Čo mi cez víkend robilo radosť.

Radostný deň vám všetkým želám!
Hlásim sa zase po víkende, aby som sa podelila o množstvo radostí, čo sme v ňom dostali/prežili. Dúfam, že nachádzate veľa radostných drobností vo svojom živote aj vy.

Hneď ráno, keď som vykukla z okna na slnkom zaliatu záhradu, zasvietilo mi do očí množstvo šípok na šípovom kríku, ktorý vyrástol zo semienka (verím, že mi ho zasadila babička z neba). 

A keď som vychádzala z chalupy, aby som si tú krásu odfotila, takmer som sa potkla o mačku. Rozhodla sa, že si dnes urobí domov u nás... Milá bola, prítulná, čistá a krásna... užili sme si spoločné chvíľky obe.

Vôbec mám pocit, že tento víkend patril mačkám. Videli sme ich neúrekom. Akoby si v tomto čase mnohé mačiatka hľadali nový domov.

Radosť mi urobil aj nový kompostér, ktorý "chlapi" zložili hneď zrána na humne. 

A takisto nový vešiak na zvonce, čo odvšadiaľ zvlákame. 

Výroba upevnenia.

Zavesili sme si (konečne) sv. Barboru - reliéf na kachľovej kachličke. Tak už máme v chalúpke aj patrónku baníkov, keď už sme v tom baníckom kraji.

Sľubujem, že niekedy urobím
aj kvalitnejšiu fotku.

K nedeli sa sluší napiecť niečo sladké. - Chutilo nám.

A takúto úžasnú dosku sme našli v lese...

 

Vili sme (vila som) venčeky...

Z venčekov som tak nadšená, že asi dostanú vlastný post.
(Už ho majú - link)

Aj záhradka ma potešila. Kapucínka rastie, cibuľa tiež a dokonca aj červená repa zatiaľ žije (a rastie). Dnes sme ani nevideli "škaredých" slimákov, čo tiež potešilo. A dokonca som našla tri jahôdky - putovali rovno do úst, ani umyť som si ich nestihla. ;-)

Dokonca levanduľa ešte raz začína kvitnúť.

A aby toho nebolo málo, stihli sme aj tohoročnú Roľnícku nedeľu. Bola to opäť nádherná slávnosť. Dokonca som stretla sestričku Františku, s ktorou sa poznáme cez internet (mojakomunita.sk). Plánovali sme stretnutie už hádam roky, ale vždy niektorej do toho dačo prišlo. Až teraz - nečakane sme sa uvideli v kostole. Som vďačná aj za toto radostné stretnutie a za radosť, ktorá z nej vyžaruje.

Aj Roľnícka nedeľa dostane samostatný post
(už je tu - link)

Želám veľa radostí aj vám.
Letitia.

Farebná jeseň na balkóne

Je po lete. Sychravé počasie sa začína vkrádať pod kožu. Chcelo to oživenie. Chcelo to trochu viac farieb pomedzi uvädajúce letničky. Farebné chryzantémky to zachránili. Už máme zase doma veselo - farebne.

 

 

 

 

Párik žltých chryzantém putoval aj babičke na hrob. Nech to tam tiež má veselšie.

Radostné dni plné farieb želám aj vám. 
Letitia.

Vďačná chvíľka: Keď je vody priveľa...

"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky."

(1Sol 5, 16-18)

Učím sa byť vďačná. Vždy a za každých okolností. Za všetky dary, ktoré každý deň dostávam.

Len nedávno sme v skupinke vďačnosti spoločne hľadali "dary vody". Nuž, našlo sa ich veľa. Voda na pitie, voda na umývanie, tečúca voda vo vodovode, voda zo studne, teplá voda, studená voda... Rieky, moria, potoky, jazerá... prinášajú nám osvieženie, ochladenie, šport, krásu na pohľad, ryby... Dažďová voda polieva a umýva zem...

