nedeľa 8. júna 2014

Čo čítam, čítala som, budem čítať...

Prinášam ešte jeden článok o knihách. Ale nebojte sa, sľubujem, že budem čoskoro písať zase aj o inom. :)

Minule som spomínala, že ma od čítania "Návratu staršieho brata" odvádzali mnohé iné knihy. Rozhodla som sa vám o nich napísať viac. Nech sa páči, pohodlne sa usaďte, dnes toho bude trošku viac.

Začnem chronologicky, najstaršími úlovkami z knižnice.
Presnejšie - z oddelenia pre mládež, kam pravidelne chodievame so synom.



Objavili sme nový diel Troch pátračov, ktorý sme ešte nečítali. To samozrejme musíme napraviť (obaja máme príbehy troch pátračov radi). Mňa zaujala aj knižka príbehov o bratislavských fontánach. Ale hoci máme tieto knihy doma už dosť dlho, ešte sme ich vôbec nezačali čítať. Hádam na ne raz dôjde, skôr ako ich zase vrátime.


Táto séria sci-fi knižiek vás možno prekvapí. Príbehy vesmírnej lode Enteprise - Star trek našiel môj syn zastrčené v jednej z poličiek knižnice. Hneď si spomenul na niektoré hlášky napr. v seriáli Big Bang Teory a bol zvedavý na pôvodné príbehy. Ja som si zase pripomenula seriál, ktorý som onehdy ako dieťa pozerávala na Viedni (v Tv sme vtedy chytali dokopy 4 programy - ČST 1, ČST 2 (československá televízia), Viedeň 1 a Viedeň 2, keďže sme bývali blízko hraníc s Rakúskom. A možno ešte niečo zrnité z Maďarska). Príjemne mi padlo pripomenúť si niektoré epizódy Star treku. Boli medzi nimi aj také, ktoré som pochopila až teraz pri čítaní, keďže som vtedy veľmi nerozumela po nemecky.

Ak od knihy nečakáte príliš hlboký zážitok, je to celkom príjemný spôsob ako "zabiť" 50 minút svojho času. Približne toľko mi trvalo prečítať jednu epizódu - podobne, ako keby som ju pozerala na videu. Ľahké čítanie plné fantázie (nezabúdajte, že to písali pred pol storočím!) a niektorých znakov americkej kultúry. Bavilo ma sledovať myšlienkové pochody "kladného hrdinu" kapitána Kirka, polovičného Vulkánca pána Spoka, či doktora Leonarda McCoya. Ale asi najviac ma zaujali úvody - v prvej knihe ich bolo neúrekom (takmer do pol knihy). Dozvedela som sa z nich veľa zaujímavého o tomto seriáli.

Stopárov sprievodca galaxiou od Douglasa Adamsa ležal na poličke vedľa nich. Spomenula som si na chvály, ktoré som o tejto knihe počula od kamarátky aj na priaznivé recenzie a fanúšikovskú základňu prejavujúcu sa napr. nosením uteráku na viditeľnom mieste počas "uterákového dňa". To pre každý prípad...

A tak som si knižku požičala a poctivo prečítala. Chvíľami sa mi nezdala tak dobrá, ako bola vychválená. Mnohé strany na mňa pôsobili skôr ako prázdny humor podobný súčasným situačným komédiám, alebo ako absurdnosti dovedené do extrému s odkazom: "Nič nie je tak ako ste si mysleli". Ale uvedomila som si, že môj pocit z nej asi dosť závisí od môjho rozpoloženia. Boli strany, keď som sa bavila podobne ako onehdy pri čítaní knihy "Jistě pane ministře" a jej pokračovania "Jistě pane premiére". Obraz našej spoločnosti premietnutý na život celej galaxie. Najviac ma dostal oznam o búraní Zeme uverejnený na úradnej nástenke na ktorejsi planéte hviezdy Betelgeuse. Typický "nástenkový tender" opísaný už v roku 1979. Nič nové pod slnkom.

Ale ak chcete napínavé čítanie s postupujúcim dejom a vysvetľujúcim rozuzlením - asi to nebude to, čo hľadáte. S takýmto očakávaním som si knihu nevedela užiť. Treba ju čítať pomaly a vychutnávať si každú myšlienku/scénu.


Pokračujem ... darčekmi.


Keď sme minulý rok dostali zbierku populárno-vedeckých článkov Martina Mojžiša Jeden výdych koňa, hneď nám bolo jasné, že to bude zaujímavé čítanie. A veru, dozvedeli sme sa veľa o rôznych vedeckých objavoch.

Podobne tomu bolo aj teraz pri pokračovaní knihy s názvom Dva hrby ťavy. Neustále sme striehli, kedy ju niektorý člen rodiny odloží, aby si ju mohol na chvíľu privlastniť a čítať ďalší.
Ale už je to dávno, dojmy mierne vyprchali, tak podrobnejšiu recenziu radšej prenechám iným. Napríklad J. Kuricovi, ktorý o nej obšírne píše na blog.sme.sk - link.


