streda 7. decembra 2011

Náš adventný kalendár

Kajám sa. Pomaly sa blíži polovička adventu, a ja som vám ešte neukázala náš adventný kalendár. Tak teda tu je:

Tento rok máme adventný kalendár zavesený na dverách. 

A takto vyzerá zo zadu - cez sklo dverí

Papierové desiatové sáčky som poprišívala na jednoduchú zelenú stužku

Štyri pásy vrecúšok visia na dverách.
Pre každý adventný týždeň jeden pás.

Každé vrecúško som označila číslom a aby sa papier neodtrhol,
zaistila som ho ozdobou z pevnejšieho materiálu.

Ozdobné štipce zatiaľ čakajú na svoju príležitosť.

Takto vyzeral náš kalendár hneď po zavesení.

Každý deň z neho odvesíme jedno vrecko a pozrieme sa čo je v ňom. Čaká na nás obrázok s prosbami z minulého roka a 3 kúsky maličkých sladkostí (pre každého jedna). Sladkosti sú naozaj maličké - jedna čokoládová minca, čokoládová guľôčka, želatínový macko...

Každý deň si pri zažatom venci pozrieme, o čo sme vlani prosili a pridáme aktuálnu prosbu. Ale často je to viac-menej "amen" k tej vlaňajšej. Alebo poďakujeme za to, čo sme od minulého roka dostali. 
Pôvodný úmysel bol, aby sme namiesto otvorených vrecúšok vždy zavesili nový obrázok s modlitbou. Ale nakoniec sme sa rozhodli obrázky odkladať do košíka, aby bolo vidno, ako nám ubúda času do Vianoc. 





A znovu pohľad odzadu...

A čo to tam straší na kľučke?
Je to home-made ceduľka "Zákaz vstupu". To aby niekto omylom nevyrušil Ježiška, alebo Mikuláša pri príprave tajností. ;-)



utorok 6. decembra 2011

Osvedčená čokoládka v darčekovom balení

6.12.2011 (sviatok sv. Mikuláša)

Ulahodiť mojim dvom chlapom, to nemá Mikuláš vôbec ľahké. A keď má navyše splniť aj moje mamičkovské predstavy a tvorivé chúťky, to už musí naozaj vymýšľať. Nakúpiť v obchode mu rozhodne nestačí ;-)

Tentoraz vymyslel "malé" čokoládové tyčinky osvedčenej chuti. Synátor nevezme do úst hocičo, najradšej má jednoduché chute ktoré pozná (vedie kinderPingui a jednoduchá horká čokoláda). Ale nebudem predsa dávať do balíčka obyčajnú tabuľku čokolády. Bola by len jedna, zbytočne veľká = takže sa zje na jeden raz, a nezaujímavá. A nedá sa vziať do práce a podeliť sa s kolegami. Teda dá, ale...

Ale Mikuláš našťastie nie je odkázaný len na obchodné reťazce. Zapojil trochu vlastnej práce (myslím, že mu pomohli anjeli ;) ) a pripravil nám malé čokoládové tyčinky.



Ako na to?

1. Najskôr "Mikuláš" nakúpil čokolády, ktoré nám chutia (v našom prípade to bola už spomínaná horká, oriešková a bublinková horká).
2. Pripravil si alobal na zabalenie čokoládok a kancelársky papier a farbičky na výrobu ozdobných nálepiek (vinety).
3. Nalámal čokoládu na pásiky (vždy po 4 dieliky). Je dobré lámať čokoládu izbovej teploty, studená má tendenciu lámať sa mimo vyznačených priehlbiniek.
4. Každý pásik zabalil do kúska alobalu. (Veľkosť alobalu odmeral podľa odlomeného pásika.)
5. Nakoniec každý pásik - tyčinku ešte obkrútil papierovým obrázkom (pre bežnú veľkosť čokolády nám stačila vineta veľkosti 7 x 8 cm). Na spodnej strane zlepil a bolo hotovo.

