nedeľa, 23. augusta 2015

Čo robím celé leto? Varím.

(Predhovor: Tento post som písala už 3.augusta. Odosielam ho až dnes (23.8.), cez prázdniny tečie čas akosi inak - rýchlejšie a zároveň lenivejšie. Skokom. 
Preto vám azda niektoré formulácie budú pripadať zľahka neaktuálne. No už sa mi to nechce meniť. Ďalšie články budú nasledovať - už sme doma a je toho toooľko, čo sme cez prázdniny prežili!)


3. 8. 2015
Cez prázdniny tu veľa článkov nepribúda. Chýbam vám? Či si tiež užívate leto off-line? Budem sa snažiť postupne popridávať nejaké príspevky, nových zážitkov mám dosť. Ale zatiaľ, kým sa k tomu dostanem, môžete vidieť moje každodenné (kuchynské) zážitky tutoľa - klik!


Čo robím celé leto? Varím.

Nie, nerobím brigádu niekde v kuchyni, ani nemáme doma množstvo návštev, pre ktoré by som musela vyvárať. Je to úplne inak.
.

  
Toto leto veľa myslím na jedlo. Nie že by som bola stále hladná, naopak. Vlastne normálne na jedlo myslím veľmi nerada a od detstva je to pre mňa skôr otravná nutnosť, ako radosť života. Ale nedávno som objavila internetové stránky autorky kuchárskych kníh „Kuchařka pro dceru“ - Jany Florentýny Zatloukalové [link] a aj vďaka nej sa môj postoj k jedlu a ku všetkému čo sa týka kuchyne pomaly mení.

Nedávno som dokonca dostala jej najnovšiu knihu Snídaně u Florentýny, s podtitulom dopolední kuchařka pro dceru. [link] Rada si z nej čítam a rada podľa nej pripravujem nové jedlá. Alebo aj také, ktoré som už poznala a pripravovala, ale keď ich robím podľa návodu od Florentýny, je to oveľa príjemnejšie. S takou láskou a nadšením dokáže rozprávať aj o úplne jednoduchých veciach ako varenie vajíčka na tvrdo. A zároveň s takou ľahkosťou a radosťou píše o jedlách, ktorých by som sa normálne zľakla. Prihovára sa mi na stránkach svojej knihy ako kamarátka, ktorá stojí vedľa mňa a ukazuje mi, ako pripravím to či ono, ubezpečuje ma, že pri dodržaní postupu sa mi jedlo vždy vydarí. A naozaj sa vydarí. Samozrejme, ak napr. nepoužijem rúru o ktorej netuším, pri akej teplote pečie, alebo plechové hrnčeky namiesto porcelánových. O tejto knihe a o mojich pokusoch s receptami v nej, napíšem ešte samostatný článok. Potom sa dozviete viac.




Teraz cez prázdniny táto istá Florentýna vymyslela tzv. Veľkú prázdninovú výzvu. Na každý deň zadá na svojej stránke vyzva.kucharkaprodceru.cz novú úlohu a my máme presne 24 hodín na to, aby sme ju splnili a dôkaz (fotografiu) zverejnili na internete. (Ja som si pre tieto účely založila nový blogový priestor na www.letitia-vari.blogspot.sk) Úplne ma tá hra pohltila. Som až prekvapená, s akým nadšením hľadám vždy čo najlepší spôsob, ako splniť zadanie. Ako celý deň premýšľam nad rôznymi spôsobmi ako ešte vylepšiť svoj výkon. A hlavne s akou vervou a radosťou sa celý deň motám v kuchyni. Takmer nemám čas (alebo chuť?) myslieť na nič iné.

Ale nemyslite si, že pri tom všetkom kuchtení zanedbávam rodinu. Naopak, moji drahí si pochvaľujú, že máme každý deň niečo nové a zaujímavé. Väčšinou je to nejaký nový, alebo dlhšie nevarený druh jedla, alebo trebárs spôsob stolovania. Napríklad večera pri sviečkach, prechádzka po meste s ochutnávkou kávy, alebo zrovna minulú sobotu sme mali za úlohu stolovať „na zemi“. Užívali sme si celý deň vonku – raňajky na schodoch pred chalúpkou, obed na piknikovom stolíku pri ohnisku a na večeru opekané špekáčiky. Aj deku som si rozložila vzadu na tráve. Prázdniny máme obohatené o nové zážitky a nové chute. Vrámci výzvy som prvýkrát skúsila pripraviť napr. parené buchty, pečené karé, kysnuté lievance,  citrónový krém - lemon curd, sendvič caprese... A povzbudená radosťou z týchto kuchynských pokusov som skúšala aj ďalšie novoty – domáce slížiky do polievky, stratené vajce, oeufs en cocotte... Len mi niekedy trvá príliš dlho, kým sa s novým receptom „vyhrám“ (a potom ešte nafotím výsledok) a rodina sa už nemôže dočkať, kedy sa konečne nasýtia. Ale celkovo si užívame, a máme prázdniny zase trochu iné, plnšie.
(Každý deň nájdete nový príspevok o výzve toho dňa na stránke www.letitia-vari.blogspot.sk )





