Vďačná chvíľka: Rieka, ktorá sa neprebrodí

Radostný deň vám všetkým želám! 

Dnes rozmýšľam nad tým, prečo sa mi v poslednom čase nedarí na blogu obnoviť moje "Vďačné chvíľky", ktoré tu svojho času bývali pravidelne každý týždeň. Keď si spätne čítam tie staré príspevky, vidím v nich myšlienky, ktoré mi ešte stále majú čo povedať. Som si istá, že pokračovanie v tradícii vďačných blogov by mi aj teraz dalo veľa. 

Koľkokrát som sa už rozhodla vrátiť k pravidelnému písaniu o daroch, ktorými ma Nebeský Ocko každý deň obdarúva! Obzvlášť v minulom roku, ktorý mi pripadal tak náročný. Ale pravidelné vďačné príspevky sa na blogu neobjavujú. A čo je horšie, zbierka vďačností pokrivkáva aj v mojom modlitebnom denníku. "Prečo?" pýtala som sa. Veď viem, že je to dobré, prinášalo to dobré plody, a dokonca mi to pripadalo tak ľahké, priam samozrejmé. Prečo sa mi teraz nedarí?

"A prečo to vlastne chceš robiť?" dostala som v mysli protiotázku. A vzápätí aj upozornenie: "Nemôžeš vstúpiť dvakrát do tej istej rieky." 

Naozaj sa pokúšam vstúpiť do tej istej rieky? Veď viem, že voda už bude iná, tá minuloročná už dávno odtiekla... A vtedy sa mi v hlave objavil ďalší obraz. Obraz "rieky vytekajúcej z pravej strany chrámu". 

"... odmeral tisíc lakťov a previedol ma cez vodu; voda bola po členky. 

Opäť odmeral tisíc a previedol ma cez vodu; voda siahala po kolená. 

Zasa odmeral tisíc a previedol ma, voda bola po pás.

Potom odmeral tisíc: rieka, cez ktorú som nemohol prejsť, lebo voda vzrástla, že bolo treba po nej plávať. Bola to rieka, ktorá sa neprebrodí." (Ez 47,1-9.12)

Stalo sa mi azda niečo podobné? Keď som s tradíciou vďaky začínala, "voda mi bola po členky" - bolo to ľahké, vyzobkávala som si malé radosti a tešila sa z nich. Neskôr som nachádzala radosť aj v náročnejších situáciách ("voda po kolená" - napr. link, link) a učila som sa spracovať aj ťažké témy vďakyvzdania ("Voda po pás" - napr. link, link). Až prišiel čas, keď sa rieka nedá prebrodiť, treba v nej plávať? Strácala som pevnú zem pod nohami a preto som sa vrátila na breh? 

Neviem. Skôr som mala pocit, že už sa mi vďačnosť stala zvykom. Až priveľmi "obyčajným". Ako košeľa, ktorú si po dlhom nosení na sebe ani neuvedomujem. Na ktorú som si tak zvykla, že už ani neviem, či je ešte dosť čistá a vhodná na nosenie. Vlastne na ňu vôbec nemyslím... Zaujímavé, že som podobné myšlienky zapísala už v novembri 2012 (link). 

Vnímala som, že sa potrebujem niekam posunúť. Ale kam? možno som naozaj strácala pevnú zem pod nohami. Nevedela som, kam ma prúd vďačnosti ďalej ponesie. A možno som sa bála "položiť na hladinu". Teraz to vidím ako chybu. A tak si dávam nové rozhodnutie. Naozaj poctivo a pravidelne sadať k počítaču, aby som spracovala týždeň, ktorý práve ubehol. Prejsť svoj "denník vďačnosti" a vzdávať vďaky za to, čo bolo v tom týždni darom. Čokoľvek to bude. Pretože verím, že všetky dary od Pána sú dobré. 

Tak poďme začať napríklad od Nového roka - prvým týždňom roku 2021:

V roku 2021 želám nám všetkým radosť, pokoj, vieru, nádej,
plnosť lásky, šťastie...
vždy dôvod na vďačnosť, a dobrú chuť k jedlu.

1. január: 

# Prechádzka v hmle

# Relax na chalupe

# Stolné hry s rodinou

# Čečina v truhlíkoch 

# Čítanie (Skrytý význam Vianoc od T. Kellera)

Som vďačná, že môžem tráviť čas s rodinou. Som vďačná za chvíle oddychu. Za slobodné prechádzky krajinou (zelenou, hnedou, či zasneženou, alebo skrytou v hmle. Všetky tieto možnosti sa striedali). Som vďačná za kúsok krásy a tvorivej aktivity - aj keď len malej, ako aranžovanie čečiny do truhlíkov v oknách...

A zo srdca ďakujem Pánu, že sme smeli byť tak dlhý čas v lone prírody, mimo veľkomesta, kde by prísny lockdown bol o niečo ťažšie znesiteľný. Že sme si ešte mohli dopriať pár dní prírody, voľnosti, vzduchu a priestoru, slobody. Voľný nádych, pohľad do krajiny, pohyb kam nás oči viedli. 

