Putovanie po Francúzsku - Lisieux

Naše putovanie po Francúzsku, deň tretí. 
(20. 7. 2012 - Lisieux) 

Pred karmelitánskym kláštorom v Lisieux

Zdá sa mi, že každý deň bol zaujímavejší a plnší. Tretí deň nášho putovania sme strávili v Lisieux, pôsobisku sv. Terézie od dieťaťa Ježiš, asi známejšej ako Terezka Ježiškova.

Autobus nás vypustil pri kláštore karmelitánok, v ktorom táto obľúbená svätá žila. Mali sme chvíľu času na prehliadku malého múzea venovaného životu sv. Terezky, mohli sme navštíviť jej hrob, kúpiť nejaké suveníry... Potom nás mal autobus previezť k novej bazilike, kde budeme podvečer sláviť svätú omšu. Ale rozhodli sme sa prejsť pešo. Tak sme sa oddelili a narozdiel od zbytku zájazdu sme videli kus mesta, tiež katedrálu sv. Petra, kde rodina Martinovcov chodievala každú nedeľu do kostola, biskupskú záhradu a hlavne rodný domček sv. Terezky. Nakoniec nás modrá čiara, nakreslená na chodníku pre turistov, včas doviedla  až k bazilike, kde sme ešte pred omšou stihli okrem krátkej prehliadky aj nájsť malý skrytý poklad.

Hrob sv. Terezky

Fontána zaujala :)

Katedrála sv. Petra

V katedrále

V tejto bočnej kaplnke sedávali Martinovci každú nedeľu.
Tu tiež Terezka "počula" slová ukrižovaného: "Žíznim" (po láske duší).

Katedrála bola postavená koncom 12. storočia

V biskupskej záhrade

Rodný dom sv. Terezky.
Áno, boli bohatí - mali aj komplet služobníctvo.

Pohľad zo záhrady
(Terezka mala z okna výhľad na katedrálu)

V záhrade - bola maličká, ale rozkošná!
plná ruží a rôznych zákutí...

Určite by sa vám páčila.
Ale vplyvom vyšších (alebo nižších?) mocností
sme sa odtiaľ strašne ponáhľali, a nestihli sme fotiť.

Mesto

Bazilika sv. Terézie.

Ruže :)

Mozaika v bazilike

Sv. omša v krypte s hrobom Terezkinych rodičov.
(Ušlo sa mi spievať žalm. :) )

Pri sv. omši otec Tomáš hovoril aj o tom, že  Terezka, hoci celý svoj život žila pre Ježiša, prežívala pred smrťou úzkosť a strach, že bude zatratená. Mnohí svätí mali tento strach. A nám sa často stáva, že máme pocit, akoby sme robili dosť dobra (modlitieb, dobrých skutkov), ktoré by mali vyvážiť aj naše prípadné hriechy. Skoro až máme pocit: áno, Ježiš musel vykúpiť hriešnikov, ale "ja ani nie som až taký hriešnik. Za mňa hádam až tak veľmi zomrieť nemusel."
A to je práve ten omyl. O. Tomáš sa s nami podelil o vlastnú skúsenosť, že ak by nám čo len na chvíľu Boh odňal svoju milosť, už by sme neboli takí spokojní a "dobrí", ako si často o sebe myslíme. To nie je naša zásluha, že neupadneme do tých najťažších hriechov, ale je to jeho milosť, ktorá nás drží "nad vodou".

Uvedomila som si, že veru aj ja často upadám do tohto pokušenia pýchy, myslieť si, že "ja som dobrá". Musím si dať pozor, aby som radšej častejšie chválila Boha za Jeho milosti, ktoré mi to umožnili. Ja neviem nič o okolnostiach druhých, s ktorými by som sa rada porovnávala. Nemôžem sa porovnávať s nikým. Ak ma Boh uchránil pred pádom do niektorých hriechov, potom musím byť (namiesto pýchy na seba) Jemu vďačná. Áno, som!
A vďaka Ježiš, že si mi to aj prostredníctvom otca Tomáša pripomenul. :)

Aj vám želám radostný život v láske a milosti :)
Letitia.