A aby toho varenia nebolo málo, keďže moja myseľ je zameraná vždy monotematicky - ako letné čítanie na dovolenku som si vybrala knihu Julie & Julia, od Julie Powellovej. Nedávno som videla film natočený podľa tejto knihy s Meryl Streepovou a Amy Adamsovou v hlavných úlohách. Zaujal ma a chcela som si prečítať podrobnejšie, ako svoj rok „nebezpečného“ varenia opisuje samotná Julie, hlavná hrdinka knihy. 

Po dlhom hľadaní som nakoniec túto knihu našla v Petržalskej knižnici na Prokofievovej ul. 5. Tak som sa tam zaregistrovala a už ju mám aj prečítanú a zase poslušne vrátenú do knižnice.

Ak by som mala knihu zhodnotiť, film sa mi páčil viac. Pravdaže som si užívala Juliino zanietenie v kuchyni, prežívala som spolu s ňou rôzne životné peripetie, problémy, ťažkosti s bývaním, kamarátkami... a samozrejme s varením. Stres i radosť, ktoré jej pôsobil projekt Julie/Julia, a všetko, okolo toho.

Kniha je napísaná podľa skutočnej udalosti. Takmer 30-ročná Julie sa rozhodla uvariť za jeden rok všetky jedlá z kuchárskej knihy legendárnej Julie Childovej Umenie francúzskej kuchyne 1. diel. Zároveň o tom píše blog. Bolo to v časoch, keď internetové komunity a svet blogosféry ešte len začínali, o to intenzívnejšie to všetko prežívala. Nakoniec sa v jej živote udiali vďaka projektu Julie/Julia celkom zaujímavé zmeny – popularita na blogu, články v novinách, rozhovory v televízii... a nakoniec vlastná kniha. Julia mala už dlho sen stať sa spisovateľkou. Konečne sa jej vďaka projektu s varením začína plniť. Mohla skončiť s večnými brigádami ako sekretárka v štátnej organizácii a robiť to, čo ju baví – a čo ju zároveň uživí, písať knihu. Tú knihu, ktorú som práve mala v rukách.

Čo sa mi na knihe nepáčilo? Priveľmi „svetský“ súčasný štýl života i zmýšľania a rozprávania. Zrejme kopíruje stav súčasnej (americkej?) spoločnosti, kde je najdôležitejšie osobné uspokojenie, realizácia a samozrejme „dobrý sex“. Kde je divné, ak niekto poznal (v biblickom zmysle) len svojho manžela (manželku), a naopak je normálne, ak sa po „vyprchaní lásky“ dvaja rozvedú a hľadajú šťastie zase s niekým iným... Toto podhubie, ktoré sa ťahalo celou knihou, spolu s "uvoľneným" slovným prejavom hrdinky, ma chvíľami rušilo a práve kvôli nemu by som knihu neodporúčala mladým ľuďom, ktorí si práve formujú náhľad na svet a obraz toho, čo „je normálne“.

Ale nebránilo mi to užiť si ľahké letné čítanie a prežívať kuchynské chvíľky spolu s autorkou. Veď aj ja sa práve snažím splniť akúsi kuchynskú výzvu a zároveň pripraviť čo najviac jedál z novej kuchárskej knihy za jeden mesiac – pretože práve toľko času mám na napísanie recenzie o nej. A píšem o tom na blog [link] . Síce asi nie tak pútavo, ako Julie, ale to mi nebráni cítiť s ňou akúsi spolupatričnosť.



Pravdaže chodíme aj von. Hneď zo začiatku prázdnin sme sa túlali po Západných Tatrách – Roháčoch. Nafotili toľko obrázkov, že by som ich mohla vidlami prehadzovať, nie po jednom upravovať a vyberať, ktorých niekoľko dám na blog. Ale verím, že sa čoskoro dočkáte. Teraz si užívame zopár týždňov na chalúpke. Odísť z civilizácie aspoň na dva týždne – to bol vždy balzam na moju dušu – už od detstva. Tu môžem celkom zabudnúť na starosti, ktoré sa v septembri zase vrátia. Tu si môžem úplne vyčistiť myseľ a nadýchať sa čerstvého vzduchu i pokojnej vidieckej atmosféry dosýta. Som vďačná Bohu i môjmu manželovi (a zamestnávateľovi), že si tie chvíle môžeme užiť aj tento rok. VĎAKA!




A čo konkrétne sme prežívali na chalúpke? Verím, že aj o tom čoskoro napíšem viac.


Všetkým vám želám radostný deň a krásne leto v kruhu vašich najbližších.
Letitia.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...