Putovanie po Francúzsku - Lisieux

Naše putovanie po Francúzsku, deň tretí. 
(20. 7. 2012 - Lisieux) 

Pred karmelitánskym kláštorom v Lisieux

Putovanie po Francúzsku - Nevers

Naše putovanie po Francúzsku, deň druhý. 
(19. 7. 2012 - Nevers) 

 Druhý deň našej púte pokračuje. Z Paray-le-Monial sme sa odviezli "niekoľko" kilometrov do Nevers. Videli sme kláštor, v ktorom žila a nakoniec zomrela svätá Bernadeta (tá istá Bernadeta, ktorá videla Pannu Máriu v Lurdoch). Prešli sme sa aj po meste. Hľadali sme poživeň pre naše hladné žalúdky, ale aj pre oko a dušu...

Zákutie s Lurdskou jaskynkou pri kláštore v Nevers

Putovanie po Francúzsku - Paray le Monial

Naše putovanie po Francúzsku, deň druhý. 
(19. 7. 2012 - Paray le Monial)

Na návštevu Paray-le-Monial som sa veľmi tešila. Už sme tu boli viackrát cca týždeň na medzinárodnom stretnutí s komunitou Emanuel, ale vždy sa sem radi vraciame. Toto stredoveké mestečko priam dýcha modlitbami mladých súčasníkov, aj stredovekých mníchov a sestričiek. Prídavok "le Monial" (mníšsky) si Paray môže písať vďaka tomu, že to bolo mesto mníchov, pričlenené ku Cluny. Aj tunajšia bazilika je zmenšenou kópiou baziliky v Cluny.
 A práve v tomto meste sa sestričke Márii Margite Alacoque v r. 1673 zjavil Ježiš s otvoreným srdcom. Ak poznáte prisľúbenia Ježišovho Srdca, alebo ste si robili 9 prvých piatkov, to všetko pochádza práve z Paray-le-Monial.

Tu bývajú stretnutia s komunitou Emanuel.

Kaplnka zjavenia...

Spoznali ho pri lámaní chleba

 Otec Tomáš pri svätej omši rozprával o láske Ježišovej k nám.

Ježiš nie je sklamaný z našich hriechov, nech už by boli akékoľvek. On ich už všetky videl pred stvorením sveta. A nielen tie, ktoré naozaj spáchame - Ježiš poznal už pred stvorením sveta všetko zlo, ktorého by sme vôbec boli schopní, ak by sme boli ponechaní úplne bez jeho milostí (a aj tak nás stvoril ;)). On nikdy nemôže byť sklamaný, alebo dokonca zhrozený z toho čo sme my vykonali.

Je sklamaný len z toho, keď nechceme prijať Jeho milosť, Jeho lásku. Keď sa snažíme riešiť si svoj život sami. Keď si myslíme, že Ho nepotrebujeme.
Vtedy je sklamaný, to ho bolí najviac, keď sa spoliehame sami na seba. Lebo ak sa budeme spoliehať na seba, mocnosti zla nás oklamú. On chce, aby sme sa vždy spoliehali na Neho. On nás ochráni, On nás povedie, On nám pomôže... S Ním môžeme byť svätí a šťastní.

Záhrada kaplánov

Bazilika...

... postavené podľa baziliky v Cluny

Posledný pohľad
Už smerujeme do Nevers...

Želám aj vám, aby ste vždy vedeli, že ste milovaní tak veľkou a nesmiernou LÁSKOU.
Letitia.

Putovanie po Francúzsku - 1. deň: Ars

Voľajako som sa nevedela dostať k tomu, aby som spracovala zážitky z našej cesty po Francúzsku. Ale dnešný sviatok sa priam ponúka pre zverejnenie obrázkov z pôsobiska sv. Jána Vianney - farára z Arsu.

Naše putovanie po Francúzsku (17. - 26. 7. 2012)

V zime som písala o tom, že by sme niekedy chceli navštíviť Lurdy, miesto zjavení Našej Matky. Od túžby k činu nebolo ďaleko, a tak sme a vydali na cestu po Francúzsku. Tešili sme sa na Lurdy, ale aj na Nevers (pôsobisko a miesto posledného odpočinku Bernadety), Paray le Monial (mesto najsvätejšieho Srdca Ježišovho), Lisieux (mestečko sv. Terezky Ježiškovej)... ale prvou zastávkou bolo Ars - mesto, kde pôsobil a nakoniec aj zomrel farár Arský - Ján Mária Vianney.

Očakávanie (ešte v BA)

Vtáčie napájadlá - prvé príspevky

Pred odchodom na cesty som už dostala prvé príspevky do súťaže vtáčích napájadiel. Teraz keď sme na chvíľu doma, môžem vám ich postupne ukázať.

Danka (Zápisky ze snů) poslala príspevok ako prvá. Jej napájadlá ste už možno videli na jej blogu spolu s inými keramickými výrobkami, ktorými si zdobí záhradu...

Pridávam aj Dankin komentár k obrázkom, ktoré mi poslala:
"Rozhodla jsem se zúčastnit tvé soutěže, protože to téma je moc milé a ještě užitečné - pro ptáčky :o) Nejsem soutěživý typ, ale možná to inspiruje někoho dalšího si na zahrádku, balkon, pítka pořídit..."