Pravdaže, najprv si ešte musel pripraviť obrázky. U nás Mikuláš kreslil obyčajnými farbičkami, na každú vinetu iný obrázok. Ale možností je viac. Niekto možno použije ozdobný baliaci papier, prípadne scrapbookový papier, dá sa obal ozdobiť napr. vystrihnutými papierovými vločkami, alebo čokoládky zabalíť ako salónky - čokoládu zakrútite  do čistého hodvábneho papiera (bielej servítky), konce nastriháte na strapce a navrch pridáte farebný staniol... Ďalšou možnosťou je použiť namiesto alobalu celofán, ak si poradíte s tým, že celofán nechce držať tvar a má tendenciu stále sa rozbaľovať.







My sme čokoládky použili do mikulášskeho balíčka. Ale môže to byť vhodný darček napr. na narodeninovú párty, alebo ako malé sladkosti, čo deti zvyknú rozdávať v škole pri príležitosti menín. Myslím, že je len dobré, keď samé priložia ruku k dielu pri chystaní pohostenia.
Alebo môžete podobným spôsobom obaliť celú obľúbenú čokoládu ako sladký pozdrav (pohľadnicu, odkaz), napríklad ako darček pre mamičku, babičku, ocka, kamaráta, učiteľa...
Bola by to asi tiež milá malá "PF-ka"... Možností je určite viac.

nedeľa 4. decembra 2011

Vitamíny od Mikuláša

Čoskoro oslavujeme svätého Mikuláša. V našich končinách je zvykom na tento deň svojich blízkych (potajomky) obdarovať nejakou tou dobrotou. A že to nemusia byť vždy len sladkosti, alebo obligátne ovocie, chcem sa s vami podeliť o jeden nápad.


Prepadol ma celkom náhodou.
Pred pár dňami som si povedala, že je najvyšší čas nasiať žeruchu, aby sme mali doma trocha čerstvých vitamínov. A tak som vzala akýsi prázdny kelímok, naplnila ho papierovou vatou (nastrihané kuchynské utierky), navlhčila a zasypala žeruchovými semienkami. Ale kelímok od tvarohu sa mi veľmi nepáčil. Tak som sa ho rozhodla nejako vyzdobiť. Siahla som po zbytku vianočného papiera, čo som mala po ruke.
Keďže som olepovala kelímok už aj so semienkami a vodou, mala som obmedzené možnosti manipulácie s ním a podľa toho aj vyzerá výsledok. Ale aj tak mi pohľad na hotové dielo vnukol nápad.

Naživo ten nápis z vnútornej strany nepresvitá. 8)

Prečo by aj pekne nazdobená žerucha nemohla byť darčekom? Napríklad na blížiaci sa sviatok sv. Mikuláša?

Kým zo semienok vyrastie bohatý tmavozelený žeruchový porast potrvá asi týždeň, takže to už tento rok do Mikuláša nestihnete. Ale prečo by si obdarovaný na zber úrody nemohol trošku počkať? A pri tom sa o darček s láskou starať.
Alebo ešte inak - rodinka môže nájsť v mikulášskom balíčku "suroviny" (ozdobený kelímok, nastrihaný suchý substrát a vrecúško semienok) a zasejú ich všetci spoločne aj s účasťou detí. Potom sa budete o kvetináčik týždeň starať, kým vyrastenú žeruchu ostriháte a spoločne si na nej pochutnáte - hoci na maslovom chlebíku.

