnutí spoločnosťou. Mali by sme viac aktívne hľadať tých "chorých" a "hriešnikov" (pretože hriech je tá najväčšia najvážnejšia a najboľavejšia choroba) a byť pre nich prameňom pravej očisťujúcej a uzdravujúcej Božej lásky. Ale aj zranených, nešťastných, ubolených, sklamaných, opustených, odmietaných... Kto im má dať nádej, keď nie my?

Ak im ju nedáme my, potom ľahko uveria klamstvu "otca lži", že nájdu útechu v hriechoch - v alkohole, v závislostiach, v neviazanom sexe (pokiaľ možno "bez následkov" - čiže potrebné je len chrániť sa pred chorobou a nechceným tehotenstvom)... Že nájdu šťastie, keď budú bojovať o splnenie svojich túžob akýmikoľvek prostriedkami... 

Takže áno, súhlasím. Nesúďme - milujme. 

Nie: "Si zlý! Si nanič! Nie je v tebe nič dobré a ja nechcem mať s tebou nič spoločné!" 
Ale: "Mám ťa rád. Si vzácny poklad, milované Božie dieťa. Ale toto, čo robíš nie je dobré, ubližuješ si tým. Ak chceš byť šťastný, zanechaj to a svoju radosť nájdeš..."

Práve toto chcem vyjadriť v sobotu v referendovej miestnosti - keď zaškrtnem tri krát "áno". 


PS: Prosím aj tých, čo zadávajú podobné reklamy: Nesúďte ani vy - tých, ktorí prídu vyjadriť svoj názor. Ďakujem. 

9 komentárov:

  1. Tento komentár bol odstránený autorom.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj Aly. Vďaka za komentár.
      Ja som naopak sledovala dianie okolo tohto referenda od začiatku. Ešte skôr, ako sa začali objavovať tie konfrontačné reakcie z oboch strán. O to viac ma mrzeli, pretože namiesto dobrej veci sa ľudia začali deliť a bojovať za to svoje - alebo ešte skôr "proti tým druhým". A keď sa bojuje "proti", to často prinesie viac bolesti ako dobrého.
      Tiež sa mi tie plagáty (a ani niektoré ďalšie propagačné materiály) nepáčia, asi aj preto som sa k nim chcela vyjadriť a opísať, ako to cítim ja.

      Ale tento letáčik dosť dobre popisuje, o čo v referende ide - s tým sa viem stotožniť:
      http://www.alianciazarodinu.sk/user-files/letak_NOVY_bez_znaciek.pdf?stamp=54c927d04e9de

      (Možno klikací odkaz: link

      Odstrániť
  2. Moc hezky napsané. Kolikrát si taky musím znovu a znovu uvědomovat, že nemůžu napomínat druhé pro svůj pocit nadřazenosti. To je selhání, k němuž člověk (nebo já určitě:) snadno sklouzává a vyhýbat se mu je neustálý boj. Kéž referendum dopadne dobře.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem.
      Tiež s tým často bojujem. Musím si podobné vety opakovať často - aby som nezabúdala - na lásku. A že to čo robím chcem robiť z lásky. Trebárs aj voči vlastnému dieťaťu. :) )

      Odstrániť
  3. Milovat bližního svého snad ani nejde opravdu jinak, než jak to dělal Kristus. Protože jinak to není ta opravdová láska. A obávám se, že takto milovat je velmi vzácné. Ono ani to "jako sebe samého" nemusí být úplně jednoduché... kdo má sám sebe opravdu rád natolik, aby ani sám sobě neubližoval - slovem, skutky?? Líbí se mi na tom právě to, jak se po nás chce, abychom stejnou lásku věnovali sobě i druhým... abychom neubližovali (i třeba tím, že budeme přehlížet - z na první pohled "láskyplných důvodů" to, co mu dobře nedělá) druhým, ale ani sobě. Toto propojit je umění :-)))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veď to - kto má rád seba samého - tak naozaj - "nezištne"? Nemám na mysli pohodlnosť, alebo vyhľadávanie pôžitkov, ale lásku, ktorá sa predovšetkým stará o skutočné dobro... svoje, aj druhého.
      Ale keď človek už takú lásku (k sebe) nájde, potom hádam ani nejde nemilovať ňou aj ostatných. Či?

      Odstrániť
  4. Referendum sledujem, ale nikdy som sa nevyjadrila ku žiadnemu článku, hlavne k tým, čo naň útočia a niekedy mi je z toho naozaj do plaču, pretože viem, že všetko sa dá prekrútiť a využiť to vo svoj prospech. Presne ako aj tieto plagáty, čo mi je tiež veľmi ľúto, že niekto tieto krásne slová z Biblie, dá sa povedať, zneužíva. O referende a o tých všetkých článkoch debatujem len v kruhu rodiny, ale najmä so sestrou. A veľmi nás potešil tvoj článok, pretože je naozaj krásny a povzbudivý. Na nikoho neútočíš a používaš argumenty, ktoré sú pravdivé a súhlasíme s tebou. A naozaj je pravda, že nemáme odsudzovať nikoho-na to nemáme právo, ale napomenúť niekoho, aby sme mu zabránili padnúť do temnoty, z lásky k nemu môžeme :) Ja sa naozaj snažím neodsudzovať nikoho, len mi je veľmi ľúto ako si ľudia ubližujú práve prostredníctvom slov. Čítala som aj útoky na kresťanov a to sa veru nečíta ľahko. Ja som však hrdá na svoju vieru a nebudem sa pretvarovať. Doma sa modlíme, aby referendum skončilo úspešne a pevne veríme, že sa tak i stane. A mne je jedno, čo si kto o mne myslí-najdôležitejšie je,čo si o mne myslí Boh :), a preto i ja zajtra zaškrtnem 3xÁNO pretože viem, že je to tak správne. Tvoj článok bol naozaj nádherný a povzbudivý. Ďakujem! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem, Monika.
      Nebola som si istá, či som ho napísala tak, aby bolo jeho posolstvo zrozumiteľné. Ale asi teda je. Vďaka vám všetkým za komentáre. :)

      Odstrániť

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...