nedeľa, 10. januára 2016

Smer pre rok 2016

Z roka 2016 už pár dní ubehlo, a myslím, že je najvyšší čas formulovať, ako by som ten nový rok chcela prežiť. Ale ešte pred tým pár slov o tom, ako som prežila rok 2015.

Minulý rok som sa rozhodla žiť so slovíčkom ČAS (vlaňajší článok). Čas, ktorý práve prežívam. Uvedomovať si prítomnú chvíľu. Byť tu a teraz. Neutápať sa v spomienkach na minulé chvíle, nebyť zatúlaná v predstavách o budúcnosti. Nestavať si vzdušné zámky vo svojich myšlienkach, ale vnímať ľudí, ktorých stretávam TERAZ.

Vyjsť von. Ísť naproti reálnym ľuďom v ich reálnych potrebách. Vidieť. Všimnúť si. Prihovoriť sa. Konať. Využiť správny čas na správne veci. Využiť prítomnú chvíľu. Dávať svoj čas. Prežívať čas ako dar. Dar pre mňa. Môj dar pre iných.

Ale aby som to mohla urobiť, potrebovala som aj čas na plánovanie. Čas venovaný rozhodovaniu, čím naplním konkrétny budúci čas, a ktorý čas naplním tým, čo som sa rozhodla urobiť (zažiť, prežiť).

S organizáciou času a plánovaním mi hodne pomohol tento
"Nekonečný diár".

Takmer všetky strany sú (za rok) takto zapísané a zaškrtané.

Pomohlo mi to lepšie si uvedomiť, čo chcem
v tento deň robiť - a naozaj to urobiť. 

Hlavné myšlienky - plány na rok 2016

Často som mala pocit, že sa motám v kruhu. Že čas preteká pomedzi moje prsty rovnako ako predchádzajúce roky. Ale keď sa teraz obzriem späť, vidím, že sa mi vlastne darilo. Samozrejme pomedzi mnohé zlyhania a (domnelé) "zlyhania". Nefungovala som podľa hodiniek, ktoré by presne určovali - teraz musíš urobiť toto, vzápätí tamto... výkonná, schopná, dokonalá. To nie. Naopak. Ale bola som schopná vedome sa rozhodnúť: "Teraz som mala v pláne pracovať na... Ale telo si pýta niečo iné. Dobre, urobím zmenu..." a vedome som sa rozhodla napríklad odpočívať. (Pozor, nie vždy - ale posun oproti minulosti tu bol viditeľný. A hlavne som sa takéhoto rozhodnutia nebála, takže som si aj ten čas odpočinku naozaj užila ako odpočinok a nepremárnila ho "prokrastináciou" - čiže ubíjajúcou predstavou že "by som mala niečo robiť, ale nerobím nič".)

V tomto vedomom prežívaní času by som chcela pokračovať aj naďalej. (Nuž, práve v posledných asi dvoch dňoch sa mi to akosi "vôbec!" nedarí.) Ale ústredným motívom môjho nového roka by mala byť nová myšlienka:

PRÁVE TAKÚTO ŤA MILUJEM. 

Tú myšlienku som dostala ako motto v posledný deň cirkevného roka, krátko pred začiatkom adventu. A myslím, že keď ju budem poctivo žiť celý rok, aj moja láska porastie.

Pretože, keď ja budem vedieť, že som milovaná - práve taká, aká som - teraz, nie niekedy potom, keď budem dokonalá, nie niekedy predtým, než som zlyhala... ale práve teraz! - aj moje reakcie budú iné.

Kto vie, že je milovaný - dokáže milovať.
Kto vie, že je milovaný taký aký je - dokáže milovať iných takých akí sú.
Ak mne Pán hovorí: "Milujem ťa presne takúto" - aj ja dokážem povedať (a cítiť) voči iným: "Milujem ťa - práve takúto / takéhoto"
A zároveň - ak viem, že ma Pán miluje (a vždy bude milovať) - presne takú aká som (aká budem)! - nebudem sa báť chýb. 

