sobota, 27. mája 2017

Vďačný utorok: Neskoro, ale predsa

Radostný deň vám želám! Utorok už dávno prešiel a ja sa pokúšam chyťiť čas za pačesy a ukázať vám aspoň niekoľko vecí, za ktoré som v uplynulom týždni (17. - 22. 5. 2017) vďačná. Minule som sa zmienila o predsavzatí každý deň vytvoriť obrázok. Ako sa mi darilo? Nuž, niekedy lepšie, inokedy som ledva stíhala, a boli aj dni, keď som obrázok kreslila dodatočne v iný deň. Ale zdá sa, že mám za každý deň aspoň niečo nakreslené, či odfotené. Každopádne, je to výzva, ktorá ma aj čosi stojí, ale rozhodne čosi cenné prináša - takže pokračujem.

A za čo som vďačná v minulom týždni? Prinášam úryvky z mojich denných zápiskov.

Streda 17. máj: Vlčí mak na chodníku

Streda 17. mája:

Dnes ráno som "stretla" vlčí mak. Rástol priamo na chodníku. Uprostred uponáhľanej šedi mesta nežná svieža krása.

Ale trvalo nejaký čas, kým mi to došlo. Najprv som frflala na zdržanie. Musela som vystúpiť o pár desiatok metrov skôr, ísť peši o pol minúty dlhšie, zdržala som sa o jeden cyklus semafora. O nič nešlo, stihla som ten istý autobus, len na zastávke som sedela o tú pol minútu kratšie. A v duši frflanie. Okrem krátkej spomienky na krásu, ktorú som vďaka tej zmene cesty videla.
Až možno o hodinu mi svitlo. Ten nežný kvietok nevyrástol na "mojej" ceste, ale moja cesta sa dnes zmenila, aby som mohla uzrieť jeho krásu. Bol to ranný pozdrav od Milého. A predĺžená cesta bola jeho súčasťou.

Ako často frflem na to, čo je darom. Vďaka za otvorenie očí!

Pokračovanie na druhý deň:
Dnes po práci som schválne išla dlhšou cestou, aby som ho odfotila, ak tam ešte bude. Nebol. Prchavá krása. Ale Ocko ma k nej priviedol práve v deň plnej nádhery. A vďaka tejto zachádzke som objavila chodníky, ktoré som už nepoznala. Vďaka za ne.

17. máj: Návrh (hľadanie, nachádzanie, spolupráca)

17. máj:
Návrh na istý projekt (viac zatiaľ neprezradím - je to tajné). Hľadanie (technika, materiál, vzor, motív). A nájdenie (s veľkým pričinením môjho najdrahšieho manžela). Môj drahý mi pomáhal vymýšľať, hľadať, dokonca kresliť. Verím, že výsledok bude presne taký, aký má byť. Už sa teším.

18. máj: 
Priadza na nový projekt...

19. máj: 
Začatá práca na "projekte".

21. máj:
Takmer dokončený...

23. máj:
Prvá etapa hotová. Cez víkend hádam dokončím.



Štvrtok 18. máj: Opravený klobúčik.

Štvrtok 18. mája:
Dnes som vďačná (okrem iného) za dokončený (opravený) klobúčik. Vyzerá presne tak ako som chcela. (Tento klobúčik som nosila veľmi rada, najmä na výlety a po meste, pretože nebol veľmi nápadný, zato skladný a v prípade potreby som ho mohla strčiť trebárs do batohu. Ale už akosi doslúžil - mriežka tvorená jutovinou sa začala rozpadávať. Tak som ju odpárala a na jej miesto som prišila novú mriežku uháčkovanú z tenkej priadze (Kordonet). Pôvodne som si ho chcela vziať vynovený už do Fatimy, ale nestihla som. Tak až dnes.) Som rada, že už je hotový, vďaka, že som to stihla a zajtra si ho môžem vziať na prechádzku slnečným dňom (do práce, ako som sľúbila). Vďaka že sa to podarilo a klobúčik vyzerá presne tak, ako má.

Piatok 19. máj: Stretko, modlitba... 


Piatok 19. mája:
Vďaka za "stretko" (stretnutie nášho kresťanského spoločenstva). Priatelia. Hudba. Modlitba. Božie Slovo. Spoločenstvo. Som vďačná, že som po celom týždni vládala prísť na stretnutie (nie každý piatok vládzem). Že som prišla včas, napriek môjmu zvyku popliesť si hodiny (stáva sa mi to až pričasto). Vďaka za povzbudenie a duchovné občerstvenie, ktoré som tu načerpala. Vďaka za "výživné" zakončenie pracovného týždňa.

Sobota 20. máj: Prečítaná kniha... 

Sobota 20. mája:
Dočítala som knihu Vyvolenie. Mnohí ju chválili "až do neba", mňa trochu sklamala. Nie vo všetkom, ale bolo tam čosi, čo mi "kazilo chuť". (Chystám sa v krátkom čase napísať viac o svojich dojmoch z tejto knihy. Určite sa dočkáte.) Napriek tomu som vďačná, že som ju čítala. Pripomenula mi, čo som už dávno vedela. Že som slobodná, krásna, milovaná, vyvolená samotným Kráľom. A nikto a nič na svete to nemôže zmeniť! Nikdy! A nikto! Ani ja sama. Hoci by som sa aj cítila pod psa, neschopná, nehodná, prehliadaná... slabá, nerozhodná, nešikovná... Skutočná pravda je, že som milovaná a vyvolená. Kráľovská dcéra. A môžem sa správať podľa toho. Rozhodnúť sa vždy slobodne. Pre to, čo chcem ja. Nie, k čomu ma núti moja povaha, moje chute, alebo moje okolie. Ale slobodne - ako Kráľovná.