Tento rok sme si užili vody viac než dosť. Meteorológovia vraveli, že za celé leto boli tuším len tri dni, kedy nepadli vôbec žiadne zrážky. A ja si takisto spomínam, že som polievala kvety na balkóne možno trikrát za celé leto. Ale poslušne som za všetku tú vodu ďakovala. Aspoň sa rastliny dosýta napijú, narastú, dozrejú... aj bez polievania. Obdivovala som ten mocný živel. A bola som rada, ak som práve nemusela moknúť vonku a dokonca aj vypranú bielizeň som stihla včas ukryť pod strechu.

Horšie bolo, keď som sa dopočula o škodách, ktoré to množstvo vody popáchalo niektorým ľuďom. Modlila som sa za nich a prosila o dobrých ľudí, ktorí im pomôžu vyrovnať sa so stratami. Verila som, že všetko, čo sa deje je na niečo dobré. Určite má Pán pre nich pripravené niečo, čo bude stáť aj za tie nepríjemnosti s množstvom vody.

Voda v uliciach Bratislavy

Ale už sa nemusím modliť len za cudzích. Aj nám voda (tak trochu) siahla na majetok.  Jedného dňa sa mladý zobudil, a kvapkalo mu na stoličku pri počítači. A tak začal kolotoč. Prikrývať, zachraňovať, chytať vodu... volať, zháňať niekoho, kto pretekajúcu strechu opraví. Množstvo nepríjemností, vybavovania, naháňania... a dlhý výdatný dážď... "Kvap, kvap," kvapkalo synovi zo stropu.
 

Celý víkend sme spali natlačení v jednej miestnosti, pretože detská spálňa bola neobývateľná. Ale som vďačná. Hneď od začiatku sme vedeli, hoci šlo o nepríjemnosť, že nám Pán dáva len dobré dary. Prečo by dopustil problémy, ak by nemali nejaký význam?

A čoskoro sme už ďakovali konkrétne. Vďaka za spoločne trávený čas. Vďaka za problémy, ktoré sme museli prekonávať spolu. Vďaka za situáciu, v ktorej sme sa zase trochu viac zomkli ako rodina. Vďaka za dni a noci, ktoré sme trávili na menšom priestore - a vo väčšej vzájomnosti. Vďaka, že napriek nepríjemnostiam, sme si aj tento mokrý víkend vedeli užiť. Nie tak, ako sme si pôvodne predstavovali - v prírode a hrách vonku, alebo upratovaním a zveľaďovaním príbytku. Ani nie tak, ako je časté, každý pri svojej "hračke" - ale spoločnou prácou aj zábavou - všetci spolu.

V tých dňoch som písala kamarátke, ktorú tiež vytopilo:

Jej, veru, aj my sme tento víkend ratovali, chytali vodu do lavórov a uterákov a igelitov po celej izbe... Nemala som chuť ďakovať, skôr sa hnevať a nadávať... ale Boh sa nedal - stále sa mi pripomínal - svojou nežnou starostlivosťou.

Najprv podobne ako u teba - upratala som za pár hodín to, k čomu som sa odhodlávala niekoľko mesiacov.

A potom to zomknutie rodiny. Keď synova izba bola vlastne nepoužiteľná a "museli" sme tráviť viac času spolu - všetci spolu - v jednej spálni, pri jednej hre, v spoločnom priestore, v úzkom vzťahu, rozhovore... trénovať ohľaduplnosť, ktorá je pri spoločnom spaní a prežívaní času potrebná väčšia... Vzájomná pomoc, starostlivosť, myslieť na druhého a spolu s druhým...

Vďaka aj za to zomknutie. Akoby nám Pán pravidelne posielal "katastrofy", aby sme sa konečne naučili byť viac spolu.

