Letitia svetu: Jarný veniec, príroda, nálada.

Konečne po dlhom, dlhom čase zase na chalúpke. Aspoň chvíľku - deň, dva. Už mi to tak veľmi chýbalo! Vziať do ruky prírodný materiál a tvoriť. Niečo nové, živé, jarné. Už dlho nosím v hlave predstavu jarného farebného venčeka na dvere. Pre zmenu z brezového prútia.

Nazbierať prútie na neďalekej lúke. (Prvý krát som videla kvapkať "brezovú vodu". A mohla som opatrne ochutnať, či hovorí pravdu pieseň: "Z brezového dreva voda kvapká. Z brezového dreva voda kvapká. Napi že sa Katka, Katulienka, Katka, veď je sladká..." Nie je sladká. Budem pátrať ďalej po pôvode tejto piesne.)

A viazať. Nuž... motala som, ako som vedela, po pamäti, podľa intuície. Nakoniec, naveľa, po pár rozobratých pokusoch sa mi podarilo uviť venček s ktorým som spokojná. Ale budem ešte hľadať návody, ako to nabudúce urobiť lepšie. Omotávala som brezové prúty okolo základu z pevného čierneho drôtu, sem tam pripevnila viazacím drôtom. Nakoniec som veniec ovinula žltou mašličkou, aby z neho netrčali končeky neposlušného prútia.

Ale čo sa týka ozdôb, musela som siahnuť len po tých pár možnostiach, čo som na chalúpke mala. To je tak, keď sa človek nepripraví dopredu a nenakúpi kopu materiálu podľa svojich predstáv. Potrebovala som už priniesť do svojho okolia farby, preto aj veniec mal byť jasne farebný. Ale jediné, čo som na chalúpke našla dosť farebné bol kúsok žltej stužky a pár papierových žltých (žlto-zelených) vajíčok. Nabudúce si na chalúpku prinesiem ďalšie drobnosti na dotvorenie, ale dnes to musí stačiť takto. Veď ešte stále máme veľkonočnú oktávu. A veľkonočné obdobie potrvá ešte asi tak 40 dní. Tak si ho užime v radosti.