Nedeľa 21. máj: Poliaty balkón... 

Nedeľa 21. mája:
Priznám sa, že tento obrázok som kreslila dodatočne. Podľa kusých zápiskov v "kalendári vďačnosti". Poliaty balkón sa v zápiskoch vyskytol častejšie. A tak už ani neviem, či som v nedeľu bola vďačná za to, že som ho poliala ráno pred odchodom, či ho polial "svätý Peter" dažďom z neba, alebo som na to nezabudla večer pred zotmením (či azda až po zotmení?). Už neviem. Ale som za môj rozkvitnutý a stále krajší balkón rada. A znovu si dávam predsavzatie užívať ho viac, sedávať na ňom pri káve, pri raňajkách, pri modlitbe, alebo len tak - s drahým, alebo len so svojimi kvietkami. Veď práve teraz je vhodné počasie, keď sa dá prežiť príjemný čas aj na otvorenom priestranstve bez strechy či slnečníka.

Pondelok 22. máj: Nevyrúbali nám stromy... 

Pondelok 22. mája: 
Nevyrúbali nám stromy. Bála som sa o ne. V nedeľu sme znenazdajky objavili na ceste tabuľu: "Zákaz parkovania, výrub stromov". A v pondelok, cestou domov z práce, ma zábrana okolo stromov s pilčíkom v korune prinútila ísť domov okľukou. Bála som sa o naše stromy. Bála som sa, že prídeme o mohutný chládok, ktorý nám v lete poskytovali. Bála som sa že prídem o vtáky, ktoré to z ich korún mali k nám na balkón tak blízko. Bála som sa, že už bývanie na našej ulici nebude také, aké bývalo. Aj som sa za naše stromy modlila. A rozmýšľala som, ako spracujem tú stratu, keď nám ich predsa vyrúbu. Ako začlením svoj smútok za stromami do svojho plánu vďačnosti.

Ale dnes som vďačná, že stromy prežili (možno dal niekto chybnú tabuľku), Som vďačná, že tí stromolezci s motorovými pílami len orezali prerastené haluze a stromy, teraz kultivovanejšie a zdravé, môžu naďalej slúžiť obyvateľom i návštevníkom ulice (ľuďom i vtákom).

Pondelok 22. máj: Nevyrúbali nám stromy... 

Nižšie prinášam ešte zopár obrázkov z chalúpky, ktorú sme navštívili cez víkend. Tentoraz nič svetoborné, len niekoľko záberov "života" na našom pozemku.

A pridávam ďalšie drobnosti za ktoré som bola v týždni vďačná, hoci som ich nekreslila ani nefotila:

# Vlčí mak na chodníku. Vlčí mak na trávniku, Vlčí mak na poli.
# Spievajúce vtáky. Na balkóne, na ulici, na ceste do práce.
# Vrabce na balkóne. Ranná radosť. Nežné štebotanie. Dokonca mi priviedli ukázať mladé (alebo skôr mladým ukázali, kde sa dá nájsť nejaké to zrnko).
# Posledné zbytky šampóna. (Aj po vypláchnutí fľaše ledva stačili - ale stačili.)

# Ostrihané vlasy.
# Večer s hudbou Pink Floyd.
# Radosť z košíka na štipce.
# Začínajú kvitnúť "tie malé kvietky" na balkóne. Už kvitnú "smradľavky".

# Pokojný deň.
# Každodený spev vtákov.
# Obed a cesta domov s J.
# Pochválený klobúčik. Pochválený účes.
# Slnko. Lavička v tieni.

# Sv. omša v domove seniorov. Spev. Hudba. Stretnutia s "mojimi starkými". Mladosť na sv. omši (vnúčatá jedného z klientov). ...
# Prišla mi hneď električka.
# Božia prítomnosť (aj keď sa niekedy "skrývam").
# Milujúci, chápavý, tolerantný manžel.

# Naša chalúpka.
# Šťastná cesta (aj s bránkou na streche)
# Pokojný čas. Odpočinok. Čítanie.
# Spoločná hra.
# Zasadený krík. Poliate vŕby (asi prežili).
# Prísľub dažďa (vlaha je tak potrebná!)
# Šťastný návrat domov.









A už sa teším na nové dni a nové radosti (a možno aj ťažšie dary - ale vždy dary), ktoré mi prinesú. Aj vám želám radosť a pokoj v srdci každý deň a za každých okolností.


2 komentáre:

  1. Já frflám nepřetržitě, stěžování mi jde dokonale. Zastavit se a uvědomit si všechny ty drobnosti, za které může být člověk vděčný, to na vás opravdu obdivuji. Mně se zadaří jen výjimečně.
    Fotky jsou moc hezké, škoda že se vám nepodařilo cvaknout i ten vlčí mák na chodníku. :))
    Přeji krásné letní dny se spoustou radostí.

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...