Hainburg an der Donau - Schlossberg

Víkend trávime v Bratislave. Chcelo to teda aspoň maličký výlet do okolia. Výber padol tentoraz na zrúcaninu len toť za hranicami, Schlossberg v Hainburgu. Konečne. Už som sa cítila trápne, že som tento hrad ešte stále nenavštívila.

Na hradný vrch sme vyšliapali po príjemnom chodníčku od parkoviska (pri obchodnom centre). Väčšina cesty viedla cez les, takže nás ani terajšia horúčava veľmi netrápila. O necelú hodinku sme sa už prechádzali po zbytkoch Hainburského hradu, mimochodom krásne upravených a zakonzervovaných. Pozreli sme si expozíciu v strážnej veži, bývalú hradnú kaplnku, posedeli a trochu sa občerstvili na lavičke (len z prinesených zásob, "Schenk" bol ešte zatvorený). Kochali sme sa výhľadmi na všetky strany... dokonca nás prišiel pozdraviť vidlochvost. Od mala som túžila vidieť tohoto motýľa, ale nie som si istá, či sa mi to vôbec podarilo, alebo som ho vždy videla len na obrázku.

Vďačný utorok - v pondelok.

Radostný deň vám želám, priatelia!

Tentoraz vám prinášam moje pravidelné "vďačné zamyslenie" už v pondelok. A bude to tak po celé prázdniny, aby som držala krok s vami, ktorí ste sa rozhodli zapojiť do akcie Vďačné leto 2017. Nech sa páči, tu sú moje dary, ktoré som dostala v uplynulom týždni:

Ak som minulý týždeň nazvala zvláštnym a náročným, tak tento týždeň dosiahol ešte väčšiu intenzitu. Uvedomovala som si počas neho veľmi silne Božie milosrdenstvo a tiež mnohé dary (a darčeky), ktoré som dostávala, ale aj také, ktoré som ja smela sprostredkovať iným. Napriek tomu som niekoľko dní nepísala / nekreslila ani do svojho zošita vďačnosti. Nie, žeby som nebola vďačná, ale hlavnou témou týchto dní bolo pre mňa niečo veľmi silné a veľmi osobné... Niečo, čo sa nedá dosť dobre zachytiť na papier (a už vôbec nie na internet).  O to intenzívnejšie som všetko prežívala vo svojom srdci.

Radosť, ktorá zavládne v nebi s každou novou dušičkou. 

Prvý zápis od minulého utorka bol až vo štvrtok 29. júna:

"Som vďačná za víťazne dobojovaný boj. Som vďačná za pokoj v duši. Som vďačná za radosť, ktorá zavládne v nebi s každou novou dušičkou. Som vďačná za slávnosť Petra a Pavla. Som vďačná za Ježišovo srdce, že sa smieme ponárať do Jeho lásky, že tak veľmi túži ukázať nám ako veľmi nás miluje... a že sa vždy a vo všetkom môžeme spoliehať na Jeho Milosrdenstvo."

Vďačný utorok: Vďačnosť v bolesti. Je vôbec možná?

20. - 27. jún 2017

Radostný deň, priatelia!

Tento týždeň bol zvláštny. Hodne náročný. Najmä emocionálne. Napriek tomu (alebo aj vďaka tomu) mám veľa vecí, za ktoré som vďačná. A tiež nejaké dosť intenzívne myšlienky, ktoré som dostala (aj) cez udalosti tohto týždňa. O niektoré by som sa s vami chcela podeliť. Najmä o jednu:

Súťaž Vďačné leto: Pravidlá

Milí priatelia, leto je tu. Prvý prázdninový deň sa začne už o chvíľku a s ním aj naša prázdninová hra Vďačné leto. Hra, pri ktorej budeme každý deň prežívať s otvorenými očami, aby nám neunikol nijaký dar od nášho dobrého Boha.

Úvodný článok - TU.

Niekedy sa diabol snaží ukryť Božiu dobrotu do nepríjemností, starostí a únavy. Ale verím, že spoločne sa nám podarí nájsť Jeho lásku v každom našom prázdninovom dni. Pozývam každého jedného z vás - je úplne jedno, kde budete tráviť prázdniny (či v zahraničí, alebo doma, či niekde v pustatine, alebo v ruchu veľkomesta, či na dovolenke, na tzv. "materskej dovolenke", v práci, alebo dokonca v zdravotníckom zariadení). Verím, že úplne každý si môže užiť Božiu lásku naplno. A takisto si každý z vás môže užiť naše spoločné hľadanie Božích darov každý deň.

A aby vaša motivácia hľadať Božie dary a uvedomovať si ich bola ešte väčšia, súčasťou našej letnej hry bude súťaž o ceny. Konkrétne o tri celkom nové knižky Ann Voskampovej - Cestou zlomenosti (Odvážne kráčanie k naplnenému životu).

Najvyšší čas napísať vám, ako konkrétne sa môžete zapojiť do súťaže o cenu. Takže:

Vďačné LETO - Súťaž o tri knihy!

Radostný deň, priatelia! Vlastne vám želám radostné celé leto.

Aby bolo ešte viac radostné, pripravila som pre vás LETNÚ HRU na celé letné prázdniny - o tri celkom nové knihy Ann Voskampovej Cestou zlomenosti.  O čo pôjde?

Eukalyptus z Fatimy: Zatiaľ rastie

Spomínate si ešte na moje eukalyptové nadšenie z mája? Ukazovala som vám vtedy minivýhonok na eukalyptovej halúzke, ktorú som si priniesla z púte do Fatimy. Strom, z ktorého pochádza rástol len kúsok od zjavení anjela na miestach, kde chodili tri fatimské deti pásť ovečky. Toto je on:

Vďačná chvíľka: Vďaka aj za únavu

Radostný deň vám zase želám! Čas beží neúprosne ďalej a ďalej a ja mám ešte toľko plánov! Myslím, že je načase trochu sa zamyslieť, niektoré veci zo zoznamu vypustiť a do iných sa šikovne pustiť. Inak budem vyhlasovať letnú súťaž v septembri a vďačný utorok uverejním s odretými ušami v nasledujúci pondelok. Alebo nie? Každopádne, dnes sa vám (konečne) hlásim s minulotýždňovou zbierkou radostí. (14. - 20. júna 2017) Znovu som našla každý deň veľa vecí, za ktoré môžem byť vďačná. A znovu som sa usilovala každý deň nakresliť aspoň nejaký obrázok.

Streda 14. 6. - Som vďačná, že Láska je stále a všade prítomná... 

Streda 14. 6. - Som vďačná, že Láska je stále a všade prítomná. Doma i v práci, v radosti i v trápení, v bolesti aj vo všetkých ťažkostiach. Som si istá, že nič sa nedeje nadarmo. Že každá vec (a zvlášť každá bolesť a každá slza) má svoj význam a cieľ, ku ktorému nás vedie.

Štvrtok 15. 6. - Sviatok "Božieho tela"