piatok 24. augusta 2012

Znovu v Parray le Monial - tentoraz s komunitou Emanuel

Pamätáte si, ako som na Veľkú noc po zhliadnutí tohto videa napísala: "... obrázky z Paray le Monial... hneď by som tam šla znova! :)"  ?

Pán dal chcieť, Pán dal aj môcť. A nie raz, ale hneď dvakrát v priebehu jedného leta. Ako som sa už podelila, počas našej púte po Francúzsku s cieľom v Lurdoch sme sa zastavili aj v tomto mestečku. Už to mi pôsobilo veľkú radosť, že ho môžem navštíviť aspoň na niekoľko hodín a vidieť všetky tie milované miesta.

Ale neskôr sme dostali možnosť zúčastniť sa tu medzinárodného stretnutia s komunitou Emanuel, ktorým komunita uzatvárala svoj jubilejný rok. Tento rok totiž oslavovali 40 rokov od založenia komunity, 20 rokov od smrti jej zakladateľa a ešte zopár ďalších okrúhlych výročí. Som vďačná, že sme tu mohli stráviť spolu s nimi nádherných 5 dní (ak rátam aj deň príchodu a odchodu).
 
Starobylé mesto nás víta

štvrtok 23. augusta 2012

Knihovnička: Život napriek mojej vôli

Aj na ďalšiu dlhú cestu autobusom som si vybrala knihu - príbeh. Tentoraz o mladej žene, ktorá sa rozhodla skončiť so životom, no Boh mal iné plány. Kristen nielen že fyzicky prežila situáciu, ktorú by hľadiska prírodných vied v žiadnom prípade nemala prežiť, ale našla skutočný život. Našla radosť, zmysel života a spôsob ako pomáhať mnohým hlboko zraneným ľuďom.


Na začiatku knihy stretávame mladučkú Kristen, ktorá sa snaží z celého svojho dobrého srdiečka pomáhať najchudobnejším bezdomovcom. No čo ako sa snaží, zdá sa jej, že jej pomoc akoby padala do bezodnej diery. Biednych ľudí neubúda, naopak stále pribúdajú, a do jej srdca sa vkráda beznádej a depresia. Pokúsi sa ju ukryť, a postupne aj ďalšie deprimujúce myšlienky a zážitky, do najhlbšieho kúta svojho srdca a útulku pre bezdomovcov sa začne vyhýbať...

Na konci knihy čítame o tej istej Kristen o niekoľko rokov neskôr. Hoci bez nôh, s bolesťami a po mnohých stratách, táto Kristen je usmiata a šťastná. A čo viac, má niečo, čím dokáže pomôcť mnohým. Mnohým zraneným a beznádejne nešťastným ľuďom.

Čo sa s ňou stalo, že z dievčiny, ktorá vo svojom mladom živote dospela až k rozhodnutiu ukončiť svoj život je zrazu žena plná radosti, z ktorej prýštia pramene života aj pre iných okolo nej?
Ak by som vám to povedala, neuverili by ste. Vyznelo by to ako prázdne slová. Ale pri čítaní knihy Život napriek mojej vôli sa ukladajú udalosti a myšlienky, slová a rozhodnutia, modlitby a obety, smútok, láska, pokora, vďačnosť a radosť za sebou tak, že môžete sledovať celkom prirodzenú zmenu od dievčaťa, ktoré síce verilo v Boha, v Ježiša, chodilo do kostola, modlilo sa... k žene, ktorá uverila Ježišovi a žije v náručí živého Boha.  
(Tá posledná veta možno vyznela ako nejaká náboženská fráza. Ale verte mi, kniha pôsobí celkom prirodzene. :) )


PS: Kto má záujem o túto knihu, stačí ak mi napíšete mailom, alebo do komentárov a knihu vám pošlem. Ak by sa ozvalo viac záujemcov, budúceho majiteľa knihy vylosujem v spravodlivom žrebovaní.

sobota 11. augusta 2012

Vtáčie napájadlá - príspevky 2

Vráťme sa teraz k našej súťaži (výstavke) vtáčich kŕmidiel:

Minule som vám ukázala napájadlá od Danky. Teraz sa nechajte inšpirovať (alebo len potešiť?) kúpaliskom, ktoré pre vtáčiky vytvorila Dagmar.