Koľkokrát by som aj niečo chcela urobiť, ale tak dlho otáľam... Pretože neviem, či to urobím "dokonale". Alebo aspoň "dosť dobre". Neviem, či neurobím chybu. Neviem, či nezakopnem, alebo sa bojím, že "to nezvládnem". A táto snaha o dokonalosť - o perfekcionizmus - ma oslabuje. Berie mi odvahu, berie mi silu, berie mi chuť do niečoho sa pustiť. A ja len odkladám, bojím sa rozhodnúť, bojím sa začať, cítim sa zviazaná, nemožná - a zlyhávajúca. O čo viac odkladám, o čo viac nestíham, o čo viac sa bojím do vecí pustiť - o to viac vnímam seba ako neschopnú.

Je to začarovaný kruh. Dnes viem, že to pokušiteľ sa snaží vziať nám odvahu, keď nám predostiera najprv obraz dokonalosti, o ktorom vieme, že ho nikdy nedosiahneme, potom zas obraz našej vlastnej neschopnosti, keď zlyhávame. A vmetie nám do tváre, že sme "nanič"! Stáva sa to aj vám? Mne dosť často.

A do tohto diára si píšem, za čo som v ten deň vďačná.

Kúpila som ho od nášho predajcu Nota-Bene

Ale pre tento rok mám zbraň!

Už viem, že - SOM MILOVANÁ! - práve takáto.

Taká, aká som. Teraz v tejto chvíli. Aj zajtra. V každej chvíli! Aj keď zlyhám. Aj keď niečo nezvládnem. Aj keď urobím chybu. A dokonca aj vtedy, keď sa mi nepodarí k niečomu sa "dokopať". VŽDY! V každej chvíli - SOM MILOVANÁ!

(A vy tiež!)

Je to oslobodzujúce. Práve preto si chcem túto vetu pripomínať veľmi často. Aby som aj vďaka nej ostala napojená - na zdroj Lásky - na ten Vinič, ktorý ma zásobuje prúdmi živej vody. Pre mňa i pre druhých s ktorými sa stretávam.

Už sa nemusím báť robiť chyby. Nemusím sa báť - byť sama sebou. Nemusím sa báť, že nesplním očakávania niektorých ľudí. Dokonca sa nemusím báť ani toho, že by som nesplnila očakávania môjho Boha. (Pozor, nie, že by som sa nesnažila plniť Jeho vôľu! Len nie som zviazaná tým, čo si ja predstavujem ako Jeho očakávania. Pretože On chce jediné - aby som bola sama sebou - takou, akou ma stvoril. Milovanou! A milujúcou! A aby som sa vo všetkom spoliehala na Neho!)

Som zvedavá, kam ma táto veta do konca roka dovedie. Ale teším sa na to. Pretože verím, že to bude niečo krásne a dobré!



Ešte raz želám aj vám krásny a požehnaný rok 2016.
A istotu, že ste milovaní presne takí, akí ste. / Že ste milované presne také aké ste.


2 komentáre:

  1. Krásné - nemám slov :-) Jak ten loňský čas, tak to letošní téma :-) Někdy se to chce asi zaměřit jen na jedinou věc a ono se skrz to možná rozvine i to ostatní :-) Já se letos zaměřila na Radost. A protože blog je pro mě takovým "diářem", pomocníkem, udělala jsem z radosti letošní projekt - Jahodový ráj :-)))) I na ten plánovací diář nakonec došlo :-) A ano, také ho nechápu jako linkování si života (podobně jako jsem to viděla v tom novém Malém Princi), ale prostě jako kostru, kolem které člověk může svobodně ovíjet tu svou rostlinu... rovnou do nebes :-))))) Krásný nový rok přeju :-)))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Už som si u teba čítala o tohoročnej téme - Radosti. A tuším aj vďačnosti. Potešilo ma to. Aj ja to tak vnímam - stačí jedna téma, jedna myšlienka, jedno slovo - jeden smer. A ono to ostatné porastie okolo. Tvoje prirovnanie s popínavou rastlinou sa mi páči. SLovo - ako opora pre ďalší - slobodný - rast. :)

      Ďakujem, Aves, aj tebe krásny a požehnaný rok!

      Odstrániť

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...