O čo ide? Zadanie znie:
"Dostala som písmeno "Ž". Pomenuj ma ním."
Niečo takéto (s iným písmenom) som našla u kamarátky. Zapojila som sa a napísala som jej podľa mňa výstižné pomenovanie na zadané písmeno. Ja som na oplátku dostala písmeno Ž. Akým slovom na "Ž" by ste ma pomenovali?
Z odpovedí môžem zistiť, ako ma vidia moji priatelia a známi. Môžem sa inšpirovať a tak trochu porovnávať s tým, ako sa vidím ja. Môžem zas trochu inak pomenovať to, aká chcem byť, ale aj to, kým naozaj som. Meno pomáha človeku ukotviť sa. Aj keď je to meno vymyslené v hre. Oživuje, povzbudzuje, prináša čosi nové. Len aby som si dala pozor a neidentifikovala sa bezhlavo s hocičím. Nechcem upadnúť do malomyseľnosti, ani sa utopiť v pýche.
Bolo to myslené, ako malé milé Božie stvorenie. Ale nezabúdam ani na vtipy o žabe, ktorá pri fotení vždy roztiahne ústa do drzého "lekvááááár" (namiesto skromného "džem"). A keď bolo treba pred nebeskou bránou zvieratá rozdeliť na pekné a múdre, žaba nevedela, do ktorého radu sa postaviť: "A čo sa mám roztrhnúť!?". Bola predsa múdra i krásna zároveň! :)
- Žabka, žubrienka (také milé prírodné stvoreniatko)
- Žralok ("Evička, ja som si až teraz všimla, že to som mala pomenovať Teba :D Pôvodne som to chápala, že len vytvoriť hociajaké slovo")
- Žriebätko
- Žena s veľkým Ž - s veľkým srdcom
- Žiarivá..Ako žiarivá hviezda na oblohe
- Žížala, jako ta písnička od Dády Patrasové - Žížala je užitečná a tebe má každý rád.
- Žubrienka
- Ženuška
... - A dokonca dvakrát (nezávisle od seba) mi prišlo pomenovanie vyplývajúce z mojej dlhoročnej záľuby v ovečkách - "Žovečka" :)
S kamártkou sme ešte premýšľali počas prechádzky, aké ďalšie slová na Ž by ma mohli pomenúvať. Ale žufanka, žalúdok, či žehlička nám akosi nesedeli. Jedno zvieratko však ešte prišlo na pretras:
- Žirafa - Žirafa má dlhý krk. Asi ho zvedavo naťahovala, až jej taký narástol. Aj ja som dosť zvedavá, všetko by som chcela vedieť, všetko vidieť, všetkému rozumieť. Počítam to k svojim silným stránkam (Kto sa veľa pýta, veľa sa dozvie), no zároveň aj k slabostiam. Nič netreba preháňať, najmä ak ide o veci, do ktorých ma nič (Nebuď zvedavá, budeš skoro stará).
A ešte jednu podobnosť so žirafou som objavila. Používa niečo ako kompresné podkolienky. To preto, aby jej krvný obeh zvládal jej výšku.
- Predovšetkým mi v odpovediach chýbala moja obľúbená Žltá farba.
- Ďalej mi napadá: Žerucha. Je to trochu štipľavá bylinka, ktorá ale osvieži chlebík a dodá v zime vitamíny.
- Žihľava. Tiež pŕhli už pri dotyku. Navyše rastie ako burina a v dobrých podmienkach dokáže prehlušiť všetko ostatné. Ale keď ju pohladíte správnym smerom, alebo si z nej pripravíte bylinkový čaj, alebo jarnú polievku... môže byť chutná a zdravá. Musím si dávať pozor, aby som nepŕhlila (slovom, skutkom, zanedbaním, či odkladaním pomoci). A hlavne, aby som svojou nevšímavosťou a prílišným nadšením neudusila iné "bylinky", ktoré chcú rásť pri mne.
- Moje krstné meno Eva sa prekladá ako Matka Živých, nositeľka Života. Chcem toto meno niesť životom ako svoj životný cieľ. Prinášať život. Oživovať. Byť akýmsi Životabudičom.
- Neprestávať Žasnúť. Byť neustále Žasnúca. Ako hovoril aj Max Kašparů na On je živý (Nedeľa 5. februára 2017 Impuls 2.časť-Max Kašparu). Nemáme sa čudovať (nad tým, čo nechápeme), ale žasnúť (nad krásou Božích darov - akokoľvek zabalených).
- A nakoniec môžem byť (chcem byť) aj tou Žehličkou. Žehliť čo je pokrčené. Vzťahy. Pomačkané ľudské srdcia. Boľavé zákutia duše.
Želám vám radostný deň plný Života.
No,zase je to prečudesné.Odpíšeš,ale vidí to len Pán Boh.
OdpovedaťOdstrániťAlebo je to pre profi-bloggerov. Vlastne- čo tu robím, blíži sa mi trištrvrtestoročie.