Veľká noc v Ríme: Veľkonočná nedeľa

"Po každom Veľkom piatku príde Veľkonočná nedeľa." Tento citát ma sprevádza už od mojej mladosti. Verím, že po každom trápení, bolesti, nešťastí, nezdare, sklamaní, beznádeji... príde to radostné veľkonočné ráno, keď uvidím, načo to všetko bolo dobré. Keď všetko to zlé a nepríjemné dozreje do radosti, ktorú mi už nikto a nič nebude môcť vziať, a ktorá bude stáť za každú jednu vyronenú slzu.

Aj my sme sa dočkali. Prežili sme v Ríme Zelený štvrtok, Veľký piatok, Bielu sobotu... a dnes nás čakala radosť Veľkonočnej nedele. Konečne sme mohli zažiť pápeža Františka naživo. Konečne sme sa smeli zúčastniť svätej omše, ktorú celebroval. Tento deň sme si užívali plnými dúškami.

Táto noc bola veľmi krátka. Krátkosť spánku spôsobilo viacero vecí - 1. Do postelí sme sa uložili pomerne neskoro (neskorší návrat z vigílie, balenie pred odchodom z Ríma). 2. Práve v túto noc sa posúval čas na letný (čo znamená, že noc bola o hodinu kratšia). 3. Vstávali sme v čase, ktorý som radšej ani nechcela vedieť (už z toho čísla sa mi začínala točiť hlava). Pretože na Námestie svätého Petra sa bude na dnešnú omšu chcieť dostať veľmi veľa ľudí. Ak sa tam chceme dostať aj my, a ak by sme hádam chceli aj dobré miesta - na sedenie - musíme byť pri otvorení vstupu medzi prvými. Takže budíček, raňajky, odubytovanie a uloženie batožiny do autobusu muselo prebehnúť v dostatočnom predstihu, aby sme sa ešte hromadnou dopravou dostali do Vatikánu pred 8:00, kedy začnú púšťať ľudí dnu.

Tlačenicu pred vchodom sme si patrične užili. Aj to patrí k atmosfére. Ale ešte viac ma potešilo, že sa nám naozaj ušlo miesto v sektore so sedadlami. Svätú omšu i následné požehnanie "Urbi et Orbi" (mestu a svetu) sme si vychutnali o to viac.

Poslušne čakáme, kedy nás vpustia dnu. 

Čakanie pred deketormi kovov

Davy ľudí na námestí

Aj na druhej strane

Prichádza garda...

Svätá omša sa už začína.

Otvorenie ikony Zmŕtvychvstalého

Sväté prijímanie

Po svätej omši ostala ešte takmer pol hodina do 12:00, keď mal pápež vyjsť na balkón a udeliť požehnanie mestu Rímu i celému svetu. Akosi prirodzene som očakávala, že si František zatiaľ trochu oddýchne. Azda si niekde sadne, napije sa trochu vody... Ale kdeže? On chcel byť samozrejme pri ľuďoch, pri svojich milovaných ovečkách. Vozil sa (obdivuhodnou rýchlosťou) na svojom bielom papamobile po celom námestí a všetkých požehnával, rozdával svoju príslovečnú lásku a radosť zo stretnutia s každým jedným z nás.

Bola som až prekvapená, ako silno som pocítila závan jeho osobnosti, keď "prefrčal" okolo nás. Napriek tomu, že som bola dosť ďaleko od zábrany, za ktorou šiel. Bližšie som sa skrátka nedostala.

12:00 - Požehnanie Urbi et Orbi z balkóna Svätopeterskej baziliky:

"Ježiš Kristus, stelesnenie Božieho milosrdenstva, z lásky zomrel na kríži a z lásky vstal z mŕtvych. Preto dnes voláme: Ježiš je Pán!

Jeho zmŕtvychvstaním sa naplno uskutočňuje proroctvo žalmu: Božie milosrdenstvo je večné, jeho láska trvá naveky, už viac neumiera. Môžeme mu naplno dôverovať a vzdávať vďaky, pretože kvôli nám zostúpil až do najhlbšej priepasti.

Zoči-voči duchovným a morálnym priepastiam ľudstva, zoči-voči prázdnotám v srdciach, ktoré spôsobujú nenávisť a smrť, iba nekonečné milosrdenstvo nám môže darovať spásu. Iba Boh môže svojou láskou vyplniť tieto prázdnoty a priepasti, a nedovoliť, aby sme utonuli, lež aby sme ďalej spoločne kráčali do krajiny slobody a života..."

Pápež vo svojom príhovore spomínal na mnohých trpiacich v krajinách zmietaných vojnou, chudobou, hladom, či prírodnými katastrofami spôsobenými narušením prírodného prostredia. Spomínal na ľudí prenasledovaných za svoju vieru, alebo svoj pôvod. A zdôraňoval, že všetci môžeme čerpať útechu a nádej jedine v láske a nekonečnom Božom milosrdenstve. Pretože Ježiš je víťaz! On premohol smrť a hriech a všetko zlo!

(Asi vôbec nie som presná. Celý text homílie si môžete v slovenčine prečítať tu: http://sk.radiovaticana.va/... urbi_et_orbi/)

Nakoniec nám pápež František zaželal dobrú chuť k obedu a rozlúčil sa s nami.

***   ***   ***

Potom sme sa už len trochu prešli po Ríme. Už sme sa nenaháňali za pamiatkami, len sme vychutnávali prítomnú chvíľu. Nasýtili sme svoje telo kúskom pizze, a svoje oči pohľadom na Tiber, Anjelský hrad, Justičný palác, parky, ulice... a pokojným krokom sme zamierili k zastávke metra trochu vzdialenejšej od hustého turistického ruchu. Až tu sme zažili Rím, ktorý patrí Rimanom. Nie plný turistov, pouličných predavačov a mnohých ďalších usilujúcich sa zaujať našu pozornosť. Prechádzali sme pokojnou ulicou s obytnými domami a obchodíkmi, či kaviarničkami na prízemí (na Veľkonočnú nedeľu zväčša zatvorenými).

Naša návšteva Ríma neprebiehala tak, ako sme si pred odchodom predstavovali a keby sme  vedeli dopredu, že to dopadne "takto", asi by sme sa na túto cestu nevybrali. Aspoň nie počas veľkonočných sviatkov. Ale aj tak som za ňu vďačná! Táto púť má pre nás (pre mňa) veľký význam a načerpala som na nej hodne. Hodne Božích milostí, hodne zážitkov, skúseností, hodne krásy, spomienok, i splnených túžob. Ďakujem Bohu za každý jeden deň, za každý zážitok, za všetko. A osobitne ďakujem (i prosím!) za nášho pápeža Františka. Nech ho Pán ochraňuje, posilňuje, posväcuje a vedie, aby Božiu Cirkev viedol dobre a verne za svojim Ženíchom - Ježišom - Láskou, Pravdou, Životom.

A to isté želám aj vám - Nech vás Pán ochraňuje, posilňuje, posväcuje, potešuje a vedie životom, aby ste vnímali jeho lásku, pokoj, radosť a objavili chuť života v pravde.