Napadlo mi, že som zase dávno nenapísala príspevok o takom našom obyčajnom živote. Nuž, o všetkom, čo prežívame nebudem písať, ale niekoľko zhrňujúcich fotografií vám môžem ukázať. Takto si teraz žijeme...
Na balkóne už všetko rastie, zelenie, ponáhľa sa, pomaly začína kvitnúť...
 |
| Modrica od svokrovcov (jarná cibuľovina - pomaly odkvitá). |
 |
| Cibuľa na vňať a mladučký hrášok |
 |
| Mäta - už som si odtrhla kúsok do limonády. |
 |
| Lístky šalátu pomedzi (vlaňajší) petržlen (na vňať) |
 |
| Dokonca mi tu rastie jablonka zo semienka. Ale ešte nerodila. |
 |
| Prvá kvitnúca trvalka |
 |
| Aj za oknom sa už zobúdzajú semienka bazalky. |
 |
| Vonku by im ešte bolo chladno. |
Čo ešte robíme? Napríklad sme oslavovali Juraja. A Jaroslava...
 |
| Juraj dostal k sviatku draka. |
Veľa sme chodili na výlety. Nech si užijeme príjemné jarné počasie.
 |
| 24. 4. - Marchegg |
 |
| Marchegg |
 |
| Marchegg - hrádza Moravy |
 |
| 24. 4. - Hainburg |
 |
| 29. 4. - Marianka |
 |
| Marianka |
 |
| 30. 4. - Devínska Kobyla (Pohľad na Devín) |
 |
| Devínska Kobyla - pohľad do Rakúska |
 |
| 30. 4. - Sandberg |
A ešte veľa iného teraz prežívame. Som vďačná za každý deň. Za každú skúsenosť. Za tie príjemné, z ktorých sme prirodzene nadšení, ale aj za tie "obťažujúce", čo nám často padnú zaťažko. Ale nakoniec vždy zistíme, že aj to malo význam. Som vďačná za hlinu, za kvety - pestované i divé, za zem, po ktorej chodíme, za nohy, ktoré nás nesú, i za plody, ktoré sa z tej zeme urodia... Vďaka za hlinu, špinu, prach, ale aj íl, kamene, piesok... a za všetko, čo nám prinášajú.
Aj vám želám radostné dni, plné slnka (keď nie vonku, tak určite v srdci) a radosti zo života.