Vďačná chvíľka - Vďačnosť v chorobe

"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky."

(1Sol 5, 16-18)

Učím sa. Inšpirovaná knihou Tisíc darov sa učím vzdávať vďaky - za všetky, aj malé pozornosti, ktorých denne dostávam za plné priehrštie... Všimnúť si. Pomenovať dar. Poďakovať. Aby neprešli pomimo. Aby mali možnosť formovať radostného ducha. Aby som neostala nevďačná. Aby som sa viac usmievala, a viac radosti rozdávala aj tým, ktorých budem stretávať...

Preto počítam. Hľadám dary od Nebeského Ocka a každému priradím číslo. Viem, že dostávam tisíc darov každý deň, ale nie každý si všimnem, nie každý zapíšem. Už som si ich zapísala tisíc a chcem si ich všimnúť ešte viac.

Som vďačná. Konečne mám dosť sily, aby som si sadla k počítaču a napísala pár slov. V posledných dňoch sa mi pre chorobu nedalo. Priznám sa, v čase najväčšej krízy (choroby) som nemala veľa chuti ďakovať. Ale pokúšala som sa. A práve ten postoj - že akokoľvek sa necítim dobre, viem, že to má zmysel, a že aj tieto (nepríjemné) chvíle sú darom - mi dodával silu. A radosť.

Áno, radosť.

Hoci do smiechu mi nebolo, ale vedela som, že je tu Niekto, kto ma má rád. A ja sa môžem na neho spoľahnúť, že všetko, aj to boľavé je dobré. "Dobrému všetko slúži na dobré." Viem to. A s dôverou sa chúlim do Jeho náručia. Pretože viem, že aj chorobu dopustil len z lásky. Bez nej by sme asi boli menej šťastní. Alebo viac nešťastní. Možno bezstarostní, ale nešťastní. Menej milujúci. Menej dobrí. Menej Jeho.

A tak sa teším.

Verím Mu. A ďakujem. Aj za bolesť. Aj za nepríjemnosti. A v tejto chvíli tiež za to, že ťažkosti pomaly odchádzajú a ja sa zase cítim lepšie. A môžem svojim drahým pomaly oplácať ich starostlivosť. Pretože, čo sa dalo čakať, postupne preberajú štafetu a chorľavejú jeden za druhým všetci členovia rodiny.

Ďakujem za lásku.

Ďakujem za to, že si musíme navzájom pomáhať. Že sme odkázaní jeden na druhého.

Som vďačná za lásku, ktorá môže rásť len dávaním. A obetovaním sa. Lásku, ktorá rastie v bolesti.
Pretože, čo nič nestojí, to môže byť veľmi ľahko sebectvom.

A sebectvo, akokoľvek môže vyzerať, že sa stará o "moje dobro", prináša len znechutenie, rozladenie, smútok, stratu chuti do života, smrť. Sebectvo je opakom lásky. Aj keď sa za ňu niekedy vydáva. Aj keď ho tak ľudia často pomenúvajú... Pokiaľ by som hľadala svoje potešenie a ľahkú cestu, ako si užívať "radosti života", nakoniec by mi to neprinieslo nič dobré.

Viem, že k nemu mám sklon. A preto som vďačná za každú lekciu lásky. Lásky, ktorá aj bolí.
Vďaka!

Z mojich viac ako tisíc darov: 

1730. Jeden deň na chalúpke.
A dobre bolo. Vôbec sa mi najprv nechcelo ísť. Zdalo sa mi, že nie som celkom zdravá a mala by som radšej ostať doma. Ale nakoniec ma prehovorili na jeden deň. Vlastne len pár hodín. Ale dobre bolo. Ten vzduch a tá príroda... vôbec som si nespomenula, že by som nemala byť celkom zdravá. Vôbec som nekýchala, neštípali ma oči, ani ... Vďaka!
A som vďačná aj za všetky krásne chvíľky. Vďaka za prechádzku z najdrahším. Vďaka za oheň v krbe. Vďaka za vodu, a za jedlo, a za lásku, s ktorou som pripravovala jedlo pre rodinu. Vďaka za všetko, čo nám robilo radosť. A vďaka aj za to, čo bolo treba prekonať.

