utorok, 9. septembra 2014

Mamy v jednom kole... a ako z neho von

.

Možno ste si všimli, že mi na bočnej lište pod nadpisom: Čo čítam tróni už veľmi dlho (vyše roka?!) kniha od Holly Pierlot: Mamy v jednom kole ... a ako z neho von. Link obrázku vedie na stránku časopisu Miriam, kde si môžete e-verziu tejto knihy zadarmo stiahnuť. Čo som urobila už pred vyše rokom. A pustila som sa do čítania.

Najskôr som bola nadšená. Autorka popisovala síce dosť inú situáciu, než bola u nás doma, ale z jej slov som cítila nádej, že ponúka riešenie aj mojich problémov.



No, nedočítala som ju hneď. Predovšetkým som nemala vhodnú techniku, na ktorej by sa e-kniha pohodlne čítala. Čítať knihu cez počítač je veľmi nepohodlné (odhliadnuc od množstva ďalších lákadiel internetu), v mobile bol text priveľmi malý a ani po vytlačení pdf-ka na papier to nebolo celkom ono. Nepohodlné listovanie, veľký formát na nosenie... vravela som si: škoda, že som si nekúpila radšej skutočnú papierovú knihu. 


Ale aj napriek týmto ťažkostiam som sa na prvýkrát "prečítala" približne do polovice knihy. Oslovilo ma veľa vecí. Asi najviac mi v srdci utkvelo podobenstvo o horiacom kláte dreva.
Holly prirovnáva život obráteného kresťana k zapálenému polenu v krbe. Keď drevo konečne chytí, najprv začne horieť jasným plameňom jeho kôra. Vtedy je (mladý) človek zapálený a všetko sa mu vidí jednoduché, s nadšením sa vrhá do ďalších a ďalších aktivít, cíti radosť, nadšenie, priam hmatateľnú Božiu blízkosť.

No neskôr prídu ťažkosti, človek akoby vychladol, dôležité a dobré veci mu často padnú zaťažko, už necíti takú radosť a útechu pri modlitbe... a začne sa znepokojovať. Je azda moja viera teraz menšia? Alebo sa Boh o mňa prestal zaujímať? Prečo už necítim také nadšenie? Prečo musím bojovať s toľkými pokušeniami, prečo sa mi už nechce pracovať na spáse duší, prečo sa musím do modlitby nútiť? ... Aj Holly mala podobné ťažkosti. Až jeden múdry spovedník jej ukázal toto prirovnanie. Po nejakom čase kôra na dreve zhorí, ale to neznamená, že oheň vyhasol. Teraz drevo vydáva pokojné vytrvalé teplo zvnútra. Oheň nevidno, ale teplo sála ďalej, až kým sa celé drevo nestrávi.

Ako som o tom čítala, sedela som práve pred horiacim krbom. Áno, bolo to tak. A v hlave sa mi formoval obraz ešte ďalej. Veď čo je pre mamu dôležitejšie ako výchova jej detí? A tak som sa zamyslela, čo je potrebné na to, aby aj moje dieťa "horelo" tým vzácnym svätým ohňom? Pohľad na krb mi dal odpoveď - potrebuje cítiť teplo (aby jeho rodičia boli zapálení), potrebuje bezpečné prostredie (krb), ale potrebuje aj kyslík, prívod vzduchu - určitú voľnosť na dýchanie a "prívod" Ducha Svätého.

A tak som v ten večer urobila rozhodnutie: Ak chcem aby bolo moje dieťa šťastné, musím sa starať o tieto veci:
- O svoj duchovný život (aby som horela), a o duchovný život v manželstve (aby sme horeli obaja).
- O pokojné a bezpečné rodinné prostredie. Aby vždy cítil, že je doma vždy vítaný, milovaný a prijímaný taký aký je.
- Modliť sa za neho, viesť ho aj k osobnej modlitbe a sviatostiam. Dovoliť Duchu Božiemu, aby ho napĺňal a viedol kam On chce. Nie nutne kam chceme my rodičia.

Zapísala som si vtedy túto modlitbu:
Pane, daj, aby sme dobre horeli a aby sme mali vždy otvorené prieduchy na našom (rodinnom) krbe. Amen.


No hlavnou myšlienkou knihy je "návod", ako si rozdeliť čas, aby sme stihli všetko potrebné a zároveň sa nezbláznili z množstva povinností, ktoré ako mamy musíme zvládnuť.

Autorka opisuje svoj život matky strhanej mnohými povinnosťami, ktoré na ňu neustále kričali zo všetkých kútov domu a samozrejme tiež ústami všetkých jej detí. Keď sa venovala jednému dieťaťu, ostatné ju práve tiež "nutne potrebovali". Kým upratovala jednu izbu, deti zatiaľ v druhej robili neporiadok. Keď sa chcela učiť so staršími, mladším deťom chýbala jej pozornosť (Holly učila svoje deti sama v domácej škole). A tak ďalej. Na zbláznenie. A o nejakom voľnom čase, kedy by mohla po všetkom tom strese zregenerovať, sa jej nemalo kedy ani snívať. Určite to mnohé poznáte, hlavne kým ste na materskej. Ale po nástupe do práce sa to zvyčajne nezlepší, skôr naopak.


