Tomáš Akvinský pre zaneprázdnených

Želám vám radostný deň! 

Dnes prichádzam s druhou recenziou z mojich restov. Tentoraz knižka Štyri posledné veci - Smrť, súd, nebo a peklo podľa Tomáša Akvinského, ktorú zostavil Kevin Vost. Už som ju spomínala na začiatku mája, dnes prinášam ucelený pohľad na knihu po tom, ako som ju prečítala celú od začiatku do konca. 

Túto knižku som dostala od vydavateľstva Zachej.sk na recenziu. Nie som si istá, či by som si ju kúpila, ak by som ju videla vystavenú niekde v kníhkupectve. Štyri posledné veci. Smrť, súd, nebo a peklo... na prvý pohľad môže tento titul pôsobiť trochu ako moderný nič-nehovoriaci produkt autorových súkromných myšlienok a rôznych filozofií prípadne kombinovaných s ezo-prvkami, ktorá láka k uspokojeniu zvedavosti po veciach o ktorých v skutočnosti z dobrých (Bohu-známych) dôvodov nič nevieme. Ale keď mi ju z vydavateľstva ponúkli, pozrela som sa hlbšie do popisu knihy... a zlákala ma. 

Na stránkach knihy nám jej autor doktor Kevin Vost prístupným spôsobom sprostredkúva jadro učenia a myšlienok anjelského učiteľa (Tomáša Akvinského) o posledných veciach a úžasných zážitkoch, ktoré nás čakajú v nebi. 

To nie sú prázdne úvahy, výmysly, alebo konšpirácie s úmyslom vzbudiť senzáciu. Naopak, kniha nám sľubuje prístupným spôsobom predstaviť náuku tradičného kresťanského (katolíckeho) učenca z 13. storočia - Tomáša Akvinského. Samozrejme, nemusí každý veriť v duchovný svet podľa katolíckeho učenia, ale ide o to, že Tomáš Akvinský stavia svoje závery na tom istom základe, na ktorom chcem stavať svoj život aj ja. 

Myslím si, že poznať náuku Tomáša Akvinského patrí k všeobecnému vzdelaniu každého katolíka. Na druhej strane by som si osobne netrúfla pustiť sa do štúdia jeho originálnych kníh, aj keby boli preložené do slovenčiny. Ich rozsah, odborný teologický slovník, učené vyjadrovanie a rozsiahle vedomosti, ktoré mu pripadajú samozrejmé a na ktorých stavia sa mi zdajú privysoké na to, aby som si ich čítala napríklad večer po práci a chápala všetko, čo chce povedať. 

Ale to neplatí o knižke Štyri posledné veci, ktorá nám Tomášove myšlienky prináša vo forme, aká mi absolútne vyhovuje.  

Nie je to ľahká literatúra na dobrú noc. Pri čítaní musí byť moja myseľ schopná vnímať a triediť myšlienky, fakty, súvislosti a logické nadväznosti. Aj preto som túto knihu čítala akoby v blokoch - prečítala som si úsek, nad ktorým som potom uvažovala, a potom zase nejaký čas ostala kniha uložená na nočnom stolíku a ja som si vo chvíľach oddychu čítala niečo ľahšie. Ale určite som s knihou Štyri posledné veci veľa získala. Nielen informácie o objektívnej náuke a usmernenie niektorých možno mylných predstáv, ale páčila sa mi aj forma, akou je kniha písaná. Veľmi rada si cibrím rozum a dopĺňam logické štruktúry, ktoré som si už vo svojej pamäti vytvorila. Učenie Tomáša Akvinského podané zrozumiteľným jazykom Kevina Vosta veľmi vyhovuje tejto mojej potrebe/láske.