A tak ďakujem. Ďakujem za vodu, ktorej je niekedy priveľa. A som vďačná za to, že Všemohúci aj nepríjemné veci vie použiť na dobré. A asi najviac som vďačná za vedomie, že nech sa stane čokoľvek, nemusím hromžiť, ale vždy sa nájde dôvod na vďačnosť. Pretože, ako je napísané: "Tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré." (Rim, 8, 28)

Okrem toho som vďačná za mnohé veci. Asi najviac za tých xx rokov spoločného života. Za všetkých členov mojej milovanej rodiny. Za každú chvíľu, peknú či ťažšiu, ktoré nám Pán požehnal. Som vďačná aj za všetky tie drobnosti (okrem väčších obiet), ktorými si každý deň vzájomne prejavujeme lásku. A nadovšetko si vážim, že v tom "boji", ktorým spoločný život niekedy môže byť, nie sme sami. Do nášho "manželského trojuholníka" neodmysliteľne patrí ten, ktorého meno je Láska. Vďaka!

Som vďačná za všetky tie drobnosti,
ktorými si vzájomne prejavujeme lásku.

Milé "náhody" vždy potešia - len som chcela zosypať mak.
(Do našej rodiny patrí aj Ten, ktorého meno je Láska.)

Vďaka za ochranu Matky.
A za jej odkaz: "Urobte všetko, čo vám povie."

Želám aj vám veľa radostných dní. A vďačnosť v srdci každý deň. Pretože kto je vďačný, je šťastnejší. 
Letitia.

PS: Ak chcete, pridajte sa k nám a môžete tiež počítať dary, ktoré každý deň dostávate... Život je šťastnejší, keď poznáme veci, za ktoré môžeme byť vďační.
Budem rada, ak sa podelíte aj s nami. Či už tu v komentároch, alebo v komunite na www.mojakomunita.sk. Môžete nás tiež sledovať na Facebooku, alebo na G+.

Rubrika bola inšpirovaná knihou Tisíc darov
a stránkou jej autorky www.holyexperience.com.

Pozývam vás k spoločnému ďakovaniu
na www.mojakomunita.sk

Mám čo čítať...

V posledných dňoch chodí k nám poštár akosi často. A poriadne zaťažený balíčkami. Budem mať čo čítať aspoň na mesiac, dva, tri... Ale, ak sa vám chce, poďte rozbaľovať so mnou.  

Ako prvú som si rozbalila knihu z "knihovničky" od Kumránu. Tentoraz je to koktail príbehov zo života - Keď Boh robí citronádu. Navnadili ma na ňu recenzie od Aly V. (Ostrov stratených príbehov) a od sestričky Františky (mojakomunita.sk). Citronáda už je doma, môžem začať čítať.

Druhý, väčší balík mi prišiel z kníhkupectva Zachej.sk. Zaviazala som sa prečítať rovno štyri knihy a napísať o nich. Teraz len dúfam, že to pri mojom tempe zvládnem a že čas, ktorý venujem čítaniu (a písaniu) nebude chýbať niekde inde. Napríklad v rodine. Na to si musím dať pozor.

Asi aj preto som sa rozhodla čítať ako prvú knihu F. Assländera a A. Grüna, Time management jako duchovní úkol. Hádam sa mi aj vďaka nej podarí "zmenežovať" svoj čas na čítanie aj na všetko ostatné tak, aby bol môj život vyrovnaný a aj duchovne v poriadku. :)

Až večer som objavila v schránke ešte jednu obálku. Prišiel mi v nej autorský výtlačok Posla s článkom o ceste vďačnosti, na ktorú tak často pozývam aj vás. Áno, vyšiel mi článok v Mesačníku slovenských katolíkov - Posol Božského Srdca Ježišovho. (Aj jednej mojej kamarátke) Teraz sa už len modlím za všetkých čitateľov (na blogu, aj v tejto tlačenej forme). Aby tiež spoznali Božiu lásku a dobrotu a každý deň, v každej chvíli, nachádzali dôvod na vďačnosť a radosť vo svojom srdci.

Želám aj vám samé dobré myšlienky, či už prečítané, alebo naopak napísané... a radosť v srdci neustále.
Letitia.

