Vďačná chvíľka: Nová cesta s Pánom

Radostný deň vám všetkým želám! Utorok som síce už zase nestihla, ale predsa sa ozývam s novou dávkou vďačnosti. Aj uplynulý týždeň som dostala množstvo darčekov, za ktoré môžem Bohu ďakovať. A aj dnes sa chcem s vami o ne podeliť.

Hneď na začiatku spomeniem jeden "špeciálny" dar, ktorý sa tiahol celým týmto týždňom. Začala som si znova čítať knižku Cesta dôvery a lásky, autora Jacques Philippe. Je to vlastne prepis duchovných cvičení inšpirovaných duchovnosťou sv. Terezky z Lisieux. Rozhodla som sa, že si každý týždeň prečítam jednu kapitolu a potom sa ju celý týždeň snažím žiť. Tento týždeň som žila s mottom:

Chcem sa vždy znova (každé ráno) rozhodnúť pre novú cestu s Pánom. 

Moja ranná modlitba v tomto týždni znela asi takto: "Aj dnes ti, Pane, dávam svoj život. Aj dnes chcem kráčať s tebou. Aj dnes som pripravená prijímať tvoju cestu, tvoje vedenie, tvoje výzvy. 
Vlastne nie. Nie som pripravená, sama to nedokážem. Ale prosím, ty priprav moje srdce. Pretvor ho podľa svojho srdca. Urob ho odvážnym a ochotným dôverovať ti úplne."

Vyšlo to zase až prekvapivo. Pretože ma práve teraz čakali výzvy, ktoré by som bez tohoto povzbudenia zvládala len ťažko. Výzvy, ktorým sa však dalo čeliť, ak som ich prežívala s dôverou v Prozreteľnosť, s istotou, že každý boj má zmysel, s priam až detinskou odvahou Božieho dieťaťa. Pán sa ma pýtal cez slová knihy i cez okolnosti a otázky ľudí, čo som ochotná pre neho urobiť. Ako chcem prejavovať svoju (Jeho) lásku ľuďom ktorých stretávam (ku ktorým ma posiela, v ktorých trpí a čaká On sám). Spomínate si na moje motto pre tento rok? "Niesť (Jeho) Lásku k ľuďom."

V prvej kapitole som sa dočítala:

"Keď aj tú najmenšiu vec, ktorú Boh od nás žiada, vykonáme odvážne, môže to uvoľniť cestu hlbokému uzdraveniu, novej slobode, ktorú nám Boh dáva.
... Dostávame túto odvahu a silu, ak sme schopní povedať áno tomu, čo Boh dnes od nás žiada. Spýtajme sa teda Boha: Aké áno odo mňa žiadaš dnes? Drobný skutok odvahy a dôvery, ktorý mám dnes vykonať? Ak sa to spýtam, zakúsim, že ma navštívi tvoja milosť a hlboko sa ma dotkne. ..."
(J. Philippe, Cesta odvahy a lásky, s. 26)

Len čo som si tieto slová prečítala, hneď som aj dostala odpoveď. Alebo možno naopak, tie slová boli odpoveďou na otázky, ktoré som v ten deň dostávala. Hneď som vedela čo musím (chcem) urobiť. A bola som si istá, že dostanem dosť sily, aby som to zvládla tak, ako chce Pán. A že mu táto moja odpoveď je milá, ako je milá ochota malého dieťaťa spolupracovať s mamkou, či ockom na nejakej veľkej veci. Malá pomoc konkrétnym ľuďom. A zároveň veľa milostí do boja o duše, o večné šťastie.

Nový kvet (kúsok jari aj na kuchynský stôl)

Ešte jarnejší výzor žltej primulky so zelenou mašľou vo vstupnej hale

Rozkvitnutý hyacint od najdrahšieho.
Krásny veľký voňavý biely kvet.

A teraz už výber z toho množstva "darčekov" tohto týždňa:

- Milujúca rodina.
- Istota, že sa môžem spoľahnúť na Božiu milosť.
- Výzva kráčať každý deň s Pánom. (viď úvaha vyššie)
- Balkóny svedčiace o živote. O ľuďoch, ktorí si ich s láskou upravujú. O živote čakajúcom na teplejšie dni, aby s plnou silou vyrašil z kvetináčov. Tváre balkónov tak rôzne podľa povahy ľudí, ktorí ich obývajú. Hmyzí hotel na jednom z balkónov... Životodarná prechádzka uprostred pracovnej doby.
- Vyslyšaná modlitba. A vďačnosť za moju modlitbu.
- Istota, že je všetko na čom záleží v Dobrých rukách.

- Nový kvet - kúsok jari aj na kuchynský stôl. Ešte mi bolo málo, v každej miestnosti potrebujem mať (a môžem mať!) kvitnúci kvet.
- Ešte jarnejší výzor žltej primulky (so zelenou mašľou) vo vstupnej hale.
- Rozkvitnutý hyacint. Krásny veľký voňavý biely kvet.
- Fašiangové šišky. A mnoho drobností okolo ich prípravy.
- Dopísaný Pôstny kalendár. (Ešte chýbajú posledné úpravy, aby mohol putovať do vašich schránok.)
- Spoločná večerná prechádzka.
- Straka na balkóne

- V pondelok po práci sme sa ešte vybrali na malý výlet. Všetci štyria - aj s babičkou. A našli zopár starých "pokladov". (Aj keď tie, po ktoré sme tam šli sme nenašli. Nevadí, v lete budeme v hľadaní pokračovať.)

Orezané topole. Ale ešte stále živé. 

...A pučiace - chystajú sa rásť!

Našli sme zopár starých "pokladov" z detstva

... Je toho ešte veľa, za čo by som chcela ďakovať. Ale niektoré veci si nechám len v srdci, niektoré vo svojom osobnom zošite. A o niektoré sa podelím zase inokedy, pri inej príležitosti, možno na inom mieste. Napr. v skupine Cesta vďačnosti na FB.

Želám aj vám krásny radostný týždeň. A nech slnko (to na oblohe, i to v duši) prežiari každý váš deň.