streda, 18. apríla 2012

Knihovnička - L. Crabb, Řeč duše

Dozvedela som sa, že vydavateľstvo Kumran otvorilo pre blogerov program KNIHOVNIČKA. Ak máte aktívny blog, môžete sa zaregistrovať a vyberiete si jednu knihu, ktorú vám zadarmo pošlú. Knihu prečítate a napíšete o nej krátku recenziu - svoje dojmy na blog a tiež na stránky niektorého internetového kníhkupectva (martinus.sk). Potom si môžete vybrať ďalšiu knihu...
Zapáčila sa mi táto myšlienka a už som sa aj zaregistrovala. Nie(len) preto, aby som dostala knihu(y) zadarmo, ale páči sa mi myšlienka podeliť sa s vami o to, čo čítam.
A tak, kým mi príde prvá kniha z Kumránu, urobím si malú "rozcvičku" a podelím sa s vami o dojmy z knihy, ktorú som prečítala naposledy.


Pred Veľkou nocou som dočítala knihu Larryho Crabba Řeč duše.
Priznám sa, že som v poslednom čase len ťažko hľadala knihy, ktoré by ma zaujali. Väčšinou som mala pocit, že všetko, čo sa mi snažia, zvlášť nábožensky orientované knihy, ponúknuť, už dávno poznám. Ale kniha Řeč duše ma silne oslovila.

Možno ani nie tak prvoplánovou témou, ktorá nás "učí" hovoriť s inými "rečou duše", ako skôr myšlienkou, ktorá bola za tým. Myšlienkou o milujúcom Bohu, ktorý čaká na našu odpoveď.
Dnešný svet je zameraný na "dobrý život". Zdá sa nám, že máme právo na šťastie, dobrú rodinu, zdravie, hmotné zabezpečenie, citovú oporu... A často aj náš náboženský život nie je o ničom inom, len o tom, aby sme urobili všetko pre to, dosiahnuť "Božie požehnanie". Budeme sa viac modliť, viac angažovať vo farnosti, dodržiavať všetky prikázania, prípadne aj "dávať desiatky z mäty a kôpru", ako farizeji z Ježišovych čias. A podobne ako oni, očakávame, že nás Pán Boh "požehná" - dá nám dobrú rodinu, dobrú prácu, prekvitajúcu farnosť, dobre vychované deti...
Mám pocit, že na Slovensku nie sú očakávania "požehnania" tak výrazné ako v (americkej) kultúre, z ktorej pochádza autor, ale podobný princíp platí aj u nás. Snažíme sa zachovať náboženské predpisy a zdá sa nám, že máme právo "byť šťastní".
A tak často zamieňame prostriedok za cieľ a cieľ za prostriedok. Už nehľadáme Boha pre Neho samého, ale hľadáme Jeho požehnanie - pre naše pohodlie, pre uspokojenie našich túžob.

Určite aj Boh chce, aby sme boli šťastní. Rád nám dopraje všetko dobré... Aj šťastnú rodinu, aj zdravie, aj hmotné zabezpečenie... Ale stále tým najdôležitejším, tým jediným, na čom v skutočnosti záleží, tým jediným, pre čo sme boli stvorení a čo nás môže urobiť šťastnými je to, aby sme Milovali. Aby sme poznávali Jeho - nekonečnú lásku, a aby sme sa mu pripodobňovali. Veď len On nám môže dať skutočnú radosť, ktorú svet nemôže dať, ani vziať.

Je dobré žiť v zdraví, s milujúcim manželom, vychovávať dobré deti, udržiavať čistý domov... ale najdôležitejšie je žiť V LÁSKE. Poznať Boha a dovoliť mu aby nás miloval.
Možno práve preto niekedy potrebujeme stratiť naše pozemské istoty, aby sme pochopili, že ony nie sú cieľom, ale len čímsi navyše. Náš cieľ má byť niečo iné - pardon: NIEKTO iný.


A ešte jedna myšlienka ma v tejto knihe silno oslovila. Vtedy, keď sa cítime slabí, neschopní, hriešni... vtedy keď sme maličkí, chudobní, hladní a smädní po Spravodlivosti - práve vtedy sa môžeme stať kanálom Božej lásky a moci. To nie my pôsobíme v duši človeka, ale Boh.
My (Ja) by som to nedokázala. Ale Boh áno, Jemu nič nie je nemožné. Len mu nesmiem pliesť do cesty svoju pýchu... ;)

*************
Článok bol publikovaný aj na mojakomunita.sk

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...