utorok 5. apríla 2016

Veľká noc v Ríme: Zelený štvrtok

.


24. 3. 2016
Na tohoročnú Veľkú noc som sa veľmi tešila. Na celé veľkonočné Trojdnie sme sa vybrali do centra katolíckej cirkvi - do Ríma. Tešili sme sa, že sa každý deň zúčastníme svätej liturgie s pápežom a celé veľkonočné sviatky prežijeme silne duchovne ako ešte nikdy.

Ale hneď v prvý deň nás čakalo sklamanie. Štvrtkovú dopoludňajšiu Omšu svätenia olejov sme presedeli pred bazilikou. Len cez svetelnú obrazovku spolu s hŕstkou ďalších sme sa dívali na liturgiu s pápežom. Neušiel sa nám "lístok" do baziliky. Cítila som sa osamotená a oddelená. Tak blízko, a predsa tak ďaleko. Hľadiac na tých, čo sú na hostine a predsa za múrom. Bez plnej účasti. Pokúšala som sa sústrediť na jednotlivé úkony sv. omše, ale predsa som "tam" nebola. Bolo mi smutno.

Pripomínala som si smútok a opustenosť Ježišovu. Budeme si ju pripomínať večer - vlastne už o pár hodín. A to, čo je naozaj dôležité - tá pravá skutočná hostina Baránkova - predsa nie je viazaná na miesto a čas. Spoločenstvo s mojim Ježišom môžem prežívať v každej chvíli a na každom mieste. Aj keď som "opustená" na námestí sv. Petra. Alebo "uväznená chorobou v posteli", či v prázdnom byte bez návštev a niekoho, kto by aspoň zavolal... (doplňte si ten svoj príbeh, alebo situáciu, ktorá vás ťaží). Na Jeho nebeskú hostinu sme pozvaní všetci. A kapacita v nebi bude dosť veľká pre všetkých - tam sa každému ujde "vstupenka". Stačí len chcieť...

A nakoniec som aj počas tejto (smutnej) omše dostala niekoľko darčekov od svojho Milého.

# Vďaka za stoličku, ktorý mi drahý "vylovil" spoza zábrany, aby som si aspoň mohla sadnúť.
# Vďaka za svetelnú obrazovku, cez ktorú sa môžem aspoň dívať.
# Vďaka za ľudí (aj keď ich je len máličko), ktorí sú tu s nami a môžem aspoň s nimi zdieľať spoločenstvo.
# Vďaka za knižku s liturgickými textami, ktorú mi podarovala jedna z vychádzajúcich z baziliky. Neviem či videla smútok a túžbu v mojich očiach, alebo jej Pán pošepkal, aby mi ju darovala. Vďaka! Pomohlo - hodne.



Večerná liturgia už bola "naozajstná". V Lateránskej bazilike. Síce nie s pápežom, ale boli sme plne účastní svätej omše. Keď som (konečne) dostala Ježiša v Eucharistii, priam citeľne ma zaliala vlna útechy. Spievali sme texty a modlitby aj z knižky, ktorú som dostala pred Bazilikou sv. Petra. Sledovali sme, ako biskup umýva nohy vybraným ľuďom. Odprevádzali sme Ježiša do Getsemanskej záhrady... Ale pobudnúť s Ním aspoň pár minút mi už nebolo dopriate. Museli sme sa celá skupina vydať späť do kempu, kde sme boli ubytovaní, na večeru. Bola som rozhodnutá po večeri ostať ešte aspoň chvíľku vonku, aj keď len v areáli kempu, a pobudnúť so Spasiteľom, ktorý tú noc prežíval sám zaliaty krvavým potom.

Nakoniec však zvíťazila únava z nočnej cesty a náročného dňa, spolu s povinnosťami spojenými s ubytovaním a prípravou rodiny na spánok. Asi mi mal stačiť ten čas na Svätopeterskom námästí. A chvíľka adorácie ležiac v posteli.

