pondelok 28. decembra 2020

Zimné kúzla

V minulom príspevku sme sa pozerali do diaľky - a takmer nič sme pre hmlu nevideli. Dnes vám ukážem obrázky z tej istej prechádzky, ovšem tentoraz som zamerala pohľad na detaily zblízka. 

"Závoje ľadu" na tráve

"Závoje ľadu" na tráve, v pozadí hmla.

V hmle

Radostný deň vám želám. A prinášam zopár obrázkov a k nim niekoľko myšlienok z nášho nedávneho víkendu v prírode.

Tešila som sa, že aspoň na chalúpke budem môcť slobodne chodiť po vonku. Plánovala som dlhé prechádzky, očakávala som široký výhľad a objavovanie nových cieľov. Nuž, hmla bola tak veľká, že som si trúfla ledva na krátku prechádzku po notoricky známom okolí. Ale to neznamená, že by som si ju neužila. A ako bonus som dostala možnosť sústrediť sa dovnútra - na modlitbu a tiež zaujímavé myšlienky. 
 
Bielo všade naokolo - svet pohltila "ničota"

sobota 26. decembra 2020

Adventná Abeceda Vďačnosti: Š - Ž

Radostný vianočný deň vám všetkým želám. 

Minule som vám chcela ukázať, aké dary od dobrého Pána Boha som našla na jednotlivé písmená abecedy. Stihli sme to zatiaľ po písmeno "S". Dnes by som chcela pokračovať a ukázať vám aspoň niekoľko vecí na písmená čo nám ostali (Š - Ž), za ktoré som vďačná.  

Šíry výhľad? Hm...

Šípky.

piatok 25. decembra 2020

Vianočná radosť



Nebojte sa. 
Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: 
Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán.
(Lk 2, 14)

Želám vám všetkým, 
aby tá veľká radosť z narodenia Spasiteľa, ktorú počas vianočnej noci zvestoval anjel pastierom, prebývala aj vo vašom srdci. 


..................................
Na fotografii je Betlehem vystavený v Greccio v Taliansku - na mieste, kde sv. František po prvý krát slávil Vianoce so živým betlehemom a odkiaľ sa tradícia stavať Betlehemy rozšírila postupne do celého sveta (blog o návšteve Greccio - tu).

utorok 22. decembra 2020

Adventná abeceda vďačnosti 2020

Advent pokročil, Vianoce sú už predo dvermi, a to je najvyšší čas, podeliť sa s vami o to, ako tento čas prežívame. 

Snažím sa uvedomovať si príchod Spasiteľa najmä vo svojom srdci. Modlitba, čítanie Božieho slova, rozjímanie. Priznám sa, že do kostola chodím(e) menej ako po minulé roky - z rôznych objektívnych aj subjektívnych príčin. Ale o to viac sa snažíme prežívať modlitbu a liturgiu doma a v rodine, či skrze spoločenstvo na internete. 

Samozrejme nechcem zanedbať ani vďačnosť. Aby som si uvedomovala ten najväčší dar, dar darov, ktorý na Vianoce oslavujeme - narodenie Spasiteľa Ježiša Krista. To, že Boh je s nami (Emanuel) a my môžeme byť už teraz a po celú večnosť s Ním. A tiež to množstvo darov a darčekov, ktorými nás zahŕňa každý deň, aby sme pociťovali Jeho lásku k nám a budovali vo svojich srdciach našu lásku k Nemu. 

V minulých rokoch sa mi osvedčilo hľadanie Božích darov podľa písmen abecedy. (Píšem o tom napr. TU, TU, TU, alebo TU) Rozhodla som sa aj tento rok sústrediť každý adventný deň na jedno písmeno, aby som Bohu ďakovala za dary, ktoré na toto písmeno objavím. A tiež sa usilujem sama vytvoriť niečo (začínajúce na toto písmeno), za čo môžeme byť vďační. 

Priznám sa, že sa mi nedarilo tak ako po minulé roky. Neviem, čím to je. Ale snaha bola. A čo som predsa len objavila, o to sa chcem podeliť aj s vami.

Adventný veniec na nádvorí Starej radnice.

A - Advent. Adventné zvyky. Adventný veniec. Abeceda vďačnosti...

nedeľa 6. decembra 2020

Mikuláš u nás doma

Radostný deň vám želám! 


Na sviatok svätého Mikuláša si každý rok nachádzame v čižme nejaký drobný chutný darček. Traduje sa, že ich tam zanechá samotný svätý Mikuláš, aby dodržal tradíciu obdarovávania. Predovšetkým kto bol dobrý a poslúchal, môže si nájsť od Mikuláša nejakú dobrotu. Tí, čo neposlúchali a hnevali svojich rodičov, obvykle našli v čižme uhlie, alebo cibuľu. 

Aspoň takto to fungovalo za môjho detstva. A keď som sa stala mamou ja, tiež sa vždy počas mikulášskej noci v našej domácnosti tajne objavil balíček s dobrotami. Ale dieťa mi už odrástlo, vyletelo z domu... a ja si myslím, že aj my dospelí potrebujeme aspoň raz do roka "potvrdenie, že sme boli dobrí". Alebo skôr potvrdenie, že niekomu na nás záleží? 

Tento rok to neboli balíčky s prebytkom sladkostí, neboli tam ani salónky na stromček a oriešky na štedrovečerný stôl. Nákupy si už obstaráme sami. Ale v čižme si každý z nás našiel podobizeň samotného Mikuláša. Veľmi zdravú - v podobe banánu. A v súlade so svojim láskavým duchom nám sv. Mikuláš pripísal odkaz vďačnosti za skutky lásky, ktoré sme konali my.

Čas adventu



V nedeľu, akurát na svätého Ondreja, sa začal advent. Čas stíšenia, čas očakávania, čas prípravy. Čas, kedy si zvyčajne pripravujeme príbytky na veľký sviatok, chystáme dobroty na oslavu, zdobíme, kupujeme, zháňame darčeky... a pokúšame sa užiť si ten sviatočný čas. Alebo...? 

Aj pre mňa je advent prípravou na Vianoce. A samozrejme mnohé z tých vecí vymenovaných vyššie sa pokúšam stihnúť tiež. Ale podstatné je pre mňa niečo iné. Chcem pripraviť v prvom rade svoje srdce - na príchod Spasiteľa. 

Ako som kdesi čítala alebo počula, na Vianoce si pripomíname hneď trojaký príchod Pána Ježiša. Spomíname na jeho narodenie v Betleheme pred cca 2000 rokmi. Pripravujeme sa na Jeho príchod na konci vekov, keď príde súdiť svet a vovedie svojich verných do slávy. Ale nesmieme zabudnúť na Jeho prichádzanie do nášho života teraz, do našich všedných dní. Ako povedal pápež František počas modlitby Anjel Pána na Prvú adventnú nedeľu, On k nám prichádza tromi spôsobmi - v Božom Slove (Biblii), v Eucharistii (Sviatosti Oltárnej) a v našich blížnych, bratoch a sestrách, ako hovorí v Evanjeliu: "Čokoľvek ste urobili jednému z mojich bratov, mne ste urobili." 

A tak očakávam nie v prvom rade radosť z krásne vyzdobeného stromčeka, vianočných rozprávok a dobrôt od výmyslu sveta. Ale chcem prežiť radosť z prítomnosti môjho Pána. 

Ale už vám ukážem nejaké obrázky z toho, ako sa pokúšam vniesť do nášho príbytku aj trochu tej adventnej krásy a atmosféry. :)