Ku koncu, v kapitolách o duchovných telách, schopnosti vnímania a štruktúre "novej zeme a nového neba" sa už spomínali podrobnosti, ktoré sa mi zdali až zbytočné, aby sme sa nimi takto vážne zaoberali. Ale ako cvičenie logického uvažovania a pozornosti pri čítaní Božieho slova boli zaujímavé aj tie. Nie som si istá, ako veľa som si z týchto trochu komplikovaných záverov zapamätala, no vždy mám možnosť prečítať si knihu ešte raz. Alebo si môžem ešte raz pozrieť otázky (nadpisy kapitol), a skúsiť, či by som na ne vedela s istotou odpovedať. Asi to niekedy skúsim. ;)

Páči sa mi aj obálka knihy. Znovu je mäkká papierová, príjemne matná na dotyk s drobnými lesklými prvkami (pokúsila som sa ich aspoň trochu zachytiť na fotografii, nie som si istá, či sa mi to celkom podarilo). 

Obrázok a farebnosť obálky posúďte sami. Páči sa vám? Rozhodne ma neruší, ale ako som už spomínala vyššie, na prvý pohľad by som si za ním predstavila dosť inú knihu. Aj keď neviem, čo by na obálke podľa mňa malo byť, azda portrét Tomáša Akvinského? Nie som si istá. 

Na záver skúsim zhrnúť klady a zápory: 

+ Jazyk tohto diela je prirodzený a zrozumiteľný (dnešnému človeku - teda mne). Nezdržiava sa zbytočným pátosom, či siahodlhými opismi, ale stručne, no jasne vysvetľuje Tomášove myšlienky. 

+ Páči sa mi, že Tomášove vysvetlenia sú doplnené aktuálnym učením katolíckej cirkvi, či už ho autor napíše vlastným slovami, úryvkom z dokumentov Cirkvi, alebo uvedie úryvok z Katechizmu (KKC).

+ jednotlivé kapitoly sú vždy koncipované ako otázka na niektorý teologický problém a odpoveď na ňu, čo pomáha udržať pozornosť a sústrediť sa na riešenie danej otázky. Tiež mi táto forma pomáha zapamätať si prečítané myšlienky.

+ V každej kapitole = ku každej otázke je podľa vzoru Tomáša Akvinského najprv niekoľko možných odpovedí / námietok / myšlienok od súdobých učiteľov. Na každú námietku sv. Tomáš odpovedá svojimi argumentmi, čím ju nielen vyvracia, ale presvedčivo vysvetľuje svoj postoj k danej otázke.

Spočiatku ma odpovede, ktoré budú neskôr vyvrátené vyrušovali. Bolo vtipné, ako som vždy v duchu namietala, že "tak to predsa nemôže byť lebo..." a vzápätí som sa dočítala o podobnej námietke sv. Tomáša. Neskôr som už očakávala, že prvé odpovede nebudú správne. Len v kapitolách, kde som "správnu odpoveď" nevedela hneď odhadnúť si nie som istá, či mi práve tie neskôr vyvrátené námietky neuviaznu v pamäti, takže si nebudem istá, aká je vlastne pravda. Ale myslím, že to sa týka kapitol, kde "správna odpoveď" nie je veľmi podstatná. 

Celkovo sa mi kniha veľmi páčila a som vďačná vydavateľstvu Zachej.sk, že ju vydali a tiež, že mi ju ponúkli na recenziu. O to viac, že sama by som po nej asi nesiahla. 

A čo vy? Navnadila som aspoň niekoho z vás (teraz si ju môžete kúpiť so zľavou 12%)? Alebo naopak odradila? Možno už túto knihu čítate, alebo ju dokonca máte prečítanú. Dajte mi vedieť v komentároch. 

Prajem vám pekný zvyšok dňa a ja sa idem vrhnúť na spracovanie poslednej knihy, ktorá mi tu chýba: Cesta domov - Božie pozvanie k novým začiatkom od Tessy Afsharovej o štúdiu biblickej knihy Rút. 

Majte sa krásne! Želám vám, nech vždy viete nájsť cestu k pravde.