# Vďaka za svätú omšu, ktorej som sa mohla zúčastniť v Lateránskej bazilike.
# Vďaka za Sväté prijímanie, ktoré som už teraz dostala.
# Vďaka za možnosť prejsť cez Svätú bránu milosrdenstva v Lateránskej bazilike.
# Vďaka za mnohé výjavy v bazilike, ktoré tak dobre vystihujú vzácne myšlienky našej viery.
# Vďaka za knižku, čo som si kúpila v autobuse cestou sem, a v ktorej som sa dočítala o mnohých zaujímavých veciach pri návšteve rímskych bazilík a kostolov.
# Vďaka za miesto na sedenie počas sv. omše.
# Vďaka za pečiatku z Lateránskej baziliky, ktorú mi dali v sakristii. A že som vďaka mojej záľube zbierať pečiatky videla ďalší krásny priestor (sakristie).
# Vďaka aj za smútok z odchodu od Ježiša (po sv. omši). Aj keď je smútok nepríjemná emócia, cením si ju, pretože svedčí o láske a túžbe byť s Milovaným.

Lateránska bazilika

Priečelie Lateránskej baziliky

Svätá brána milosrdenstva. 

V tej osvetlenej kaplnke za sklenými dverami bola možnosť
odliať si z posväteného oleja. Žiaľ, nemala som vhodnú nádobu. 

Vďaka za sv. omšu v Lateránskej bazilike. 

Umývanie nôh

Procesia - Eucharistického Ježiša odnášajú do bočnej kaplnky.

Tu bude uložená Eucharistia
až do slávnosti vzkriesenia. 

Relikvie svätých Petra a Pavla nad oltárom baziliky.

Počas dňa sme si však užili aj radosť, aj krásu. Navštívili sme Vatikánske múzeá a hlavne Sixtínsku kaplnku, o ktorej mi pred mnohými, mnohými rokmi (1990) s nadšením rozprávala moja babička, ktorá ju navštívila v "dubčekovských" rokoch 1968.

Vo Vatikánskej záhrade


Nádhera vnútri 







V Sixtínskej kaplnke vnútri sa nesmie fotiť, takže priamo odtiaľ nemám nijaké zábery. Ale som vďačná, že som sa tam konečne na tretíkrát dostala. Splnila som si dlh, čo som cítila voči babičke (ktorá ma tam posielala už v tom 90.), spomínala som na ňu a na jej nadšenie z Ríma, z pápeža a obzvlášť so Sixtínskej kaplnky ("To musíš vidieť, je nádherná!") a na jej vernosť Katolíckej cirkvi. Spomínala som na všetkých pápežov, ktorých voľbu si pamätám (Sv. Ján Pavol II., Benedikt XVI, František) a modlila som sa za nich. Obzvlášť za toho nášho súčasného pápeža Františka. Aby mu Pán dal veľa sily, milosti, pokoj, rozvahu, múdrosť a dobré rozhodnutia, ale aj radosť, vieru, zdravie... aby Mu bol stále verný a vedený Duchom Svätým dobre viedol Jeho Cirkev za Ježišom. 

# Vďaka za šťastnú cestu do Ríma. 
# Vďaka za mohutné alpy vypínajúce sa v mesačnom svetle, ktoré sme videli po ceste. 
# Vďaka za mesiac, ktorý mi pripomínal mojich blízkych, čo som zanechala doma na Slovensku. Pretože ten istý mesiac sa "díva" na mňa tu ďaleko i na nich doma. Mesiac bol zároveň obrazom, že aj ten istý Boh nám všetkým - tu i tam - venuje svoju nesmiernu bezhraničnú lásku a pozornosť. 
# Vďaka za 30 orieškov v sušienkach, čo som si zbalila na cestu, ktoré mi pripomínali 30 strieborných vypočítaných Judášovi. Cez tento obraz som si znovu uvedomovala, že hodnota človeka je nekonečne väčšia. Tak veľká, že Boží syn neváhal zaplatiť za nás svojou krvou. 
... 
Ešte je toho veľa, za čo som bola v tento deň vďačná. Ale asi by vás to všetko nezaujímalo. 

Daj nám, Pane, prosím pokojnú noc... a požehnané dni.
Amen.



4 komentáre:

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!