Vďačný utorok: Vďaka za bežné dni

.

Prvý obrázok "na rozbeh".
"Včela belkonia" (parodia na Sherlockovu včelu Euglasia Watsonia) 

Rozhodla som sa kresliť. Každý deň zachytím aspoň niečo.
Nedeľa. 

Modrý kostolík. Nácvik zboru.
Hudba. Spev.  Radosť. Energia. Spoločenstvo. Priatelia...

Želám vám všetkým radostný deň. Konečne prichádzam aby som sa s vami podelila o svoje minulotýždňové dary. Viem, poriadne meškám. Už o pár hodín bude ďalší utorok a s ním termín zhrnutia pre ďalší týždeň. Akosi sa mi nedarilo včas si sadnúť a v kľude napísať niečo, čo by stálo za to. Takže - koniec odkladaniu, aspoň sa podelím o tých pár radostí, čo som si počas celého týždňa nadelila (a ktoré mi boli dopriate). Možno malé, možno obyčajné. možno by takmer ani nestáli za zapísanie. Ale ako som sa už niekoľkokrát presvedčila (nielen ja), bez toho, aby som si ich zapísala (a uvedomila!), môj týždeň by ostal zdanlivo nudný a nezaujímavý. Takže asi moja najväčšia vďaka patrí samotnému rozhodnutiu písať si. Každý jeden dar, radosť, ktorú zachytím, chcem zapísať, aby neodplávala do zabudnutia a ničoty.

A teraz už nasleduje zoznam radostí:
- Pokrok so špagátovým košíkom

- Nahrávky z OJŽ (počúvala som ich počas ručnej práce a pripomínala si tie podnetné myšlienky). Po čase pribudli aj nové prednášky, ktoré som ešte na živo nepočula, teším sa, že si vypočujem aj tie. 

- Dobrá atmosféra na pracovisku (nie je samozrejmosťou). Som vďačná za moje kolegyne, aj za čas strávený výnimočne v kolektíve. 

- S vďakou som si uvedomila niektoré úspechy v mojom živote. Zvláštne, ako často si pripadám "obyčajná" a akoby som nič zvláštne nedosiahla. Vďaka za záblesk poznania, že "čosi" za mnou predsa ostáva. Tá stopa - daná práve tým, aká som, mojou jedinečnou povahou, mojou "inakosťou". Semienka, hocako malé (horčičné), ktoré "Ocko" seje cezo mňa. 

- Som vďačná aj za také drobnosti. Desiatok ruženca po čínsky, či pol desiatku akousi africkou rečou... (ktorý som sledovala z Fatimy) Ďalšie zdravasy v poľštine, francúzštine, angličtine... v rôznych jazykoch. 

- Sobotná práca doma. Pokus o upratovanie. Trocha stresu a potom radosť z práce. Vykonaná práca, kúsok priestoru vydobytý v byte. Veci, ktoré ešte niekomu poslúžia (odviezli sme ich do charitného obchodu). Tesnotkový časový manažment. 

- Výlet. Čerstvý vzduch. Osviežujúca príroda. Naplnené kŕmidlá. Kávička s drahým. Keksík ku kávičke (z r. 2014, ale dobre nám padol ;) ). A ešte zopár ďalších vecí... Naplnený deň. A pokojný večer (všetci spolu). 

- Rodina. Spoločenské hry, návšteva svokrovcov, prechádzka k priehrade, rozhovory, spoločné jedlo, radosť, príroda...

- Túžba po jari. Zobudila sa z ničoho nič. Ešte včera som bola spokojná s predstavou zimy aspoň do konca februára, dnes šialená túžba kúpiť si do bytu kvitnúci farebný kvet. A položiť ho na uprataný stôl v upratanej hale. 

- Rozhodla som sa kresliť. Každý deň zachytím niečo, za čo som vďačná, čo som v ten deň prežila, čo mi napĺňa myseľ a srdce. (Dlho mi to nevydržalo, ale aj za tých pár obrázkov som vďačná. A ďalšie verím pribudnú. Aj keď po prestávke.)

- Včela Belkonia - prvý obrázok na rozbeh. Paródia na Euglasia Watsonia.
- Sada uhlíkov najrôznejších druhov (hrudky, ceruzky, kúsky "uhlia"...) od Ježiška. Konečne som ich vyskúšala. Teším sa na ďalšie a ďalšie skúsenosti. 

- Kniha (podpísaná!) od Maxa Kašparů. Dobre sa číta. A je plná životnej múdrosti. Vďaka za všetky tie myšlienky. Vďaka za čas trávený čítaním. 

- Nácvik zboru. Hudba. Spev.  Radosť. Energia. Spoločenstvo. Priatelia. ...

- Kvet. Uspokojená túžba po farbe a živote (jar sa prebúdza).

- Kvet od drahého. Radosť z krásy. Radosť z obdarovania. Radosť z prejavu lásky. 24 rokov od rozhodnutia zostarnúť spolu (zásnuby boli na Lurdskú Pannu Máriu). 

- Vtáky, ktoré ma pri príchode domov vítali pri kŕmidle na balkóne. Predjarný vtáčí spev. 

- Oslava sedemnástin. Spoločná hra (aj s babičkou). Užili sme si zase inak spoločný čas, zábavu, radosť, aj pocvičili mozgové závity. 

Vďaka za všetko! 

Túžba po jari. Cibuľky sa pomaly prebúdzajú. 

Vtáky na balkóne. Prinášajú radosť. Tiež sa už tešia na jar.  

Jarný kvet. Farba. Život. Radosť. 

Je to zvláštne. Ešte nedávno som ohŕňala nos nad niektorými blogovými príspevkami, kde sa ich autorky nevedeli dočkať jari. "Však je február, to je predsa zimný mesiac!" hovorila som si. "Kam sa ponáhľajú?" Ale prešlo len pár dní a chytilo to aj mňa.  Odrazu som zacítila "jar vo vzduchu". A chcela (potrebovala!) som ju aj domov. Na stôl v centre domácnosti som "musela" umiestniť farebný živý kvet. Trvalo dva dni, kým som sa dostala do kvetinárstva, ale už si tú farbu a nový život dopriavam aj ja. A už sa nečudujem žiadnej z vás, ktoré už túžite po jarnom slnku. Už som v tom s vami. :) Na druhej strane úplne chápem aj tých, ktorí si ešte chcú užívať zimné radovánky. Veď je ešte stále február!

Kvet od drahého. Radosť z krásy. Radosť z obdarovania...

Včela belkonia spolu s Belkom, po ktorom dostala meno. ;)
V pozadí šalát - na jedenie, aj na ozdobu (život, jar, chuť)

Oslava sedemnástin. Som vďačná za každý rok. Za každý deň. 

Spoločenské hry. Spoločná hra (aj s babičkou)... 

Je ešte veľa vecí, za ktoré som dobrému Bohu vďačná. Ale pre dnešok hádam stačí. Želám aj vám radosť a vďačnosť v srdci - aj v tých najobyčajnejších dňoch. Keď sa vám zdá, že všetko na vás padá a nič výnimočné sa vám nedeje. Nech vždy vnímate, že Jeho láska je tu s nami stále. Radostný deň!