Z knihovničky: Návrat staršieho brata.

Konečne som dočítala túto knihu.  Začala som ju čítať ešte niekedy pred Vianocami, ale akosi som si stále nevedela nájsť čas, aby som ju dočítala. Je pravda, že som mala medzi tým "pokušenie" k čítaniu iných kníh (napr. Štyri lásky od C. S. Lewisa, Babičku Boženy Nemcovej, nejaké knižky o pápežovi Františkovi, či pred prezidentskými voľbami som sa snažila prečítať aspoň čo-to z knihy Rada Procházku...). A tiež čas na čítanie sa mi v tomto období hľadal akosi ťažšie... No predsa - čas, ktorý som potrebovala na prečítanie pomerne útlej knihy (124 strán) svedčí aj o tom, ako táto kniha sadla môjmu vkusu. Ak by som to chcela zhrnúť, napadá mi slovné spojenie: "dobré myšlienky utopené v množstve slov."

Ale vaša skúsenosť môže byť iná. Nechcem byť len kritická. Kniha Neala Lozana má v sebe určite veľa zaujímavého a poučného. Som rada, že som si ju prečítala a bude pre môj život určite prínosom.

Návrat staršieho brata podáva zaujímavý pohľad na známe podobenstvo o márnotratnom synovi. 

Možno ho poznáte: 
Mladší syn istého otca si vypýtal svoje dedičstvo a opustil otcov dom. Tam prehýril celý majetok nemravným životom, a keď prišla chudoba a hlad, jeho priatelia ho opustili a on trel biedu a hlad pri najpodradnejšej práci, akú si vôbec vedel predstaviť. A tak sa rozhodol, že sa vráti k otcovi. Keď ho aj otec neprijme ako syna (pretože to si pri svojom správaní nezaslúžil), mal nádej, že ako nádenník sa na otcovom statku bude môcť aspoň najesť.
No otec ho už čakal, s láskou ho privítal, obliekol ho a pripravil veľkú radostnú hostinu.
Jediný, kto sa netešil bol synov starší brat. Nepáčilo sa mu, že otec s takou slávou víta jeho brata a nebol schopný tešiť sa spolu s ním...
[Lk 15,11-32]

Sme zvyknutí na výklad tohto podobenstva o Božom milosrdenstve, či o možnosti pre každého, aj najväčšieho hriešnika vrátiť sa "do lona cirkvi". Počúvame o Otcovi, ktorý trpezlivo (a nedočkavo) čaká na obrátenie hriešnika, alebo o radosti, "ktorá bude v nebi", keď sa to stane.

No táto kniha sa venuje predovšetkým staršiemu bratovi, ktorý je (prekvapivo!) v nás všetkých. Všetci sa niekedy nachádzame v roli staršieho brata. Aj tí, čo nevyrastali v lone cirkvi od malička, alebo kedysi "ťažko" hrešili. Nie je dôležité, či sme našli Boha len nedávno, alebo sa usilujeme o život bez hriechu už dlho. "Starší brat" číha v každom z nás.

Kniha postupne odhaľuje, kedy sa v nás prejavuje tento "starší brat", ktorý "najlepšie vie", čo by mal ten druhý robiť... ktorý má presné predstavy, čo je správne... ktorý "nikdy neprestúpi otcove slovo"... ktorý necíti radosť v spoločenstve bratov a pod. A pomáha nám nájsť cestu na hostinu.

Autor nám ukazuje, kedy máme sklon odsudzovať brata... alebo svojich rodičov, sestru, manželku/manžela, suseda...
- Môžeme vidieť situácie, keď sme sústredení na formu - na skutky, ktoré sú "správne" ("Nikdy som neprestúpil tvoje príkazy") a pritom zanedbávame vzťah.
- Môžeme zistiť, že niekedy žijeme v legalizme (konať tie správne skutky aby som si zaslúžil spásu) a ani si to neuvedomujeme.
- Učíme sa priznať si chybu a vyznať svoju slabosť aj pred ľuďmi, na ktorých nám záleží.
- Môžeme odhaliť situácie, keď hodnotíme správanie brata (kohokoľvek) bez toho, aby sme poznali Boží zámer s ním a možno aj s tou situáciou ktorú práve odsudzujeme.
- Môžeme spoznať, že niekedy si viac ubližujeme sami svojim postojom k druhému človeku alebo k jeho skutkom (posudzovaním), než nám ubližuje on - ako sme si to vždy mysleli.
- Že niekedy dlhodobo hlboko klameme sami seba a potom nám bolestne chýba vzťah, ktorý nám ten druhý možno aj ponúka, ale my nie sme schopní vidieť to.
- Pretože "skutočná sloboda často prichádza iba cez odpustenie a pokánie."

Skrátka kniha Návrat staršieho brata ponúka veľa zaujímavých myšlienok, ktoré naozaj stojí za to uviesť do svojho života. Ale trošku mi prekážal ten "americký" rozvláčny štýl. Keď jednu myšlienku autor opisoval toľkými slovami, až som strácala niť a chuť čítať aj nabudúce.

Áno, vždy znova a znova som si pri čítaní hovorila, že knihu stojí za to čítať a poučiť sa z nej. Vždy znova som pri čítaní v duchu prikyvovala a zaumienila si, že "na toto nesmiem zabudnúť". Ale vždy znova som po odložení knihy takmer zabúdala, o čom som už čítala a prečo by som mala po tejto knihe siahnuť aj dnes. Asi preto mi to trvalo tak dlho. A je dosť pravdepodobné, že ak by som sa k prečítaniu knihy nezaviazala a nemala motiváciu napísať túto "recenziu", ani by som ju asi nedočítala. - Čo by bola samozrejme škoda.

Prinášam ešte niekoľko myšlienok, ktoré ma zaujali:

"Nechcite, aby ľudia boli len takí, akými ich potrebujete mať. Môžete ich prijímať takých, akí sú." (s. 79)

"Stretávam ľudí, ktorí dennodenne žijú s takýmito myšlienkami: som bezvýznamný, môj život nemá žiadny zmysel. Nie je vo mne nič, dobrého. Som naničhodný hriešnik, pre mňa niet nádeje. - Toto nie je pokora pred Pánom, ale duch nehodnosti a prekrúcanie pravej pokory. Takýto druh nehodnosti je urážkou Boha Stvoriteľa a Ježiša, ktorý nás pokladal za hodných toho, aby za nás položil svoj život." (s. 91)

"Ako je možné, že keď sa s mojimi priateľmi z univerzity rozprávam o našom úbohom spôsobe života na škole, zdá sa mi, že sa pri tom cítia dobre? Čo sa mňa týka, nikdy som sa dobre necítil." - "To je preto,, lebo si spoznal niečo lepšie. Už sa nikdy nebudeš môcť uspokojiť s málom." (s. 121)

Chcete si aj vy prečítať túto knihu? Môžete si ju objednať napr. v internetovom kníhkupectve vydavateľstva Kumrán - link. Alebo ak vám nevadí, že je kniha už čítaná, stačí ak napíšete do komentárov, alebo na môj e-mail a jednému z vás pošlem túto knihu zadarmo (prípadne za poštovné).

Všetkým vám želám radostné dni. A samé dobré myšlienky nájdené napríklad aj v knihách. 
Letitia.