1731. Som vďačná za "darček", čo som nám robila k výročiu.
Že som ho stihla dokončiť. A tiež za drôt, a za to, že sme šli na chalúpku, kde ten drôt máme...
Vďaka aj za trampoty s drôtom, ktorý sa tentokrát neposlušne skrúcal a robil problémy (zrejme už som presiahla veľkosť a napätie, ktoré zvláda bez protestov). Ale nakoniec som to nejako zvládla a obrázok je hotový. (už len naškrobiť)

1732. Som vďačná aj za knihu Merlina Carothersa Dobrodružstvo za každú cenu.
Našli sme ju nedávno pri upratovaní. Je to taká malá brožúrka, o ktorej som už ani nevedela, že ju máme. A už vôbec nie, o čom bola. Nuž som sa ju podujala čítať znova.
Som vďačná zvlášť za jej posledné kapitoly, v ktorých Merlin píše o tom, ako podstatné je pre náš život vzdávať vďaky vždy a za každých okolností.
Carothers dokonca používa preklad evanjelia, podľa ktorého nás Ježiš vyzýva: "Keď ste hladní..., keď vás budú ľudia nenávidieť..., keď vás ľudia budú ponižovať..., keď vaše meno budú zavrhovať... radujte sa v ten deň a poskakujte od radosti." (Lk 6,23)

1733. Ďakujem za nedeľné doobedie v kuchyni.
Za spoločnú prácu. Za pečenie lokšov, kačku, kapustu. Vďaka za službu. Vďaka za spoločenstvo. Vďaka za radosť.

1734. Som vďačná za nedeľný večer.
Za sv. omšu, prechádzku mestom, zmrzlinu, džez na ulici, spoločné chvíle...

1735. Ďakujem, že sme v pondelok stihli zájsť do Marianky.
Ďakujem za čerstvú vodu (aj za ľudí, ktorí sa o prameň starajú a dvakrát za mesiac ju dávajú na rozbor, aby sme si mohli byť istí, že je nezávadná). Ďakujem za vzduch, ktorý je len kúsok od Bratislavy tak príjemný čerstvý a svieži. Vďaka za čas strávený v tichu a pokoji. Som vďačná aj za tú tetušku, ktorej sme pomohli odviezť vodu k jej domu na kopci.

1736. Som vďačná aj za chorobu, ktorá nás postupne trápi.
Asi naviac som však vďačná za mojich drahých, ktorí ochotne vykonávali všetky činnosti, ktoré som nemohla vykonávať ja. Vďaka za lásku, ktorá sa prejavuje a rastie v časoch problémov.

1737. A som vďačná za lieky, ktoré môžem užívať, a ktoré pomáhajú. 
Vďaka, že sa už cítim lepšie.

1738. Ďakujem za modlitbu.
- ktorá je pomocou v ťažkých chvíľach.
- ktorá je kanálom lásky k druhým ľuďom.
- ktorá je silou a oporou v bolesti a zdrojom pokoja v každej situácii.

1739. Vďaka za fotografie.
Keď som pripravovala tento blog, chcela som vložiť nejaké aktuálne foto (nakoniec z toho nič moc nebolo). Prezerala som si posledné zábery z fotoaparátu a našla som obrázky, na ktoré som už takmer zabudla. A spomínala som. Na dary a "darčeky", ktoré som si vtedy nestihla zapísať a bez obrázku by po nich už neostalo nič.

A za čo ste vďační vy?

Ak chcete, pridajte sa k nám a môžete tiež počítať dary, ktoré každý deň dostávate... Život je šťastnejší, keď poznáme veci, za ktoré môžeme byť vďační.
Budem rada, ak sa podelíte aj s nami. Či už tu v komentároch, alebo v komunite na www.mojakomunita.sk. Môžete nás tiež sledovať na Facebooku, alebo na G+, kde som založila nové stránky.

A pokiaľ sa ešte dnes, alebo zajtra podelíte s nami o svoju cestu vďačnosti, alebo o dary, za ktoré ste vďační, stále môžete byť zaradení do žrebovania o ceny v našej Letnej h(o)re vďačnosti!

Želám vám veľa radostných dní. A vďačnosť v srdci. Pretože kto je vďačný, je šťastný. 
Letitia.

Rubrika bola inšpirovaná knihou Tisíc darov
a stránkou jej autorky www.holyexperience.com.

Pozývam vás tiež k spoločnému ďakovaniu
na www.mojakomunita.sk

Zapojte sa do nášho letného ďakovania.
(vytvorené pomocou pluginu pre Paint.NET)