Prechádzka v hmle

2.  január: 

# Prechádzka

# Drevorezba Ježišovho Srdca je späť (dlhší čas nebola na svojom mieste kvôli oprave)

# Čas s rodinou

# Vzduch, pohyb, sloboda

# Zmysluplná činnosť, práca

# Únava

# Kniha, čas na čítanie (A. Christie: Poirotove Vianoce)

Prechádzka. Drevorezba Ježišovho Srdca je späť.

3.  január:

# Cieľ cesty

# Objav na ceste (kamenný kríž)

# Rodina, čas s rodinou

# Modlitba

Tento rok cítim zvláštne povolanie putovať. Putovať k Ockovi, Mame, našim orodovníkom, ktorí nás už predišli do večnosti... "Pripojiť svoje maličké ja k zástupu modliacich sa. Modliť sa nie len ústami, nie len mysľou, ale aj svojim telom. Okrem bežných modlitieb pridať námahu, pohyb správnym smerom, putovanie." (ako som napísala aj tu - link) 

Rozhodla som sa navštevovať rôzne sakrálne objekty - pútnické miesta, ale aj úplne maličké miesta modlitby - kaplnky, Božie muky, "prícestné" kríže, obrázky... Podľa možnosti pešo, aby nás púť stála námahu. Už som obišla v okolí chalupy všetky takéto objekty o ktorých som vedela. Ale mala som túžbu objavovať ďalšie. A v tomto týždni sa mi to podarilo. Na internete som našla pár tipov a počas našich prechádzok sme sa vydali po ich stopách. A niečo sme aj našli (aj keď iné, ako som čakala, ale to nevadí). 

Som vďačná za kamenný kríž pod vysielačom na Kamennom vrchu, ktorý sme našli počas nášho výletu. Aj za čas modlitby, ktorý som tu mohla stráviť.

Objav na ceste (kamenný kríž)

4. január: 

# Pečiem chlieb

# Prechádzam sa po lúkach

# Čítam

# Trávim čas s rodinou

# Počúvame hudbu (spolu)

# Používam staré ramenné váhy

# Objavila som nový chodník v lese. Niekedy ho musíme spolu prejsť.

# Vidím modrú oblohu nad hlavou

Prechádzam sa po lúkach...

Trávim čas s rodinou

5. január: 

# Prechádzka, výhľady, príroda

# Ľudia, ktorých stretávam. Vzájomný úsmev, milé slová.

# Domáca slanina z domáceho chovu

# Spoločenská hra, kniha, rodina

# Uvarená polievka

# Čítané Božie Slovo

# Spánok

Prechádzka, výhľady, príroda...

6. január: 

# Dar vo vrecku: Ruženec - vždy pripravený na modlitbu

# Dar v chladničke: Cesto na chlebík pripravené v ošatke

# Dar v srdci: Moja rodina

# Čerstvo napadaný sneh (prvý v tomto roku)

# Prechádzka k vysielaču a novoobjavenému krížu

# Liturgia k sviatku Zjavenia Pána (Troch kráľov)

# Betlehem na poličke (už aj s troma kráľmi)

# Ozdobená vetva na priedomí (Ešte sú Vianoce. Aj my sme ešte tu.)

Betlehem na poličke

... už aj s troma kráľmi

Ozdobená vetva na priedomí

7. január: 

# Upratujeme poličky

# Objavili sme "škatuľu spomienok". Britva po dedovi. Plaketa po babičke. Pružinový silomer. Fľaštičky s uloženými spomienkami...

# Obnovila som obrázky k "pôstnemu kalendáru" (už sú funkčné). Rozhodla som sa, že počas tohoročného pôstu si znovu budem prechádzať jednotlivé dni podľa tohoto kalendára. Môžete sa pridať aj vy (link). :)

# Dnes sa mi podarilo upiecť obzvlášť chutný a mäkký chlieb. 

Čerstvo napadaný sneh (prvý v tomto roku)

Prechádzka k vysielaču a novoobjavenému krížu

Chlieb náš každodenný... (som vďačná, že si ho viem upiecť)

Dnes sa mi vydaril obzvlášť dobrý.

A to je na dnes všetko. Začínam znovu "vo vode po členky". Vyzobkávam malé radosti všedných dní. Aby som neostala nevďačná. Aby som si upevnila návyk každodennej vďačnosti. Ďakovať za to dobré a príjemné. A keď bude ťažšie... ďakovať aj vtedy.  

Tak aj vám všetkým želám veľa príležitostí na vďačnosť. Nech každý deň máte za čo ďakovať a prežívať radosť vo svojom srdci.

Svätá rodina, oroduj za nás! (2021 - Rok sv. rodiny)

PS: Keď som hľadala príklad článku s vďačnosťou "po kolená" alebo "po pás", našla som veľa príspevkov. Dlho som si ich čítala a vyberala... až som sa nakoniec rozhodla vložiť sem zopár linkov "bez ladu a skladu". Len tak, pre inšpiráciu... [link, link, link, link, link, link...]