Šachta Panny Márie a Hronská dedičná štôlňa (Po stopách banskej slávy 2.)

Radostný jesenný čas vám všetkým želám! 

Prečítané leto som už na blogu dokončila. Ale aj teraz na jeseň pokračujeme v objavovaní miest spomínaných v knihe povestí z Novej Bane A zvony nezvonia, ktorú som čítala v rámci týždňa "O jaskyniach". Jedným z našich letných projektov bolo spoznávanie baníckej histórie v Novej Bani a prehliadka postupne všetkých zachovaných objektov na náučnom chodníku venovanom baníctvu. V lete sa nám podarilo navštíviť takmer všetky zastávky. Okrem dvoch - a tie vám prinášam dnes.

V lete sme obišli "Šachtu Panny Márie", situovanú vo vyšších polohách v lese. Radšej sme chceli stihnúť viac lepšie dostupných štôlní a rozhodli sme sa, že k tejto šachte sa vrátime v rámci samostatnej prechádzky "neskôr". To som ešte netušila, že ono "neskôr" bude až po skončení leta - počas "zrelej jesene". Ale neľutujem. Teraz, koncom októbra (31. 10. 2021), to bola príjemná a pekná jesenná prechádzka. 

 

31. október 2021

Prechádzka lesom

Ťažnú a vetraciu šachtu Narodenia Panny Márie (Mariae Geburt) sme našli v lese nad ulicou Vŕšky vo výške 363 m n. m. (GPS: 48°25'58.3"N 18°38'35.5"E)

Hĺbiť ju začali 1. septembra 1783 v banskom poli Traja králi. Podobné rozsiahle investície boli možné len potom, ako sa štát začal rozsiahlejšie angažovať v novobanskom baníctve. Vďaka realizácii tejto šachty zažilo novobanské baníctvo svoju poslednú väčšiu konjunktúru na prelome 18. a 19. storočia.  V roku 1795 dosiahla šachta celkovú hĺbku 66 siah (145 m) až na úroveň dedičnej štôlne Graner-Neufang, kde bolo jej hĺbenie ukončené. 

Na mieste bývalej ohlbne šachty sa dnes nachádza prepadlisko. V okolí šachty je rozsiahly odval, v miestnom baníckom nárečí nazývaný "halma" (lokalita v tejto časti Vŕškov sa dodnes nazýva "Pod halmou"). Zreteľné je tiež miesto, kde pravdepodobne stál ťažný konský gápeľ (podľa ilustrácií z mapy J Lilla z roku 1795).

Zdroj: Informačná tabuľa NCH

"Halma"

Užívali sme si farby jesene

Ešte jedna šachta nám ostala z leta nenájdená. Keďže sme vtedy hľadali jednotlivé zastávky podľa mapy a súradníc uvedených na webstránke http://stolne.novabana.sk "Hronskú dedičnú štôlňu" sme sa pokúšali nájsť na uvedených súradniciach (GPS: 48°24'35.6"N 18°38'31.1"E) pri ústí do Hrona. Jej portál bol v r. 2002 zrekonštruovaný, ale nachádza sa za železničným násypom v oplotenom areáli podniku Knauf Insulation. Ani informačnú tabuľu sme v blízkosti nenašli. 

Pri ďalšom skúmaní náučného chodníka som nakoniec zistila, že informačná tabuľa k tejto štôlni sa nachádza na Baníckom námestí (GPS: 48°25'36.4"N 18°38'18.5"E). Najprv ma to prekvapilo, ale po prečítaní textu na tabuli už toto rozhodnutie chápem.

Hronská dedičná štôlňa (Graner - Neufang) prechádza popod Banícke námestie (približne v miestach osadenej tabule) a ústi do Hrona. Slúžila viacerým generáciám baníkov, najmä na odvodňovanie baní v severnom novobanskom rudnom revíri v oblasti Vŕškov (tam sa nachádza aj Šachta Panny Márie, ktorú môžete vidieť na obrázkoch vyššie) a Najfangu. Prirodzeným spádom cez ňu odtekala do Hrona voda nielen z vyššie položených dobývacích obzorov, ale aj voda, ktorá sa čerpala z hlbokých baní až 80 m pod jej úrovňou (v šachtách Althandel a František). Okrem odvodňovania slúžila tiež ako významný dobývací obzor na úrovni Hrona (asi 200 m n. m.).

Obzor dedičnej štôlne Graner - Neufang tvorí rozsiahlu sieť chodieb rozprestierajúcu sa takmer pod celým mestom, s celkovou dĺžkou približne 14.5 km. S jej razením sa začalo v polovici 16. storočia. Pôvodná dedičná štôlňa sa razila od Hrona severným a severozápadným smerom, pod náplavami Novobanského potoka a ďalej pod úpätím Gupne smerom k šachte Tobiáš (na dnešnej Štúrovej ulici). V blízkosti tejto šachty sa rozvetvuje na niekoľko vetiev, hlavné sú Graner a Neufang. 

... ... Pod námestím sa štôlňa nachádza v hĺbke približne 35 - 40 m. Na tomto mieste ústi do dedičnej štôlne Neufang tzv. prekop Všechsvätých, ktorý vedie od šachty Maximilián (pri farskom kostole) východným smerom. V oblasti Baníckeho námestia preráža rudnú žilu Matej, bohatú na kýzy. Na viacerých miestach sa tu voda zo zavalenej dedičnej štôlne dostáva von a farbí vodu Novobanského (kýzového) potoka na okrovohnedo v asi 500 m dlhom úseku od Baníckeho námestia až po sútok so Starohutským potokom.

Zdroj: Informačná tabuľa NCH

Zrekonštruované ústie Hronskej dedičnej štôlne v júni 2002
Zdroj: http://stolne.novabana.sk/sk/

A už sme sa dostali do reálneho času. Ďakujem vám za pozornosť a všetkým vám želám pokojné posledné novembrové dni a radostné očakávanie Vianoc.