Nakreslený marec - Evanjelium podľa Jána

.

Radostný čas vám želám!

Dnes sa s vami chcem podeliť o niektoré obrázky, ktoré som nakreslila v priebehu pôstu. Niektoré sú inšpirované výzvou #lentathon2018, v niektorých som sa pokúšala zachytiť, za čo som Bohu vďačná, Ale najviac obrázkov pochádza zo snahy premeditovať a prežiť postupne celé evanjelium podľa Jána.

Na potulkách instagramom ma zaujala aktivita #jesusjournaljunkies a jej rozpis, podľa ktorého účastníci postupne za jeden mesiac (marec 2018) prečítajú celé Jánovo evanjelium. Ale nestačí len prečítať, chceme z Božieho slova získať čo najviac. Predovšetkým počúvať, čo chce Boh povedať týmito slovami konkrétne mne. A veru, od začiatku marca som dostala veľmi veľa silných a užitočných myšlienok. O niektoré by som sa rada podelila aj s vami.

Všetko povstalo skrze neho... V ňom bol život a život bol svetlom ľudí...

Prvý obrázok zobrazuje začiatok Jánovho evanjelia.

"Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. - Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. - V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. - A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali..." (Jn 1, 1-28)

Láskavosť

Láskavosť som vám tuším už ukazovala. Nakreslila som, ako sa snažím byť milá aj k tým, ktorí ku mne milí nevedia byť. Nebrať si zlú náladu osobne a dávať lásku a radosť - nie svoju, tej by som nemala dosť pre seba aj pre druhých. Ale ponáram sa do Ježišovho Srdca a z Jeho nekonečnej lásky chcem privádzať aj k ľuďom, ktorých denne stretávam.

Zázrak v Káne Galilejskej

Zázrak v Káne Galilejskej.

Na svadbe došlo víno. A Ježiš urobil svoj prvý zázrak. Ako to bolo? Prikázal aby naplnili veľké nádoby na očisťovanie vodou. A potom kázal sluhom, aby nabrali z vody a odniesli starejšiemu. Keď starejší ochutnal, pochválil víno, pretože bolo veľmi dobré. (Jn 2,1-12)

V posledných dňoch doslova žijem z tohto obrazu. Niekedy sa mi zdá, že som slabá a neschopná, že nemám nič, čo by som mohla iným dať, že ich potreby sú tak veľké a moje schopnosti tak malé! "Minulo sa mi víno." Ale zázrak v Káne ma učí, čo s tým. Môžem dôverovať. Zveriť sa Ježišovej (a mojej) Matke. Veriť Bohu. A urobiť všetko, čo mi povie...

Napĺňať svoje nádoby vodou - obyčajnou vodou - svojou snahou, svojou nedokonalosťou. A potom, na Ježišov pokyn, ponúknuť z tej vody ľuďom, ku ktorým ma posiela. A vedieť, že to už nie je len tá moja obyčajná voda, ale víno z neba, ktorým ich chce občerstviť.

Moje slová tak často zlyhávajú. Moje snahy majú často opačný výsledok, ako som zamýšľala. Ale keď sa cítim neistá a neschopná, o to vrúcnejšie odovzdávam výsledok mojich snáh Prozreteľnosti. A zakaždým musím vzdávať vďaky za prekvapujúci výsledok.

To je lekcia posledných dní.

Som tak vďačná za zázraky, ktoré sa dejú v srdciach ľudí, a pri ktorých smiem asistovať svojimi chabými slovami a gestami!

... nech príde ku mne a nech pije... a z jeho vnútra potečú prúdy živej vody.

Na ďalšom obrázku je podobná myšlienka. Keď som unavená, vyčerpaná, keď mi chýba "šťava", najlepší spôsob ako pookriať je schúliť sa pri Ježišovom srdci. Napríklad pri adorácii Sviatosti Oltárnej. Alebo pri sv. omši a sv. prijímaní. Tam načerpám silu, pokoj, radosť, chuť do života.

A potom môžem aj iným priniesť "živú vodu". Stačí ostať napojená (ako ratolesť na viniči - to je zase iné podobenstvo) a miazga - život môže prúdiť z Božej prítomnosti k ľuďom. Aj k tým, ktorí nevedia, ako by sa mohli "napiť", kde hľadať zdroj radosti a spokojnosti.

Jeden rozsieva a druhý žne. (...) aby sa spolu tešili aj rozsievať, aj žnec.

(Jn 4, 27-51)
To aby som nezabudla, že žatva je veľká a robotníkov treba mnoho. Niektorí sejú, iní polievajú a okopávajú... a ďalší zbierajú úrodu. Ak budem zrovna zbierať úrodu - nech nespyšniem, veď siali a okopávali iní. A ak budem ešte len vo fáze siatia - nemalomyselnieť, ak neuvidím skoro úrodu. Možno ju vôbec neuvidím, zbierať budú iní. Ale to neznamená, že moja práca nemá význam.

Rozpis čítaní som si poznačila do 31 kvetiniek. Na každý deň jedna. A vždy večer, po prečítaní daného textu a modlitbe si kvietok vymaľujem. Postupne pribúdajú.

Ja som svetlo sveta, kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách,
ale bude mať svetlo života. (Jn 8, 12)

Jn 6, 30-71

 (Jn 6, 30-71)
Druhá polovica šiestej kapitoly je plná krásnych povzbudivých viet. Koľko sa dalo, vpísala som si do obrázku Eucharistie - Sviatosti Ježišovho Tela a Krví. Toho nebeského chleba, ktorý smiem jesť každý deň a nápoja, ktorý sa mi každý deň ponúka, aby mi dával život.

Odo dňa, keď som v modlitbe uvidela tento obraz, prežívam zase o čosi hlbšie tajomstvo ruženca svetla: "... Ježiš, ktorý nám dáva seba za pokrm a nápoj v Oltárnej sviatosti." (ruženec)

Teším sa na ďalšie obrazy a slová, ktoré si nájdem v Jánovom evanjeliu. Sú o to silnejšie, že z Jánovho evanjelia si čítame teraz aj pri sv. omši, takže mnohé myšlienky sa mi znovu vynárajú, alebo získavajú nový kontext. Môžem parafrázovať slová klasika: "Páči sa mi tento spôsob prežívania pôstu."

A vám želám tiež radostný a požehnaný - bohatý pôst. Nech vás obohatí tým, čo práve najviac potrebujete.