Letitia svetu: Symbolický hrob nenarodených

4. november 2023

Želám vám radostný deň!

Počas oktávy modlitieb za duše zosnulých sme sa okrem iného vydali aj do Grinavy, aby som sa pomodlila pri pamätníku nenarodeným deťom a zdokumentovala ho aj pre vás. Keď sme sa sem vybrali, ešte som netušila, čo všetko sa predo mnou odkryje. Okrem iného aj fakt, že tu nie je obyčajný "pamätník" (jeden z prvých!), ale symbolický hrob deťom, ktoré ho nemajú.

Ale poďme po poriadku.

Symbolický hrob nenarodeným deťom sa nachádza v areáli kostola sv. Žigmunda. (Viac informácií o tomto kostole aj o svätcovi, ktorému je zasvätený uvediem v tomto blogu nižšie.)

Keď sme konečne našli prístup a vhodné miesto na parkovanie, prešli sme cez bránku popri kaplnke s Pietou a po upravenej cestičke lemovanej jesennými kvetmi sme popri budove fary prešli k priestoru okolo kostola. Vpravo, hneď za farskou budovou sa nám odkryl výhľad na kamennú skulptúru zobrazujúcu ... Život. To bol môj prvý dojem - ŽIVOT.

Kamenný pomník orientovaný do výšky znázorňuje strom života a v jeho koreňoch - srdci rastie ľudský plod - nový ľudský život. Boh ho zrodil z lásky a daroval nám, ľuďom. Či bude ľuďmi prijatý?

Ako som tak stála s pohľadom na toto dielo, v srdci som mala súcit s týmito deťmi, ktoré ktosi "poslal naspäť". Ale aj s ich rodičmi a všetkými ľuďmi, ktorých sa táto rana týka. Vnímala som lásku Boha. Nielen, keď tento vzácny dar ľuďom ponúka, ale aj po tom, ako bol odmietnutý. Láska Boha sa ničím nezmenší. Jeho milosrdenstvo k nám je obrovské. A čím viac si ubližujeme svojimi skutkami a rozhodnutiami, tým viac sa prejavuje jeho láska. Aj keď to niekedy bolí. On je tu stále, stojí pri nás. Podobne ako tento pevný kameň. Ten pevný hrubý strom. Živý a stabilný. Vždy sa o neho môžeme oprieť. Vždy. Bez ohľadu na čokoľvek, čo prežívame, čo sme prežili, čo sa nám stalo, alebo čo sme urobili/neurobili. On na nás vždy čaká S LÁSKOU.

Možno by mi pôvodne stačilo, keby som v blogu napísala toto. Ale po stretnutí s miestnym kňazom mi ostal v hlave vŕtať červík zvedavosti. Dozvedela som sa od neho len toľko, že tento "pamätník" bol postavený okolo r. 1997, keď farnosť spravoval vdp. Anton Solčiansky. Aj to mal len ako neoficiálnu informáciu z druhej ruky.

Ale toto dielo si zaslúži viac!

Na internete som tiež nenašla žiadne ďalšie informácie. A keď som položila otázku v komunite Pezinčanov na sociálnej sieti, takisto som sa odpovedí nedopátrala. Ale dostala som tip, na základe ktorého som sa rozhodla kontaktovať samotného otca Antona.

A tak som zobrala odvahu a kúsok svojej tvrdohlavosti... a výsledkom sú naozaj zaujímavé informácie:

Symbolický hrob (nie pomník) nenarodených detí bol odhalený v nedeľu 25. októbra 1998 pri príležitosti Dňa vďakyvzdania, Dňa života a spomienky na 125. výročie narodenia dp. Antona Filkorna.

Podujatie zahŕňalo tiež medzinárodný seminár s témou "legislatívnych možností pochovávania detí po aborte". Svojou účasťou a príspevkom túto udalosť obohatili napr. vtedajší prezident Michal Kováč s manželkou, p. Egon Arnold s manželkou Janou z Veľvyslanectva SR pri Svätej Stolici a ďalší hostia zo Slovenska i z Talianska.

Zdroj: Archív p. Solčianskeho

Autorom výtvarného námetu je p. Ján Valach z Vrábľov, a realizátorom p. Jozef Nízl z Nemčinian.

Symbolický náhrobok v Grinave je už tretí tohto druhu. Prvé dva boli odhalené 7. júla 1995 vo Veľkých Vozokanoch a počas Stretnutia mladých (v r. 1996) v Nemčiňanoch (rodisku jeho realizátora J. Nízla). Pravdepodobne ide o vôbec prvé pamätníky nenarodeným na Slovensku, viď link. O vybudovanie všetkých troch pomníkov sa zaslúžil rodák z Veľkých Vozokan vdp. Anton Solčiansky, ktorý v r. 1997 - 1999 pôsobil v Grinave a Limbachu.

Základným námetom výtvarného spracovania je dar života, vyjadrený ako strom života, ktorý je tam znázornený ako klíči a v jadre je srdce s darom dieťaťa. Samotné náhrobky sa líšia nápismi:

"Sme darom Boha Lásky - neprijatým"

"Boh chce aby sme žili - ľudia nie"

Zdroje informácií:
♥ E-mailová komunikácia s ThDr. Ing. Antonom Solčianskym PhD.

