piatok 6. júna 2014

Knihomoľský blogerský "tag"

Radostný deň vám všetkým želám!

Pri poslednom článku som objavila zaujímavý komentár. Slávka z blogu Knihy a moje záľuby ma nominovala do TAG-u na svojom blogu. Neviem síce poriadne, čo to slovo znamená 0:-) ale v "zadaní" sú aj pravidlá, ktoré treba dodržať. Tu sú:

1. Povedať o sebe 10 vecí.
2. Odpovedať na 10 otázok blogera, ktorý ťa nominoval.
3. Nominovať 5 blogerov, ktorí majú menej ako 200 čitateľov za deň.
4. Vymyslieť 10 otázok pre tých, ktorých chceš nominovať.
5. Informovať blogerov, že si ich nominovala.


Tak plním...

10 vecí o sebe:
1. Som ovečka - ovečka Božia. :)
2. Som princezná - dcéra nebeského Kráľa
3. Som aj kráľovná - nevesta Kráľa, ktorý ma tak veľmi ľúbi, že dal za mňa svoj život.
4. A som mama - to je to najkrajšie povolanie na svete. Aj keď je môj pokladík už vyšší odomňa.
5. Rada čítam (akoby ste to nevedeli ;-) )
6. Rada tvorím (aj to ste si už mohli všimnúť ;-) )
7. Rada chodím do prírody (ktorá mi vždy ochotne spieva o nádhere svojho Stvoriteľa).
8. Rada hrám na zobcovú flautu. A počúvam piesne komunity Emanuel. A hrám spolu s komunitou Emanuel.
9. Mám rada malé tvory (všetko, čo iní prehliadajú alebo pokladajú za nedokonalé).
10. Rada hľadám dary od nebeského Ocka a túžim aby každý poznal to bohatstvo, ktorým nás Pán každý deň obdarúva.


Odpovede na otázky:
1. Čítaš knihy aj v cudzích jazykoch?
Počíta sa aj čeština? České knihy čítam rovnako ako slovenské, ani si neuvedomím rozdiel. Ale na "skutočne" cudzí jazyk si veľmi netrúfam. Za mojich študentských čias bola jazyková príprava biedna a s mojim talentom som žiaden jazyk nezvládla dosť aktívne aby som v ňom čítala knihy. Možno ruština by šla - spomínam si, ako mi raz na zahraničnej dovolenke došlo čtivo a zo zúfalstva som siahla v hotelovej knižnici po ruskej detektívke. Vcelku ma zaujala a prečítala som z nej značný kus - ale viac než zápletka ma bavilo čítať o živote v postkomunistickom Rusku. Len mi chvíľu trvalo, kým som si oživila azbuku.

2. Podľa čoho si vyberáš knihy?
Čítam, čo ma zaujme. V knižnici často siahnem po knihe náhodne - zaujme ma autor, názov, téma, obálka... prípadne mám chuť na nejaký typ kníh, alebo sériu (Agata Christie, povesti o Bratislave, klasika, ktorú som ešte nečítala...). Ďalšou skupinou kníh sú dobrodružné tituly môjho syna - chcem vedieť čo číta a zároveň ma to často zaujme. No a nesmie chýbať nejaká tá duchovná potrava - tú si v poslednom čase vyberám väčšinou z ponuky vydavateľstva Kumrán vrámci programu knihovnička.  

3. Prinútil ťa už film prečítať si knihu alebo opačne? 
Neviem, či práve prinútil. Ale už som videla niekoľko filmov inšpirovaných zaujímavou knihou. Prvé boli filmy o Harry Potterovi (ale skončila som pri tretej časti série), potom príbehy z kroniky Narnie, Sherlock Holmes, Hobit. Je to taká stávka na istotu v časoch, keď si z ponuky kín (podľa reklám) len ťažko vyberám film, na ktorý by som (s rodinou) šla. 

4. Kde sa ti najlepšie číta?
V posteli. Aj v aute uvelebená na zadnom sedadle. Alebo v čakárni... kdekoľvek, kde by som inak strácala čas a knihou ho môžem príjemne a zároveň užitočne využiť. 

5. Čítaš len nové knihy, alebo si do rúk vezmeš aj knihu, ktorá už má nejaké tie roky za sebou ? 
Staršia kniha mi nevadí. Skôr naopak, vnímam pri nej aj príbehy tých, čo ju čítali predo mnou (aj keď ich nepoznám) a nemusí ma vyrušovať obava že novú ešte nedotknutú knihu nejako poškodím. Možno je to podobné ako s ľuďmi - rozprávanie starších, ktorí si veľa pamätajú je zaujímavejšie (aj keď možno niekedy nie celkom presné a úhľadné), ako čítať si z dokonale napísanej učebnice.

6. Čo ťa priviedlo k čítaniu? 
Pôvodne asi moja mamička. A učiteľka prvej triedy. Spomínam si na knihy, ktoré nám učiteľka na prvom stupni nosila zo školskej knižnice a my sme si ich požičiavali a zapisovali do čitateľského denníka... Bolo to pekné.
Neskôr by som povedala že knihy samotné. Vždy som v nich našla niečo zaujímavé a tak od istého času nebolo dňa, kedy by ma nečakala na nočnom stolíku rozčítaná kniha. Často to boli odborné knihy, najmä o malých vodných zvieratkách.
Ale najčerstvejší "čitateľský boom" má u mňa na svedomí už spomínaný program vydavateľstva Kumrán - knihovnička. Zapáčilo sa mi písať o prečítanej knihe na svojom blogu a zároveň som dostala zásobáreň zaujímavých kníh, ktorými nezaťažujem rodinný rozpočet.

7. Máš chuť pri niektorých obálkach kníh ich prerobiť aj sám? 
Viete, že ani neviem? Ale boli knihy, pri ktorých som pociťovala neodkladnú potrebu knihu schovať do nepriehľadného obalu. Aj som tak urobila.

8. Ako si predstavuješ svoju budúcnosť? 
Jejda, budúcnosť? No, myslím, že sa od prítomnosti veľmi nelíši... Mali by tam byť nejaké vnúčatá ;-) a záhradka... určite môj manžel a dobrí ľudia s ktorými si môžeme navzájom pomáhať... A budem pliesť svetre a ponožky! Najlepšie z vlny oviec, ktoré budeme chovať na humne. - Krásna utópia. :)

9. Čo je pre teba najcennejšie na svete? 
Moja rodina. A moja viera. Môj Ježiš.

10. Ako sa ti páčili otázky? :P 
Nuž, zaujímavé. Priznám sa, že keď som si ich prvýkrát prečítala, trošku som sa vyľakala, o čom asi tak budem písať... ale keď som sa do toho pustila, vyšli na povrch spomienky a pocity, ktoré boli zaujímavé aj pre mňa samotnú. Takže ďakujem. ;-)


Keďže poznám a navštevujem dokopy asi dva blogy, čo sa venujú knihám, a oba už tento tag mali, nebudem tentoraz nominovať ďalšie blogy. Ak by mal niekto chuť pripojiť sa budem rada. Dajte mi prosím vedieť v komentári. Potom by som pre vás vymyslela aj otázky, ak budete chcieť. ;-)
Ale zatiaľ sa uspokojím so splnením prvých dvoch bodov "pravidiel" TAGu.

Všetkým vám želám pokojné noci a radostné dni. A nech vždy vnímate, že má niekto o vás skutočný záujem. Majte sa krásne!
Letitia.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!