Mamy v jednom kole... a ako z neho von

.

Možno ste si všimli, že mi na bočnej lište pod nadpisom: Čo čítam tróni už veľmi dlho (vyše roka?!) kniha od Holly Pierlot: Mamy v jednom kole ... a ako z neho von. Link obrázku vedie na stránku časopisu Miriam, kde si môžete e-verziu tejto knihy zadarmo stiahnuť. Čo som urobila už pred vyše rokom. A pustila som sa do čítania.

Najskôr som bola nadšená. Autorka popisovala síce dosť inú situáciu, než bola u nás doma, ale z jej slov som cítila nádej, že ponúka riešenie aj mojich problémov.

Vďačné chvíľky: S otvorenými očami.

"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky."

(1Sol 5, 16-18)

Dnes sa chcem s vami podeliť o pár postrehov, zážitkov, obrázkov...

1.

Cestou okolo staveniska som uvidela rásť paradajku. Vyrástla na kraji cesty pod čerstvo odkrytým asfaltom, asi tam niekomu padlo semienko. Už má aj zelený plod, len ho nechať dozrieť.

Vďaka za všímavé oko. Vďaka za život, ktorý sa tlačí všade, kde sa dá. Vďaka za tú silu, ktorá všetko pohýna k rastu, k pohybu. A že aj nás pozývaš, aby sme sa hýbali. Stále ďalej, vyššie, bližšie... k ľuďom, k Bohu, k láske. Ako tá rajčina, ktorá začala rásť tam, kde ju vlastne nikto nechcel. 

O nejaký čas som sa o nej dočítala v novinách. Odfotili ju aj iní, a keď to ukázali zodpovedným, ktosi rastlinu vytrhol. No myslím, že táto rastlinka aj tak splnila svoje poslanie - potešiť niekoľkých ľudí. Zo zrelého plodu by mal úžitok len jeden. Takto sa jej obrázkom mohli kochať mnohí. A možno sa aj trochu zamyslieť...

Zamýšľam sa napríklad nad svojim životom. Aké plody prinášam? A aké plody sa usilujem priniesť? Možno som ako ten rajčiak. Zo všetkých síl sa snažím uchrániť svoju predstavu a doviesť ju až do "červeného" konca... Bojím sa o ňu, hnevám sa, ak mi niekto (alebo niečo) prekazí plány, som nešťastná, že "to nestihnem". A pritom, možno je moja úloha iná. Možno ani tak nejde o ovocie, ktoré si ja pestujem. Možno je úžitok z toho, že som tu iný, a ani o tom neviem... 

Stačí mi veriť. Rásť, ako najlepšie viem. A výsledok nechať na Toho, ktorý to naplánoval určite lepšie ako ja! Verím Mu. A ďakujem za túto lekciu od Paradajky.

2. 

Príjemné prostredie, radosť posedieť.

Chodievam okolo jedného dvora. Nuž, skôr by som to pomenovala záhradou. Alebo dokonca park? Nie som si istá, kto sa o ten priestor stará, patrí k obytnému domu s mnohými bytmi v centre Bratislavy. Ale určite je udržiavaný s láskou. Nielen, že je dokonale uprataný, vždy pokosená tráva a všade čisto. Ale podchvíľou pribúdajú nové milé detaily. Možno by niekto (aspoň na niektoré z nich) povedal - gýč. Ale ja tvrdím - milý dôkaz, že to tu má niekto rád. Radosť pozrieť sa, vždy keď idem okolo. A veru, záľubné pohľady sem vrhajú mnohí okoloidúci.
Väčšinou býva problém dohodnúť sa medzi susedmi. Tu to funguje. Tu to žije.

(Fotené mobilom a zdiaľky - tak na detaily veľmi nešlo zaostriť)

Miesto na hru, aj na susedský rozhovor. Na krásu i na úžitok.
Pre ľudí i pre vtáčiky.