V tomto zúfalom stave Holly prosila Ježiša, aby jej pomohol zvládnuť situáciu. A Ježiš zdanlivo neodpovedal. No nakoniec našla odpoveď. Nazvala to "regulou matky".

Táto "regula" spočíva v dvoch veciach - rozdeliť si čas medzi všetky dôležité priority, stanoviť si dobrý časový harmonogram, do ktorého zahrnie všetky svoje potreby, potreby svojej rodiny a svojich detí.  Keď si autorka naplánovala deň tak, že vedela, kedy uprace kuchyňu, kedy operie oblečenie pre celú rodinu, čo budú robiť deti kým... Odrazu sa celá situácia upokojila. Každý vedel, kedy je čas upratovať (a že to bude trvať len pol hodinu, nie večne). Každé dieťa vedelo, kedy sa mu mama bude naplno venovať - a len jemu, takže sa nemuselo dožadovať jej pozornosti v inom čase. Každé dieťa vedelo, čo má (môže) robiť, kým sa mama venuje inému (a že na túto aktivitu nebude mať čas inokedy), takže sa nenudilo. Každý videl svoj prínos k chodu spoločnej domácnosti. A mamička už nemusela nespokojne pobehovať po byte v snahe upratať všetko naraz, alebo naopak pod ťarchou všetkých tých nekonečných povinností rezignovať. Hoci teraz na ňu žmurká kôš plný prádla, vedela, že ho vyperie zajtra ráno. Hoci videla fľaky na dlážke, vedela, že ju umyje večer. A s prekvapením zistila, že jej ostalo ešte niekoľko hodín voľného času, ktorý môže použiť ako bude chcieť. Napríklad na relax, ručné práce, alebo nejaký projekt, či prácu v záhradke. Našla si v kalendári tiež čas pre svojho manžela a samozrejme pre svoj duchovný život, aj pre zregenerovanie počas "voľného dňa matky". Vtedy sa o deti musel postarať ocko.


Ale nejde iba o rozvrh hodín, časový plán. Dôležitou súčasťou regule je vedieť prečo (a pre Koho) to robím. Nejde iba o to, nasáčkovať všetky povinnosti do jednotlivých dní tak, aby sa "všetko stihlo". Tak by sme to dlho nevydržali. Ale musíme splniť všetky svoje potreby. A na samom začiatku potrebu po duchovnej potrave, po zmysle svojho života, potrebu "Všetko čo robím, robím pre Pána."

Potom sa celý náš život, akokoľvek naplnený povinnosťami, stáva jednou nepretržitou modlitbou. Modlitbou, ktorou dávam svoj život Bohu. Modlitbou, cez ktorú Boh posilňuje svoju kráľovnú a dáva jej silu neprestajne milovať. Milovať aj (často niekedy otravných) svojich blízkych.


Ako som už naznačila, knihu som prečítala až teraz, po dosť dlhom čase (na synovom tablete). Ale môžem  povedať, že stála na začiatku i pri zavŕšení jednej mojej životnej etapy. Možno o tom niekedy napíšem viac. Ako sa mi nedarilo, ako ma práve táto kniha nakopla, ako som vďaka nej a podľa jej vzoru začala... a po čase dozrivevania, hľadania a nachádzania (nielen) v iných knihách a internetových stránkach nakoniec našla. Uvidíme, ako to pôjde ďalej. Ale zatiaľ to vyzerá, že tejto knihe (samozrejme nielen jej) môžem vďačiť za veľa.

Veď skúste, a presvedčte sa aj vy, ak máte pocit, že sa vás táto téma týka.

Knihu si môžete stiahnuť na tejto adrese: http://www.miriam.sk/index.php?id=675 
Papierové vydanie si môžete kúpiť napríklad tu: http://www.zachej.sk/
Alebo v češtine na www.kumran.sk
 


Želám vám veľa radostných dní. A zmysluplný život prežitý pre to (a tých), čo je pre vás dôležité. 
Letitia.

Obrázky prevzaté z e-knihy Mamy v jednom kole...

3 komentáre:

  1. Tuhle knížku jsem dostala k narozeninám a taky mě velmi zasáhla. Teď uvažuju, jak s tím naložím a co si z ní vezmu... Snad tu inspiraci nezahodím.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Vďaka za koment. A hádam ešte viac ma potešilo, že som vďaka nemu našla tvoj blog. Asi tam budem občas chodievať ;-)

      Odstrániť
    2. Nápodobně, i sem se ráda budu vracet, protože mě tvůj blog inspiruje v něčem, co mi moc nejde: být vděčná, dělit se o svou radost. Když to člověku nejde samo, musí se to učit, trénovat... a já jsem zatím křesťanka začátečnice (i když, kdo o sobě může říct, že je "pokročilý křesťan"?:) a na mnohé důležité věci zapomínám. Takže děkuju za jejich připomenutí.

      Odstrániť

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...