♥ https://nemcinany.nrb.sk/o-farnosti/

♥ http://nemcinany.nrb.sk/male-vozokany/

Myslím, že na tomto mieste, by sme si mohli povedať niečo o kostole sv. Žigmunda, v ktorého areáli spomínaný symbolický hrob stojí.

Katolícky kostol svätého Žigmunda v Grinave bol postavený začiatkom 14. storočia na mieste staršieho románskeho kostola. Pezinskí a svätojurskí grófi, ktorí vlastnili vtedajšiu obec Mir (Grinava) dali prestavať románsky kostolík na gotický. Tak vznikla severná loď so vzácnou gotickou klenbou, s kamennými svorníkmi a gotickými oknami. Po príchode nemeckých kolonistov v polovici 14. storočia sa obec nazývala Grynnaw (zelená niva), po slovensky Grinava. A zrejme vtedy sa stal patrónom obce svätý Žigmund, kráľ burgundský, ktorého uctievali nemeckí katolíci. Okolo kostola bol vybudovaný kamenný múr, ktorý poslúžil aj ako pevnosť. Časť múra sa zachovala dodnes. Medzi múrom a kostolom bol najstarší cintorín obce. Kostol je postavený z lomového kameňa, zvonku omietnutý vápennou omietkou. Fasáda je členená 11 opornými piliermi. V 17. storočí prechádzal od katolíckej k evanjelickej cirkvi a naopak. V tom období stál bez veže s dvoma strechami a s dvoma prehradenými chrámovými loďami. Po čase sa odstránila deliaca stena a zostal po nej stredový stĺp, ktorý spája obe lode. Počas 2. svetovej vojny bola veža zasiahnutá strelou ruských vojakov, ktorí takto zlikvidovali nemeckých ostreľovačov, umiestnených vo veži.

Ku kostolu pristavili vysokú vežu aj so zvonami. V interiéri sú vzácne pamiatky - kamenná krstiteľnica, baroková plastika svätého Floriána. Hlavný oltár je neogotický, drevený, zhotovený Jozefom Sailnachtom v roku 1910 so sochou svätého Žigmunda. Výmaľba pochádza z roku 1956 a je prácou známeho pezinského maliara Augustína Bartu.

Zdroj: www.grinava.com

Najstaršie zachované fotografie kostola - s pôvodnou vežou
a krátko po jej zostrelení počas II. svetovej vojny.
Za fotografie ďakujem vdp. A. Solčianskemu

Niektoré zaujímavosti z tohto kostola:

- Kostolík nesie na našom území zriedkavé patrocínium sv. Žigmunda, patróna českého národa. V súčasnosti je to jediný kostol s takýmto patrocíniom na Slovensku.
- Románsky pôvod stavby dokazujú dve zachované štrbinové okná po stranách južného vstupu, ktoré sa po zaklenutí lode dostali čiastočne do podkrovného priestoru.
- V kružbe gotického okna na východnej strane bočnej lode sa zachovala pôvodná vitráž, znázorňujúca okrem rastlinných motívov aj časti architektúry - veže nebeského Jeruzalema.
- Pôdorysne ide o pomerne neobvyklé dvojlodie, zaklenuté na stredový pilier (má ísť o zvyšok severnej steny hlavnej lode, pôvodne oddeľujúcej bočnú loď ako samostatný uzavretý priestor prístupný len západným vchodom).
- Hlavná a bočná loď mali mať pôvodne samostatné sedlové strechy, ktoré až neskôr nahradila jedna spoločná.
- Kamenná krstiteľnica pochádza zo začiatku 17. storočia.
- Tabuľka nad ukrižovaným Ježišom nesie text podľa historickej skutočnosti v troch jazykoch - hebrejskom, gréckom a latinskom.

Zdroj: https://apsida.sk/c/2375/pezinok-grinava

Ďalšie zaujímavé informácie o tomto kostole nájdete napr. na stránke https://cajla.estranky.sk/...farnost-grinava.html Môžete sa tu napríklad dočítať, že:

"Prvú písomnú zmienku o Kostole sv. Žigmunda v Grinave máme z roku 1390. V nej Leonard de Pensauro, vikár ostrihomského arcibiskupa, uvádza medzi farármi Bratislavského prepošstva aj farára de Gremaw. Kostol je však starší. Na jeho románsky pôvod upozorňujú dva románske oblúky nad vchodom do kostola, ktoré dnes vedú už len na povalu."

Alebo tiež, že:

"Súčasťou kostola je aj veža, ktorá bola za II. svetovej vojny zostrelená, preto má dnes iný vzhľad. Nachádzajú sa v nej tri zvony: veľký zvon z roku 1923 od R. Manouška z Brna, malý zvon z roku 1873 od Jána Augustína Christellyho a umieračik z roku 1676, ktorý je najstarším zvonom v Pezinku."

Životopis patróna Grinavskej farnosti, burgundského kráľa Žigmunda, nájdete napríklad tu: www.grinava.com...svaty-zigmund

Keď sa prejdeme okolo kostola a do sýtosti sa naobdivujeme jeho vonkajšej podoby, môžeme si (ak počasie dovolí) chvíľu posedieť na lavičke, alebo postáť v modlitbe pred jaskynkou so sochou Fatimskej Panny Márie.

A tu, pri Mame, sa dnes s vami lúčim. Želám vám všetko dobré a aby ste nikdy neabudli, že LÁSKA vás nikdy neprestane milovať. Aj keby sa (u)dialo čokoľvek. Prosme vzájomne o túto dôveru a pokoj v srdci.