Fontánka. Alebo skôr napájadlo pre vtáky.
Kŕmidlá sú samozrejmosťou.

Aj pod vŕbou je obývané. ;-)

Vždy, keď idem okolo, rozmýšľam, aké je dôležité mať rád priestor v ktorom žijem. Koľko radosti sa dá odovzdať aj ľuďom ktorých nepoznáme a ktorých možno v živote nestretneme, ak sa s láskou o niečo staráme. Ak nechodím okolo ľahostajne, alebo znechutene, ale priložím ruku k dielu. Urobím niečo pekné, udržiavam to, zveľaďujem a ďalej zdobím podľa svojho srdca - tak, ako to mám rád. Nie podľa obrázkov v katalógoch. Ale podľa obrazu, ktorý si nosím v srdci. 

Vďaka za ten kúštik radosti, ktorou táto záhradka rozohrieva moje srdce zakaždým, keď idem okolo. Vďaka za príklad, ktorý mi dáva. 

3.

Tohoto vtáčika som odrazu uvidela na chodníku. Priamo pod nohami, takmer som ho pristúpila. Sedel na zemi a ani sa nepohol. Pozeral na mňa, ale nič nepovedal. Nevedela som, či nepotrebuje pomoc, ale potom som sa rozhodla nechať ho "na pokoji". Azda je to mláďa čerstvo vyletené z hniezda a rodičia niekde nablízku čakajú, kým ten veľký nebezpečný tvor (ja) konečne zmizne. Tak som si ho len vyfotila a šla som ďalej.

Potešilo ma toto milé stretnutie. 

Aj ten malý vtáčik ma učí. Nič neurobil, len tam bol. Ani sa nepohol. Iste vie lietať, ale krídla ani neskúsil použiť. Určite vie chodiť, ale ani nôžkou nepohol. A predpokladám, že má krásny zvonivý hlas, ale nezaspieval mi. Neurobil vôbec nič. A predsa som ostala potešená - len tým, že som ho videla. Bol tu. A to mi stačí. 

Niekedy sa tiež cítim byť "paralyzovaná", neschopná pohybu, neschopná rozhodnúť sa... a možno to nie je až taká veľká katastrofa. Niekoho som azda potešila už tým, že som. Teda - NIEKOHO - určite teší, že som. Veď ma stvoril a som tu preto, že ma tu ON chce. Aj teba. Aj vás. Každého jedného. Ste radosťou Pána - už len tým, že tu ste. 

A ja som vďačná za každého jedného z vás. 

Ďakujem Pane! A prosím o požehnanie pre všetkých, ktorí niekedy zablúdia na moje stránky.

Želám vám radostné dni.
Letitia.

♥♥♥   ♥♥♥   ♥♥♥

PS: Ak chcete, pridajte sa k nám a môžete tiež počítať dary, ktoré každý deň dostávate... Život je šťastnejší, keď poznáme veci, za ktoré môžeme byť vďační.
Budem rada, ak sa podelíte aj s nami. Či už tu v komentároch, alebo v komunite na www.mojakomunita.sk. Môžete nás tiež sledovať na Facebooku, alebo na G+.

Rubrika bola inšpirovaná knihou Tisíc darov
a stránkou jej autorky www.holyexperience.com.

Pozývam vás k spoločnému ďakovaniu
na www.mojakomunita.sk

Aspoň drobnosť...

Minulý predĺžený víkend sa mi videl taký... nie moc vydarený.  Štyri dni voľna, ale pocit voľajaký nijaký. Akoby za nami nič neostalo... Tak som si aspoň drobnosť z drôtu vyrobila. Vešiačik na dvere kúpeľne. Už dlho sa na to chystám. Chýbalo na chalúpke v kúpeľni niečo, kde si môžeme zavesiť odevy, kým sa sprchujeme. A tak som hodinku pred odchodom sadla a drôtovala... a už je hotovo. Môžete obdivovať (alebo aj kritizovať - len radšej nie moc nahlas ;-) ).