Ak ste sa nechali inšpirovať, rozhodne nám dajte o sebe vedieť, budeme radi! 

O týždeň vám zase ukážem obrázky napájadiel, ktoré mi poslala Daja. Už teraz sa môžete tešiť - je na čo. :)

Rovnako iný ako ja

Vrámci programu Knihovnička mi od vydavateľstva Kumrán prišla kniha Rovnako iný ako ja. Teraz by som sa s vami chcela podeliť o svoje dojmy z nej.

Asi by som hneď na začiatku mala napísať, že ide o skutočný príbeh so šťastným koncom - aj keď happyendom to nemožno nazvať.

---- > Pozor spoiler! < ----
Denver je novodobý otrok - dávno po zrušení otroctva v Amerike pracuje u bieleho "Muža" na bavlníkových plantážach. Narodil sa tak. Nevie čítať ani písať, nevie čo je škola, nevie čo je plat, celý deň tvrdo pracuje a jeho (domnelý) dlh u Muža sa vôbec nemenší... Nakoniec utečie, naskočí na vlak a začína "kariéru" zatrpknutého nebezpečného bezdomovca.

Ron pochádza z poľnohospodárskej rodiny. Jeho strýko, u ktorého rád trávil prázdniny bol vlastne tiež takým "Mužom", čo najímal černochov na prácu na bavlníkových poliach. Pochádza z chudobných pomerov, pozná hanbu za oblečenie ušité z plátených vriec a nemoderné topánky. No "šťastie" stálo pri ňom. Našiel si krásnu a dobrú ženu, veľmi dobrú. A postupne sa mu podarilo aj zbohatnúť. Veľmi zbohatnúť.

Ale peniaze nie sú všetko.  Ron nakoniec nachádza to, čo je dôležité. Lásku. Skutočnú manželskú lásku, aj lásku k blížnemu. A nakoniec tiež lásku Boha. Vlastne je to všetko len jedna láska - Láska s veľkým L.

---- > Koniec spoilera < ----

Obrázok prevzatý z internetu

Denver na konci knihy hovorí: "Kedysi som strávil veľa času tým že som si robil starosti, že som iný ako ostatní ľudia, dokonca aj ako iní bezdomovci. Potom, keď som spoznal pani Debbie a pána Rona, som sa trápil, že sa od nich líšim tak že nemôžeme mať nijakú spoločnú budúcnosť. No zistil som, že každý je iný - rovnako iný ako ja. Sme len normálni ľudia a kráčame po ceste, ktorú nám stanovil Boh."

Pôvodne som si myslela, že kniha bude o tom, že by sme mali chudákov a bezdomovcov chápať, prijímať ich takých akí sú a pomáhať im. Že vlastne nie sú oveľa iní ako my... Ale ono je to naopak - každý, nech už sme akíkoľvek - sme iní - tak ako je každý iný - rovnako iný ako ja. :)
Áno, aj ja mám často pocit, že som iná - ale tak je to v poriadku.

A ďalšia dôležitá myšlienka, ktorú som čítala medzi riadkami bola o tom, že nie my robíme dobro, ale Láska koná v nás - ak jej to dovolíme.
Ak sa snažíme pomáhať zo seba, preto že "sa to má", alebo z pocitu viny, alebo z povinnosti... nebude to ono. Možno urobíme "čosi dobré", ale pomoc ostane na povrchu. Možno v hmotnej rovine.
Len ak naozaj poslúchneme Boží hlas, necháme sa ním viesť a robíme to, čo On od nás chce - len vtedy môže cez nás konať Láska. Láska, ktorá hory prenáša, uzdravuje ľudské srdcia a napráva životy.

Teraz už len túto myšlienku preniesť do svojho života. ;)
Aj vám želám, aby ste sa nechali milovať. Aby ste vedeli, že ste milovaní - presne takí, akí ste.
Radostné dni a pokojné noci
Leti.

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Kumrán.

Yarn along - nový riadok

Sú prázdniny a tak je o čosi menej času na písanie blogu (a takisto na háčkovanie). Ale v túto stredu som v Bratislave, a tak sa môžem zase po čase pripojiť k Giny a jej seriálu o háčkovaní a čítaní. 

Za takmer celý mesiac mi toho veľa nepribudlo. Jeden riadok háčkovaného textu a zase kúsok z ovečiek. Takmer všetko som to uháčkovala v autobuse na potulkách Francúzskom (o zážitky a dojmy sa podelím čoskoro). Čakala som, že pribudne viac, však nás čakalo veľa hodín strávených v autobuse. Ale nakoniec som viac než háčik držala v ruke knihu.

Dostala som od vydavateľstva Kumrán knihu Rovnako iný ako ja, a hneď som si ju zobrala so sebou. Zaujal ma ten príbeh a tak som čítala, a čítala... a čítala. Až kým som celú knihu neprečítala. Až potom, v predposledný večer som chytila do ruky háčik a trošku som zase popracovala na záclonke. Aj to len pokým ma vodič autobusu (pred polnocou) nepožiadal, aby som už zhasla, lebo sa mu svetlo odráža v prednom skle. :)

Kliknite, ak chcete vidieť,
čo pletú a čítajú iní.