Neviem ako vám, ale mne sa veľmi páči. A viete z čoho toto napájadlo je? Ja som sa už na to Daji spýtala, ale vám to zatiaľ neprezradím - môžete chvíľu hádať. ;-)



Ak ste sa inšpirovali, alebo už máte svoje napájadlo doma, nezabudnite sa s nami podeliť. Rada ukážem ostatným aj to vaše napájadlo.  
(Viac informácií o súťaži vtáčích napájadiel tu)

Želám vám radostný deň a veselý spev vtáčikov za oknom.
Letitia.

piatok 10. augusta 2012

Putovanie po Francúzsku - Bibione

Naše putovanie po Francúzsku, posledný deň. 
(25. 7. 2012 - Bibione)
 
 Keď sme odchádzali z Lurd, pomyslela som si, že náš duchovný program sa už skončil. Čaká nás už len dlhá cesta a pár hodín pri mori. Ale (aj) vďaka otcovi Tomášovi bol tento deň takisto plnohodnotným duchovným zážitkom.

Už cestou autobusom nám porozprával o tom, ako modlitba ruženca mení naše životy. Podelil sa o to, ako sa on dostal k častej modlitbe ruženca, a aký vplyv mala a neho a jeho rodinu. A tak aj nás (mňa určite) navnadil k jeho pravidelnej a vytrvalej modlitbe.

Prechádzali sme okolo Carcasone
(mesta, ktoré preslávila o.i. známa stolová hra)

Rýchly záber z idúceho autobusu
(Carcasone je vraj 3. Američami najnavštevovanejšie miesto
vo Francäúzsku - po Paríži a Mont saint Michel)
 
Neskôr, keď prehrávač DVD vytrvalo odmietal poslušnosť, využili sme dlhú cestu na rozhovory - a mnohé informácie. Dozvedeli sme sa napr. veľa o púťach do Santiaga de Compostella, aj o histórii tohto pútnického miesta. Na sviatok sv. apoštola Jakuba sa táto téma viac ako hodila.

Z Talianska mám iba tento jeden obrázok

Na sv. omši v Bibione sme si vypočuli príhovor o tom, že Pán nám dáva dobré dary. Jedlo, spánok, rodina, odpočinok, zábava... to všetko sú dobré veci od Pána. Ale niektorých sa dobrovoľne vzdávame (pôst, celibát, čas...) - nie preto, že by boli zlé. Ale preto, aby sme mohli dostať niečo lepšie. Tak ako sme si to čítali v evanjeliu: "Každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry alebo otca a matku alebo deti alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života" (Mt 19, 29)

Páter to prirovnal k dieťaťu, ktoré sa najprv hrá s jednoduchými hračkami. Ale keď vyrastie, mama mu povie: "Už nechaj tie hračky pre malé deti a poď sa hrať s ... " A tak postupne ako dozrievame, dostávame (od Pána) stále lepšie veci. Aj v duchovnom živote je to tak. Niekto možno nechce dospieť a chce sa "hrať stále s detskými vecami", ale sme povolaní k lepším a väčším veciam. A najlepšie, čo môže na svete byť, je samotný Boh. Preto má zmysel vzdať sa všetkého na svete preto, aby sme získali Jeho.

A tak sa idem učiť... vzdávať sa vecí. To je asi pre mňa najťažšie. Asi si budem vždy hovoriť: "Každý kto opustí... "

streda 8. augusta 2012

Putovanie po Francúzsku - Lurdy 1.

Naše putovanie po Francúzsku, deň piaty. 
(22. 7. 2012 - Lourdes)

Do Lurd sme prišli v nedeľu "skoro ráno"
(cca 8:00, ale slnko tam na západe vychádza o hodne neskôr)

utorok 7. augusta 2012

Putovanie po Francúzsku - Mont Saint Michel

Naše putovanie po Francúzsku, deň štvrtý. 
(21. 7. 2012 - Mont Saint Michel)

 Už dávno, pred mnohými rokmi, keď som sa dopočula o "kopci v mori", kde vystavali jeden z prvých kláštorov, bola som naň zvedavá. A pripísala som si jeho návštevu do svojho imaginárneho zoznamu (nesplniteľných) túžob.

Prvé nedočkavé zábery - ešte z autobusu

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...