streda 8. apríla 2020

Kvetná nedeľa...

5. apríl 2020

Kvety šité i papierové. V pozadí posvätené bahniatka z minulého roka.

Kvetná nedeľa u nás v obývačke.

V tento deň sme mali spievať s naším farským zborom v kostole na slávnostnej svätej omši. Mali sme nacvičené krásne spevy a na slávnosť Kvetnej nedele, aj ostatných veľkonočných dní, sa každý rok veľmi teším. Ale tento rok je všetko inak. Svätá omša sa smie sláviť len bez prítomnosti veriacich. Sme vďační aspoň za televízne a internetové prenosy niektorých sv. omší.

Trvá to takto už mesiac. A takmer sa dá povedať, že som si zvykla, že som si už našla spôsob ako prežívať svoju vieru, modlitbu, spoločenstvo veriacich, aj svätú omšu a vlastne celý svoj život v týchto nových obmedzených podmienkach. Ale keď som pri pred-večernej svätej omši počula (len recitovaný) spev "Hosana Synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Kráľ Izraela! Hosana na výsostiach!" srdce mi zovrelo. V duchu som počula melódiu, ktorú sme chceli spievať v našom kostole. A zobudené zmysly spustili reakciu emócií. Znovu som si trochu poplakala za chýbajúcou liturgiou, spoločenstvom ostatných veriacich, spoločným lámaním chleba a prijímaním svojho Spasiteľa pod spôsobmi chleba a vína. A trošku aj za tými chýbajúcimi spevmi.

Ale to už sa svätá omša (prenášaná cez internet z baziliky v Šaštíne) dostala k ďalším častiam. Počas "obetovania" som Bohu ponúkla aj tieto svoje emócie. Odovzdala som mu aj všetko to, čo mi teraz chýba a prosila ho, aby to premenil podľa svojej vôle. Aby býval s nami a v nás aj v tejto situácii. Aby nás napĺňal svojom prítomnosťou. A aby sme my mohli niesť Jeho zástavu ďalej. Aby sme sýtili hladných, napájali smädných, aby sme niesli Jeho lásku všade tam, kam nás pošle. Aby sa namiesto našej vôle diala Jeho vôľa. V nás i okolo nás. V Bratislave, na Slovensku aj na celom svete. V dušiach ľudí i v spoločnosti. A takisto čo sa týka pandémie a choroby.


Kvetno-nedeľný kameň z r. 2016.

Kvetnú nedeľu sme si napokon užili vskutku radostne. Aj keď tento rok nebudeme mať posvätené bahniatka (ratolesti) z kostola, som vďačná, že mám ešte tie vlaňajšie. Rozmýšľala som, že ich na Kvetnú nedeľu ozdobím farebnými papierovými kvietkami, ale nakoniec som kvietky rozsypala len na poličke - symbolizujú cestičku, po ktorej vchádzal Ježiš do Jeruzalema, kým mu ľudia kládli pod nohy svoje plášte, kvety a palmové ratolesti.

Našla som dokonca aj kameň, čo som pred pár rokmi pomaľovala motívmi Kvetnej nedele. Použila som obyčajné mastnejšie farbičky (Progresso) a permanentnú fixku. Tuším som to pre istotu aj zalakovala matným lakom v spreji, ale nie som si už istá.

Na stole nám aj tento rok tróni datlová palma vypestovaná zo semienka. Už sú to (myslím) tri roky, čo som našla v hrantíku na balkóne tri útle rastlinky vyrastené z kôstky vianočných (alebo skôr veľkonočných) datlí. Už u mňa prežila tretiu zimu a je stále väčšia a zelenšia (link). Spoločnosť jej na stole robí halúzka z nedeľného výletu na kalváriu. Dokonca sme si urobili improvizovanú rodinnú pobožnosť s posvätením ratolesti. Výborne nám pri tom poslúžila príručka Veľký týždeň a Veľkonočné trojdnie, ktorú už niekoľký raz vydal Spolok Svätého Vojtecha. Sú tam popísané a vysvetlené všetky veľkonočné obrady a liturgické čítania.

A na záver dňa mi urobil veľkú radosť e-mail od našich kňazov. Milé slová útechy, pripomienka možnosti prijať sviatosti aj keď len individuálne, dokonca odkaz na nahrávky svätých omší z minulých rokov. "Môžete si tak vypočuť napr. pašie v podaní nášho zboru..." píše sa v liste. A veruže si ich vypočujem. Nech sa cítim zase trochu bližšie spojená z našou farskou rodinou.

Datlová palma u nás už prežila svoju tretiu zimu.

Pripravené na rodinnú liturgiu. 


Dnes sme sa po čase odvážili aj von. Do prírody. Na púť. Nadýchať sa čerstvého vzduchu, pokochať sa krásou jari, nasýtiť dušu modlitbou pri kríži.

Cestou na kalváriu.

Všetko kvitne. 

Jarný výlet. 

Jar je tu.

A Kvetná nedeľa u nás na balkóne - začínajú mi pučať kvietky levandule!

Levanduľa sa mi tiež už chystá kvitnúť na balkóne.

Želám vám po tieto dni pokoj v duši, radosť v srdci a veľa duchovného ovocia z prežívania týchto posvätných dní.


2 komentáre:

  1. To je krásný článek. Já Velikonoce neslavím, ale ráda se dívám, jak ostatní tvoří a jak se z toho radují. Pro mě je v tento čas nejkrásnější chodit do přírody, dýchat ty jarní vůně a kochat se kvetoucími... vlastně vším, protože pozadu nezůstaly snad žádné rostliny. A také naděje kvete. :-)

    Jsem ráda, že sem na tvůj blog narazila. Posledních pár týdnů jsem byla polapená na Hogwarts.cz a samozřejmě jsem o tobě slyšela. :-) Teď jsem s úlevou odešla a ejhle, narazím na nějakou Letitiu u jiné spřízněné blogerské duše. Tak kliknu a ano, jsi to ty. Svět je opravdu malý. :)

    Také ti přeji krásné jarní dny, krásné Velikonoce, krásný duben a krásný den. :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj, Vlasti.
      Prepáč, že reagujem až teraz, nejako som s blogom nestíhala. Ďakujem za milé slová. Jarné vône a farby a všetko mám tiež veľmi rada. A tiež jesenné...

      To máš pravdu, svet je malý. :)
      Želám ti pekné a pokojné dni. Leti.

      Odstrániť

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...