utorok 7. augusta 2012

Putovanie po Francúzsku - Mont Saint Michel

Naše putovanie po Francúzsku, deň štvrtý. 
(21. 7. 2012 - Mont Saint Michel)

 Už dávno, pred mnohými rokmi, keď som sa dopočula o "kopci v mori", kde vystavali jeden z prvých kláštorov, bola som naň zvedavá. A pripísala som si jeho návštevu do svojho imaginárneho zoznamu (nesplniteľných) túžob.

Prvé nedočkavé zábery - ešte z autobusu



Už v dávnych vekoch bol tento vrch miestom uctievania. Kresťanský kostol a neskôr kláštor dal postaviť biskup Aubert, keď sa mu údajne vo sne zjavil archanjel Michal a prikázal mu postaviť kostol na tomto vrchu.

Cez "more" nás previezla kyvadlová doprava.

Dlho boli pútnici odkázaní na  odliv, ak sa chceli dostať na ostrov, alebo z ostrova. Kto neodhadol svoje sily alebo čas odlivu, mohol skončiť svoj život v morských vlnách. Príliv je tu naozaj rýchly a vysoký, niekedy až 8-15 metrov. Až nedávno vystavali pre návštevníkov cestu vedúcu "suchou nohou" až na ostrov. Ale vďaka nej sa morské dno zanáša blatom, takže teraz sa plánuje nové riešenie. Morské dno plánujú vyčistiť a na Mont Saint Michel bude viesť most ponad vodu.

V opátstve sme sa predierali
malebnými uličkami plnými ľudí...

Míňali priechody, cez ktoré
by sme sa asi ani neprepchali...

Obdivovali architektúru, fotili, filmovali...

... zabávali sa...

Niekedy sa nám až tajil dych...

a obdivovali sme um starých majstrov.

Neviem, či by niekto dokázal dnes postaviť také dačo.

"Naša zem je guľatá" :)

Pohľad z výšky...

... na more, ktoré kamsi ušlo.

Niektorí odvážlivci sa vybrali peši po morskom dne
až na vedľajší ostrov.

Chvíľa stíšenia a modlitby

Chrám a kláštor je stále živý,
nie je to len architektonická pamiatka pre turistov.


Zažili sme sv. omšu vedenú komunitou Jeruzalem

Najvyššie poschodie kláštora slúžilo mníchom.

Refektár - kláštorná jedáleň


Našli sa aj skaly na lozenie priamo v objekte kláštora

A v tomto kostolíku sme mali "našu" sv. omšu

 Otec Tomáš spomenul vo svojom príhovore svedectvo akejsi ženy, ktorá sa priznala: "Ja milujem hriech" Takéto vyznanie nás môže šokovať. Ale v skutočnosti je v ňom odvaha - priznať si, že nielen "stalo sa mi, že som urobil niečo zlé", ale je vo mne koreň tohto zla. Ježiš nás chce uzdraviť celých. Ale koná len to, čo mu dovolíme. Ak vyznáme (pri spovedi), že len naše skutky sú (boli) zlé, tak uzdraví len tie skutky. Ale ak priznáme, že je niečo zlé v našej podstate, ak budeme mať odvahu nájsť koreň toho, čo nás láka konať zlo, potom môže uzdraviť celého človeka.

Je to, akoby strom hovoril - toto moje ovocie je škaredé, červivé, zober mi to zlé ovocie a budem pekný dobrý strom. A keď záhradník oberie zlé ovocie, strom bude taký istý ako pred tým. A zase bude rodiť zlé ovocie. Ale ak máme odvahu pozrieť sa hriechu na koreň - prizáme si tie zlé túžby, ktoré sú hlboko v nás, potom môže Ježiš uzdraviť celý strom. Aj korene, aj kmeň... a miazga môže lepšie prúdiť, niesť prúdy zdravej vody, ktorá v nás nechá vyrásť dobrému ovociu.

To je aj často dôvod, prečo sa nemeníme a často upadáme stále do tých istých chýb... Priznajme si, že tie veci vlastne milujeme, že sú nám v istých chvíľach príjemné, že sa ich vlastne nechceme vzdať. A dovoľme Ježišovi aby nám vzal nielen tie skutky, za ktoré sa hanbíme, ale aj náš sklon k týmto skutkom. Aby z nás mohli prúdiť prúdy živej vody...

Nie som si istá, či som k príhovoru otca Tomáša nepridala aj vlastné myšlienky. Určite áno. Ale takto nejako som jeho tému pochopila a prežila.
Tak nech sa nám darí - žiť plný život a prinášať dobré ovocie. 

Sv. Anna
 
Znova v uliciach - pozháňať poživeň...

... a tiež pečiatku na pamiatku.

Obdivovať detaily


A prejsť sa okolo ostrova.
Pri odlive sa dá aj suchou nohou.


Niektorí radšej lozili po skalách. :)


V kaplnke - pustovni.

Veget nad schodíkmi -
ešteže nepýtal mýto od zahraničných turistov. ;)

Pohľad na kaplnku - ku ktorej bol prístup len za odlivu.

A zase náš skalolezec.



Tento vývesný štít som si ani nevšimla
- až teraz na fotke.


Posledný záber na rozlúčku.

A potom kyvadlovým autobusom späť, nakúpiť večeru /raňajky a pripraviť sa na nočný prejazd do Lurd.

Želám vám pokojnú noc. A zajtra buďte s nami pri ďalšom pokračovaní spomienok z púte po Francúzku. 
Letitia.

5 komentárov:

  1. Leti, zas krásný zážitek,jako bych tam byla !Díky a těším se zas zítra. Daja

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Na fotke s popisom "Chrám a kláštor je stále živý,
    nie je to len architektonická pamiatka pre turistov." vidím vľavo dole zákaz fotografovania :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Áno, za líniou tabuliek už sa fotografovať nesmelo, aby sme nerušili liturgiu. Preto je fotka len z diaľky.
      Ale vďaka, ste všímaví. ;-)

      Odstrániť
  3. Byl jsem tam:
    http://www.tourblog.cz/normandie/mont-saint-michel-opevnene-opatstvi/
    a opravdu to stojí za to!

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!