Takto vyzerá žerucha 4 dni po vysiatí

Postup prípravy darčeka (suchá verzia):
1. Pripravte si vhodný kelímok (najlepšie taký, s priehľadným vrchnákom napr. od syra cotage).
2. Kelímok ozdobte. Na prilepenie ozdobného papiera môžete použiť obojstrannú lepiacu pásku (drží na všetkom), hotový lepiaci papier, alebo obyčajné disperzné lepidlo. Na zdobenie môžete použiť zbytok baliaceho papiera, nakreslený obrázok, koláž z farebných časopisov, krepový papier, alebo pripraviť aplikáciu z filcu... Možností je veľa.
Len pozor - krepový papier sa tvarom prispôsobí, ale z pevnejšieho materiálu musíte vystrihnúť presný tvar - a nie je to obdĺžnik! Pomôže urobiť si strih z obyčajného napr. novinového papiera, ktorý priložíte ku kelímku a obkreslíte obrysy.
3. Kuchynskú utierku poskladajte na toľko vrstiev, aby poskladaná ešte zakryla celé dno a vystrihnite tvar dna. Všetky vrstvy vložte do kelímka.
4a. Pre suchú verziu už len priložíte vrecúško so semienkami, zatvoríte viečko a zabalíte. Môžete pribaliť aj "návod na použitie" s venovaním.


"Mokrá" verzia:
4b. Papierovú vrstvičku zvlhčite menším množstvom vody (pokojne ju môžete zaliať celú) a na povrch nasypte semienka.
5. Opatrujte na svetlom a teplom mieste až do chvíle darovania. Potom takisto zatvoríte kelímok viečkom a dozdobíte. Tiež môžete pridať venovanie a "návod na použitie".


Ešte mám jeden tip:
Môže byť zaujímavé pozorovať, akú silu tie malé krehké rastlinky majú. Ešte som to neskúšala, ale podľa toho čo sme sa kedysi učili v škole a podľa iných pokusov, ktoré sme robili, mladé rastlinky by mali mať dosť sily, aby si samé otvorili viečko.
Môžete si to sami overiť, či to naozaj zvládnu.
Len neodporúčam pestovať bylinky celý čas v zakrytom kelímku, aby v ňom nezačali rásť plesne.

Hmla v kuchyni

26.11.2011

Aby tej hmly všade okolo nás nebolo málo, vyrábali sme ťažké oblaky aj "doma" v kuchyni.


Najskôr sme sa zľakli, z čoho je toľko dymu...


Akú alchýmiu to tam náš ocko robí...


Chceli sme to vypustiť von, ale keď sme otvorili okno, bolo "dymu" ešte viac. 


Vzala som teda do ruky fotoaparát, že tú "záhadu" musím zvečniť. 


Ale stačí troška fyziky, aby sme pochopili, čo sa stalo.

Vonku bol veľmi studený a vlhký vzduch. Aj v chalupe sme mali chladno, varili sme hneď po príchode a ešte sa nestihlo vykúriť. Dokonca nám chvíľami išli obláčiky pary aj od úst.
A tak, keď voda v hrnci zovrela a začala z neho unikať vodná para, okamžite sa v tom studenom vzduchu ochladila. A pretože v studenom vzduchu sa "rozpustí" menej vodnej pary ako v teplom, okamžite sa začala zrážať do oblaku hmly.
Keď som otvorila okno, pustila som ešte v viac "zimy" dovnútra. Preto sa zrážalo ešte viac vodnej pary a "dym" bol ešte hustejší.

Ale bol to zaujímavý zážitok. A praktická ukážka jednej témy z fyziky.

Biely les

27.11.2011

Pokračujeme zimnou prechádzkou




 


 
Prvý tohoročný pokus o guľovačku.



Osrienené listy brezy vytvárali úžasnú vzorku.

Zimné čipky

Resty 26.11.2011

Keď sme po dlhšom čase znovu zavítali na chalúpku, vítala nás už v zimných farbách. Už príjazdová cesta na kopec bola zahalená do skoro až gýčového bieleho závoja. A hrubá ľadová pokrývka zdobila samozrejme aj celú našu záhradu. Chúďatká lipy pod tou ťarchou ohnuté až k zemi (nemám foto, ponáhľali sme sa ich vyslobodiť a narovnať). Ale načo toľko slov, pozrite si obrázky.


Mladá borovička v ťažkom kožuchu

Huňatý plot



Takto sa pod tou ťarchou ohýbali mladé stromčeky



Jedna lipka vydržala vzpriamená

Osrienené kŕmidlo

Cencúliky a ľadová strecha

Zimná výzdoba na oknách





Ozdobená pavučina
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...