Vždy si chcem počas leta prečítať nejakú letnú knižku. A tak som aj tento rok v júni zavítala do knižnice po novú zásobu čítania. Dnes sa chcem s vami podeliť o dojmy z niektorých prečítaných kníh.
štvrtok 24. septembra 2020
Moje letné čítanie
streda 23. septembra 2020
Leto 2020 - doma
utorok 22. septembra 2020
Drôtený vešiačik
Jedným z mojich letných cieľov bolo udrôtovať si vešiačik na drobnosti (ružence), ktoré si prinesieme z ciest. Síce sme toto leto takmer vôbec necestovali, ale vešiačik je už nachystaný a čaká, čo všetko naň časom povešiame. :)
Leto 2020 - Na chalúpke
Toto leto bolo trošku iné. Menej cestovania. Menej poznávania exotických krajín. Menej kúpania v mori... Bolo viac súkromné. Viac doma. ... A trávili sme viac času na chalúpke.
Užili sme si pokojné chvíle. Slobodu. Dýchali sme zelenú slovenskú prírodu, obdivovali kopce a údolia, kvety a stromy, západy slnka aj východ mesiaca... Užívali sme si spoločný čas a zelený priestor. Skrátka, bolo nám dobre.
Chcem sa o tú pokojnú a krásnu atmosféru podeliť aj s vami.
piatok 17. apríla 2020
Veľká noc
.
A ako sme prežívali veľkonočné dni u nás?
Čítajte ďalej:
Nech jasavé Aleluja naplní vaše srdce pravou radosťou,
ktorú vám nikto a nič nebude môcť vziať.
A ako sme prežívali veľkonočné dni u nás?
Čítajte ďalej:
streda 8. apríla 2020
Jarný výlet: Kalvária v Pezinku - Suchý vrch
5. apríl 2020 - Kvetná nedeľa
Po troch týždňoch doma som už naozaj potrebovala vyjsť si niekam do prírody a vyslovene chodiť. Niekde, kde uvidím zelenú (rozumej prebúdzajúcu sa jarnú prírodu), kde môžem prejsť dlhšiu cestu (putovať a unaviť sa) a kde môžem spočinúť v modlitbe a adorácii. Všetky tieto potreby spĺňa návšteva exteriérovej krížovej cesty (kalvárie) v Pezinku. Verili sme, že tam nebude príliš veľa ľudí, ale určite tam bude Ježiš.
A tak aj bolo. Prežili sme nádherný čas. Aj trochu tej fyzickej únavy, aj pookriatie duše v jarnej prírode (krásne kvitnú čerešne, trnky a iné jarné stromy), ale predovšetkým spočinutie v Božej prítomnosti a modlitbe.
Po troch týždňoch doma som už naozaj potrebovala vyjsť si niekam do prírody a vyslovene chodiť. Niekde, kde uvidím zelenú (rozumej prebúdzajúcu sa jarnú prírodu), kde môžem prejsť dlhšiu cestu (putovať a unaviť sa) a kde môžem spočinúť v modlitbe a adorácii. Všetky tieto potreby spĺňa návšteva exteriérovej krížovej cesty (kalvárie) v Pezinku. Verili sme, že tam nebude príliš veľa ľudí, ale určite tam bude Ježiš.
A tak aj bolo. Prežili sme nádherný čas. Aj trochu tej fyzickej únavy, aj pookriatie duše v jarnej prírode (krásne kvitnú čerešne, trnky a iné jarné stromy), ale predovšetkým spočinutie v Božej prítomnosti a modlitbe.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)








