Púť k "nečakanému zastaveniu"

 

Dozvedela som sa o ňom v deň, keď mi bolo veľmi smutno. A priznávam, že som sa mu veľmi potešila, bolo to presne to, čo som v ten deň potrebovala vidieť. Že niekto (v tomto prípade novobanskí farníci) si uvedomuje, čo je dôležité... pardon - KTO je dôležitý. Prežívala som práve akúsi beznádej a frustráciu z čísel, ktoré sa napriek dlhotrvajúcim snahám nechcú prestať zvyšovať. A kvôli ľuďom na ktorých mi záleží a ktorí trpia. A znovu, podobne ako na jar, som veľmi silno pocítila, že je potrebné predovšetkým jedno - to najdôležitejšie. Vrhnúť sa do náručia Všemohúceho Ocka. 

Pretože ten vírus nie je to najhoršie, čo sa nám deje. On je v skutočnosti len symptómom. Alebo upozornením. Dôrazným upozornením na chorobu, ktorá je omnoho hlbšia a omnoho ničivejšia ako vírus, ktorý trápi a niekedy zabíja naše telo. Na túto chorobu potrebujeme liek. Potrebujeme modlitbu a pokánie.

A tak som sa rozhodla putovať k tomuto zvláštnemu kameňu hneď ako to bude možné. Chcela som pripojiť moje maličké ja k zástupu modliacich sa. Chcela som sa modliť nie len ústami, nie len mysľou, ale aj svojim telom. Chcela som okrem bežných modlitieb pridať námahu, pohyb správnym smerom, putovanie. A ak mám takýto príznačný cieľ, chcela som putovať k nemu.

Nečakala som, že nám to potrvá ešte vyše mesiaca. Najprv sme sa dlhší čas vôbec nedostali do Novej Bane a tiež trvalo, kým som zistila, kde presne tento kameň je. Keď sme už mali púť naplánovanú - príhodne na nedeľu, plány prekazil silný dážď. Nie sme z cukru, ale nemali sme odvahu vydať sa po šmykľavom, pravdepodobne zablatenom strmom svahu za dažďa. Tak sme túto cestu odložili len o jeden týždeň. Nuž... namiesto plánovaného času na chalupe prišla nútená karanténa a zákaz opustiť bratislavský okres. Bolo mi do plaču. Ale hneď ako sme sa so vzácnym "modrým papierikom" mohli vzdialiť z domu, nasmerovali sme svoje cesty znova do Novej Bane a hneď prvý deň na púť ku skale modlitby za odvrátenie coronavíru. A tentoraz to vyšlo! 

7. november 2020

Tento artefakt sa nachádza na vrchu kalvárie nad kráľovským mestom Nová Baňa (GPS: N 48° 25'12", E 18° 38'07"). Aby ste sa k nemu dostali, musíte si prejsť krížovú cestu, mimochodom nedávno krásne zrekonštruovanú. Alebo sa dá vyjsť hore kopcom aj priamo, bez serpentín, ale my sme zvolili modlitbu. Začiatok skratky, aj krížovej cesty je len kúsok nad novobanským cintorínom (GPS: N 48° 25,249' E 018° 38,290')

Ďalej už pokračujú jednotlivé zastavenia krížovej cesty. Tvoria ich jednoduché murované kaplnky s číslom a reliéfnym zobrazením príslušného zastavenia. (Podrobnejšie vám jednotlivé zastavenia tejto krížovej cesty ukážem počas pôstneho obdobia - link.)

A už sme hore. Poza predposledné zastavenie si môžeme vychutnať výhľad na Novú Baňu obkolesenú príjemnými horehronskými vrchmi. 

Na vrchole nás čaká "Kostol Svätého Kríža", posledné štrnáste zastavenie krížovej cesty.. a cieľ nášho putovania - pamätný kameň s názvom "Zastavenie, ktoré nikto nečakal - covid-19". 

Kostol Svätého Kríža

Interiér kostola

"Zastavenie, ktoré nikto nečakal"
V pozadí kaplnka XIII. zastavenia a pohľad na Novú Baňu.

Na svahu oproti je mariánske pútnické miesto Kohútovo...

Tam niekde na svahu oproti je mariánske pútnické miesto Kohútovo. Otočená k nemu pridávam modlitbu k našej Nebeskej Matke... a už sa otáčame na cestu späť. 

Stretli sme len máličko ľudí, ale všetci boli veľmi príjemní. Starší manželský pár, na ktorom bolo vidieť, ako veľmi sa stále milujú; mladí ľudia so psom; i krásna rodinka, ktorá svojmu synovi pri každom zastavení vysvetľovala "čo Mu urobili tuto".

Pokus o zachytenie "zlatej hodinky".

Nepoužila som filter - takto to naozaj vyzeralo.

Ďakujem vám, ktorí ste sa dostali až sem. A želám vám radosť a pokoj v srdci za každých okolností. A keď je ťažko (aj keď nie je), aby ste sa nebáli vrhnúť do náručia nášho milujúceho Ocka.