S rovnakým nadšením som sa ponárala do knihy Johna Powela (áno, "toho" Johna Powela) Jak funguje hudba. Vysvetľuje v nej jednoduchým spôsobom fyzikálne, emocionálne aj kompozičné stránky hudby. Ako vzniká tón, prečo je hudobná stupnica v našej kultúre taká aká je, ako sa zoradiť  tóny a kedy znejú dobre, ako meniť náladu pomocou hudby a podobne. Ako píšu v anotácii - kniha je rovnako zaujímavá pre odborníkov ako aj pre úplných laikov, pre hudobníkov, ako aj pre fyzikov a tiež pre analfabetov v oboch týchto disciplínach. Som ňou nadšená a môžem každému len odporúčať.


Najnovšie čítam o Novej tolerancii. Knihu som si kúpila na jednom stretnutí s Braňom Škripekom, ktorý ju preložil do slovenčiny. Ak to máte do Bratislavy ďaleko, alebo nemáte radi akcie podobného typu, môžete si knihu objednať napríklad vo vydavateľstve Kumrán: http://www.kumran.sk/nova-tolerancia-p-7802.html. Opisuje veľmi aktuálnu tému takzvanej novej tolerancie, ktorá sa rozmáha v našej spoločnosti. V mene tolerancie sa postupne stáva nebezpečným vyjadriť svoj názor, alebo sa správať tak, akoby ste neschvaľovali... čokoľvek. Hlavne ak by ste nesúhlasili s myšienkami, alebo spôsobom života niekoho iného (hlásiaceho sa k názorovej, náboženskej, kultúrnej, národnostnej, sexuálnej... menšine). Nedajbože skúsite vyznávať niektoré  absolútne pravdy alebo morálne hodnoty. Hneď budete označení za netolerantného xxx-fóba a patrične prevychovaný. Aj vedecké fakty pomaly strácajú svoje postavenie vo vyučovacom procese - najdôležitejšie zo všetkého je naučiť mladú generáciu "tolerancii" ku všetkému a ku každému možnému spôsobu života. Až ma mrazilo keď som čítala o niektorých praktikách, ktoré sa už dejú (pardon diali v roku 1998, kedy bola kniha napísaná) v Amerike. Našťastie kniha ponúka aj východiská, ako sa môžeme tejto novej totalite "tolerancie" brániť. Ale podrobnejšiu recenziu napíšem neskôr, keď budem mať prečítanú celú knihu.

Takisto knihu Štyri lásky od C. S. Lewisa vám predstavím podrobnejšie po jej dočítaní. Zatiaľ len veľmi krátko. Lewis v tejto knihe rozdeľuje ľudskú lásku na štyri základné typy. Náklonnosť (storgé) sa týka všetkého, čo je nám prirodzene milé, čo sa nám páči, z čoho máme radosť. Priateľstvo (filia) je už vzťah k niekomu (alebo aj k personifikovanému niečomu, napr. zvierací miláčik). O láske k opačnému pohlaviu (eros) a bratskej láske (agapé) si ešte len budem čítať. Ale v kapitolách, ktoré som už prečítala som nachádzala na každej strane veľa zaujímavých myšlienok a súvislostí. Niektoré mi pripadali známe, len som si ich nevedela takto sformulovať, iné súvislosti zapadali na svoje miesto po prvý krát. Táto kniha ma veľmi zaujala a už som sa nevedela dočkať, kedy sa k nej (po dočítaní Staršieho brata) vrátim.


Ešte by som sa chcela pristaviť pri knihe Jána Lacka Zo spomienok evanjelického farára. Dostala som ju priamo od autora, s ktorým sa vídam v dome seniorov kde chodievam dobrovoľníčiť. Vždy sa porozprávame - o minulosti, o kráse stredného Slovenska, o dôvere k Bohu... A taká je aj táto kniha. Plná milých spomienok na časy minulé i dávno minulé, na život pred vojnou, počas Druhej svetovej vojny i po nej, spomienky na život evanjelickej cirkvi a farností v ktorých vyrastal či pracoval... A všetky tie milé spomienky väčšinou z lona prírody sú pretkané - len tak jemne nenásilne sotva badateľne - istotou Božej prítomnosti ochrany a bezpečia v Jeho náručí. Občas mi pri čítaní priam slzy vbehli do očí od vďačnosti a lásky k starostlivému Ockovi.

Krásne povzbudivé a zároveň veľmi ľahké čítanie. Keď mi ju pán Lacko daroval, myslela som si, že táto kniha dostane čestné miesto v mojej knižnici. Ale objavila sa osôbka, u ktorej bude táto kniha určite užitočnejšia a tak som jej ju poslala. Dúfam, že sa jej bude páčiť aspoň tak ako mne.


Na záver sa vám pochválim s najnovším recenzným výtlačkom, čo som dostala tento týždeň z vydavateľstva Kumrán. Na Šarlátovú niť od Francine Riversovej sa teším už odkedy ohlásili jej vydanie, čo je už viac ako pol roka. Ale musela čakať, kým spracujem jej predchodkyňu - Návrat staršieho brata. Teším sa, že ju už mám doma a neviem sa dočkať, kedy začnem čítať. Pretože podľa mojich skúseností, autorka F. Riversová nemôže sklamať.

Majte sa krásne, želám vám veľa radosti (napríklad aj pri čítaní). A nebojte sa, nabudúce vám ukážem aj napríklad záclonku, ktorú už takmer rok háčkujem ;-)
Radostný deň!

Letitia.

2 komentáre:

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...