Vďačné leto: 7. týždeň

Je pondelok, čas na zdieľanie darov, ktoré som dostala v celom uplynulom týždni. Priznám sa vám, že niektoré (viaceré) obrázky som kreslila dodatočne a asi je na nich vidno, že som im nevenovala toľkú pozornosť. Ale aj tak vnímam, že to má zmysel. Pri kreslení som našla niektoré súvislosti, ktoré som si dovtedy neuvedomovala, alebo som hlbšie prežila myšlienku, ktorú som sa pokúšala zachytiť. Aj vďaka nakreslenému obrázku sa niektoré myšlienky usídlili v duši dosť hlboko, aby mohli pôsobiť a prinášať mi radosť, pokoj a pomáhali dobre sa rozhodnúť.

Tentoraz nechám niektoré obrázky bez komentára. Len s písmenkami, ktoré som písala priamo do obrázkov.

Pondelok 7. august

Utorok 8. autust:

V utorok som si pomohla zadaním inšpirovaným Ann Voskampovou: Hrubé, hranaté, hravé dary.

Ak sa povie "hrubé", napadne mi okuliare, alebo hrubá kniha. Som vďačná za oboje. Za to, že môžeme vidieť ostro, aj keď sa oko odmieta prispôsobiť a potrebuje nejakú tú korekčnú pomôcku. Som vďačná za mnohé knihy, ktoré môžem čítať, pre zábavu, poučenie i (predovšetkým) duchovné obohatenie. Som vďačná za lásku k čítaniu aj u syna. A predovšetkým za najhrubšiu z tých čo poznám a najvzácnejšiu knihu - Sväté Písmo.

Hranaté mi pripadajú niektoré domy, predovšetkým paneláky v sídliskách našej doby. Som vďačná, že som vyrastala v centre mesta obklopená secesnými budovami a mnohou oblou krásou architektúry i mestskej zelene. A v tom istom krásnom prostredí môže vyrastať aj môj syn.

Som vďačná aj za radosť z hry, za schopnosť zabávať sa, za to, že vieme odľahčiť situáciu trebárs aj s pomocou plyšovej ovce, "ktorá dokáže" trefne pomenovať veci, ktoré by sa priamo len ťažko hovorili. Som vďačná za spoločenské hry, ktoré stmeľujú našu rodinu. Za slovné hry, ktorými sa nielen zabávame a pestujeme vzájomné vzťahy, ale sa aj niečo naučíme...

Streda 9. august

Tentoraz bez komentára. Myšlienka, ktorá mi priniesla (a stále prináša) radosť, pokoj, lepšie rozhodnutia...

Štvrtok 10. august

Až pri upravovaní fotografií z výletu ešte spred minulého týždňa som zistila, že relikvie na oltári v kostole na Raticovom vrchu v Hriňovej patria sv. Hyacinte a Františkovi. Najprv som bola smutná, že sa mi nepodarilo zistiť, čie sú. A neskôr ma prekvapilo, ako ostro sa mi to podarilo odfotiť (naživo som ten nápis nevedela prečítať).

Piatok 11. august

Napriek očakávaniu sa mi podarilo šikovne zbaliť na dovolenku, takže som mohla večer ešte zájsť na svätú spoveď do františkánskeho kostola. Už som sa bála, že to pred odchodom nestihnem a to by ma veľmi mrzelo. No popredu som nečakala, že mi táto sviatosť prinesie až takú veľkú radosť, pokoj, slobodu, až nadšenie.

Mala som radosť zo samotnej sviatosti. Z príjemného spovedníka. Z milých slov, ktoré som dostala cez neho. Zo žalmu 23, ktorý som dostala za pokánie, je to môj obľúbený žalm už od mladosti. Zo sviatku sv. Kláry, ktorú františkáni oslávili obzvlášť slávnostne. Zo spojenia so sviatostným Kristom (sv. prijímanie).

A cestou domov z kostola ma potešil dážď (áno, potešil).  Jednou z "výziev" ktoré som si dala na prázdniny bolo aj "poriadne zmoknúť a užiť si to". Tak som si to užívala celou cestou domov. Vedela som, že doma sa poľahky usuším a zohrejem.

Vnímala som to, ako dážď milostí. Spievala som si spomínaný žalm 23 - "Pán je môj pastier... vodí ma k tichým vodám, dušu mi osviežuje... Kalich mi napĺňaš až po okraj, olej mi leješ na hlavu..." A vnímala som, že aj takto obrazne mi chce Pán dať najavo, že je to všetko pravda. Že sa o mňa stará s nežnosťou a láskou. Napĺňa mi "kalich" mnohými dobrotami, čokoľvek si vymyslím, On chce, aby som to dostala ako dôkaz Jeho lásky. Chceš dážď? Dostaneš dážď. Budem ti ho liať na hlavu, koľko len chceš. (Pravda, keby pršal olej, to by mi nebolo príjemné, tak aspoň osviežujúca voda.)

A aby toho nebolo málo, podarilo sa mi po ceste splniť ešte jednu osobnú prázdninovú "výzvu" - odfotiť sa so známou menovkyňou (stačí socha, alebo pamätná tabuľa a pod.). Už od minulých prázdnin som tak trošku frustrovaná, že sa mi nedarí nájsť nielen Letitiu, ale ani Evu (moje krstné meno), s ktorou by som sa mohla odfotiť. Juraja hľadáme celkom ľahko, aj sv. Ondrej sa dá nájsť. Ale Evy (ani Letitie) nikde. A odrazu hľa, takmer som na jednu stúpila - Eva Krížiková už má tiež pamätnú tabuľku priamo pred divadlom P. O. Hviezdoslava. Tak som si ju hneď odfotila, hoci aj v daždi.

12. august

Dary, za ktoré som vďačná v sobotu a v nedeľu sú opísané priamo v obrázku. Šťastná cesta, dobré počasie na cestu (slnko by bolo únavné). Dobrá nálada v aute. Podnetné rozhovory, syn ma učil anglicky... Za horami oddeľujúcimi more bolo už slnko, takže som sa ešte večer trochu namočila v mori, čo ma výborne uvoľnilo po celodennom cestovaní. Som vďačná aj za prechádzku ku kostolu, kde sme zistili, kedy bude sv. omša, a že pred omšou býva každý deň spoločná modlitba ruženca. takže zajtra (v nedeľu 13.8.) sa budem môcť zúčastniť "spoločnej pobožnosti ku cti Panny Márie" a získať pre niektorú dušu plnomocné odpustky (ako som písala minulý miesiac). Alebo aspoň čiastočné, keďže tu nemajú vystavenú sochu Fatimskej Panny Márie, ale "len" Lurdskej.

Nedeľa 13. august

Želám aj vám krásne radostné dni. A hlavne, aby ste vždy a v každej situácii nachádzali radosť a pokoj a dôvod na vďačnosť.

PS: Viac o projekte Vďačné leto nájdete tu: http://www.mojakomunita.sk/web/radost-a-vdacnost/leto-2017 - Ešte vždy sa môžete pripojiť.