Po stopách novobanských povestí: Živánska veža (Turňa)

7. augusta 2021

Radostný deň vám želám! 

Ako som sľúbila, prinášam prvý príspevok o našich výletoch inšpirovaných knihou novobanských povestí A zvony nezvonia. Tentoraz sme sa vydali na miesto spomínané v povesti Živánska veža. K veži, alebo presnejšie k jej polovici, ktorú podľa povesti obývali tunajší zbojníci. 

Povesť dokonca vysvetľuje, ako sa veža zrútila, takže z nej ostala len jedna polovica. Môže za to ich zbojnícka "gazdiná". Pretože ju zbojnícky kapitán urazil a chcel ju nahradiť mladou, rozhodla sa, že už nebude trpieť ich správanie. Mladú "následníčku" upozornila, čo ju čaká ak prijme prácu u zbojníkov a potom pripravila zbojníkom prekvapenie. Ona rovnako ako jej nádejná nástupkyňa utiekla tajnou chodbou skôr ako výbuch zhodil polovičku veže aj s rozjarenými zbojníkmi.

A teraz si môžete prečítať, čo o tejto kamennej pamiatke minulosti píšu na informačných tabuliach.

Živánska veža

Turistická cesta po stredovekých hradoch Euroregiónu Váh - Dunaj - Ipeľ

Po prvýkrát sa stretávame so Živánskou vežou v cestopisnej štúdii o Tekovskej župe z roku 1781, kde obyvatelia Jedľových Kostolian nazývajú vežu "Turňou". Stretneme sa aj s pomenovaním Zbojnícka veža, "Castellum" (stredoveká pevnosť). Veža patrila Hrušovskému hradu a neskôr slúžila zbojníkom, odkiaľ získala aj pomenovanie "Živánska". Podľa iných autorov to bol poľovnícky hrad kráľa Mateja alebo strážny hrádok. Umiestnenie veže tesne nad Požitavskou cestou upozorňuje na dôležitosť historickej komunikácie, ktorá bola vežou kontrolovateľná. V období ťažby zlata v ložiskách Novej Bane dôležitosť veže ešte vzrástla. 

Cesta, ktorá spájala Požitavie s Pohroním viedla práve popod Živánsku vežu. Vežu možno stotožniť s colnou stanicou, ktorej činnosť sa dá datovať od konca 14. storočia do konca 15. storočia. Slúžila teda na stráženie obchodnej cesty od Pohronia do údolia Žitavy. strážna veža začala pustnúť po zničení Hrušovského hradu roku 1708. 

Veža mala niekoľko podlaží. ... Podľa obecnej kroniky veža mala výšku až 40 m a mala šesť poschodí s vchodom na prvom poschodí. Kým niektoré veže mali schodište vybudované v múroch, iné, ako aj Živánska používali rebríky. Predpokladá sa, že jej rozlomenie do dnešnej podoby spôsobila gravitácia a nevylučuje sa ani zemetrasenie. Stavitelia používali lámaný andezit, spojivom bola vápenná malta a riečny štrk zo Žitavy. 

Cesta z hradskej k veži je krátka a strmá.

Už sme takmer tam.

Veža (polovica veže) v plnej kráse

Zvonček na úpätí veže

Po tomto krátkom výlete vám želám radostné dni a stály pokoj v srdci.