Kalvária, ktorú sme nevideli: Kalvarienberg Eisenstadt

.

Radostný piatok vám želám!

Dnes sa chcem s vami podeliť o príbeh zo soboty. Rozhodli sme sa navštíviť tentoraz rozsiahlu kalváriu "pod strechou" - Kalvarienberg.

Po obede sme nasadli do kovového tátoša a uháňali 50 km do rakúskeho Eisenstadtu. Konečne sme dorazili na miesto. Ešte skontrolovať poplatky za parkovanie a hurá... Nevadí, že je "hnusné" počasie, veď kalvária bude pod strechou. Nevadí zima, ani vietor, ktorý sa mi pokúša vyzliecť kabát, čo som si po vystúpení z auta nestihla zapnúť. Nevadia ani ľadové krúpy, ktoré sa nám vietor pokúša vmiesť do tváre.

Len pridáme do kroku - ja sa ešte zastavím na pol-ceste, aby som urobila celkový záber tejto impozantnej stavby (takmer mi prsty odmrzli) - a už sa ženieme s vetrom opreteky podľa šípok označujúcich vchod do kostola a na Kalvarienberg s mauzóleom J. Haydna.

Urobila som si zopár záberov z kostola...

Zaujalo ma, že tu stále pokračujú s aktivitami
pravdepodobne rozbehnutými počas Roku milosrdenstva. 

Ale k oltáru, poza ktorý by mal byť vchod na kalváriu, sme sa nedostali. Zdá sa, že tadiaľto dnes turistov nepúšťajú. Skúsime ešte raz obísť celý objekt, či nenájdeme iný - momentálne otvorený vchod.

Kaplnka nad schodami vyzerá nádejne - ale aj tu sme sa nedostali ďalej ako po vstupné mreže.

Na ceduľke vedľa vchodu sme hneď našli dôvod, musíme sa sem vrátiť po 24. marci. Určite vám potom ukážem obrázky aj zvnútra.

Tak si ešte rýchlo urobím zopár fotografií z okolia a už sa aj ponáhľame do jediného interiéru, čo sa nám videl prístupný - do nášho kovového tátoša.

Dnes to bol krátky výlet. Dalo by sa povedať, nevydarený. Ale aj tak som rada, že sme tu boli. Dnes len krátko a zvonka, nabudúce uvidíme kalváriu v celej nádhere. Určite vám potom niečo z nej ukážem.

Želám vám pokojný čas a požehnaný veľkonočný týždeň.