utorok, 19. apríla 2011

Obeta a utrpenie - nie je to isté

Alebo o piatkovom pôste a ako som to konečne pochopila.

Dlho som mala problém uchopiť piatkový pôst, ktorý nám katolícka cirkev nariaďuje. Také to "veľké" odriekanie na Veľký piatok som zvládala - Ježiš v tento deň trpel, a my si to chceme citeľne pripomenúť a prežiť aspoň kúsok odriekania s ním. Je jednoduché zachovať pomerne presné pravidlá. "Len raz za deň sa najesť do sýta, nejesť v tento deň žiadne mäso..." 
Ale čo s "bežnými" piatkami? Tu už predpisy nie sú takto presné, a aký má tento "bežnepiatkový" pôsť význam už vôbec neviem uchopiť.

Keď som bola malé dievčatko, bolo mi vysvetlené, že v piatok nemáme jesť mäso, pretože v tento deň Pán Ježiš umrel na kríži a my sa chceme k nemu pripojiť so svojou malou obetou. On trpel a my mu chceme prejaviť účasť.
Ale postupom času moja viera dozrievala a ja som sa dozvedala nové veci. Napríklad to, že Boh nemôže trpieť, pretože je jednoduchý a dokonalý (dokonale šťastný). Z toho istého dôvodu ho nemôžeme nijako potešiť. A  keď navyše pre mňa bol každý deň, keď ma nenútili jesť mäso sviatkom, celý zmysel piatkového "pôstu" mi začal stále viac unikať.
Aby toho nebolo málo, cirkevná vrchnosť mi to ešte viac skomplikovala tým, že dala veriacim na výber, či sa zrieknu mäsa, alebo nejakej svojej závislosti ("závislosti"), prejavia konkrétny skutok milosrdenstva a pod. A čo ja chudina teraz? Kým bolo povinné zriekať sa mäsa, aspoň som mohla, hoci bez poznania zmyslu poslúchnuť príkaz. Nebolo ťažké jesť bezmäsité jedlá a hoci som to stále ešte nepokladala za pôst, aspoň som mohla žiť v akomsi falošnom pokoji, že plním čo treba. Ale teraz? Keď mi navyše zachutila šunka a občas sa (zákonite práve v piatok) prihlási potreba živočíšnych bielkovín? Nemusím si ich odoprieť, môžem si vybrať niečo iné... Ale väčšinou to dopadlo tak ako v iných mnohých prípadoch, keď človek odkladá rozhodnutie až ho odloží na nikdy. Prišiel večer a ráno ďalší deň a moje rozhodnutie a môj pôst nikde.

Podobným spôsobom prešlo veľa piatkov. Až veľmi veľa. Ale zdá sa, že som celú tú myšlienku konečne nejako uchopila. On je totiž rozdiel medzi slovami "UTRPENIE" a "OBETA". My sa nesnažíme zmierniť Ježišovo utrpenie. My sa dokonca ani nesnažíme trpieť. Úlohou piatkového pôstu je, aby sme sa pravidelne pripájali k Ježišovi v jeho obete. Aby sme aj my obetovali aspoň nejaké málo. Či už dobrý skutok, alebo sebazápor, či modlitbu. Každý týždeň, pravidelne, verne. 
Ako sa spieva v jednej piesni - On chce, aby sme boli slobodní - verní.
A vernosť sa prejavuje často v maličkostiach. V stále opakovaných drobných skutkoch, ktoré práve svojom vytrvalosťou a vernosťou môžeme povýšiť na veľkú lásku.
Vernosť bude odmenená slobodou.

Tak hurá, teším sa, že som to konečne pochopila. Teraz už len vytrvať.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...