Dnes je Nedeľa Krista Kráľa a tak sa myslím hodí písať o knihách, v ktorých sa spomínajú králi, panovníci a hrady. Tentokrát to bude druhá časť týždňa "O hradoch" z Prečítaného leta. Je pravda, že všetky uvedené knihy som neprečítala počas jedného týždňa od 9. do 15. augusta (a to je jeden z dôvodov, prečo o nich píšem až teraz), ale pri ich výbere som bola inšpirovaná práve témou "o hradoch". O detských a mládežníckych "hradných" knižkách ste mohli čítať už v staršom poste [link], dnes sa budeme venovať trochu vážnejším kúskom pre dospelých. Ktoré to budú?
♥ Robert Hugh Benson: Pán sveta
♥ Terézia z Avily: Hrad v nitru
♥ C.C. Humphreys: Vlad - poslední zpověď. románový příběh skutečného Drákuly
Robert Hugh Benson: Pán sveta
(Klasická kniha: ZAEX 2018, jazyk slovenský
E-kniha: Cyrillo-Methodějská knihtiskárna a nakladatelství V. Kotrba, Praha 1913, jazyk český, e-kniha
Audio: Načteno v roce 2013, jazyk český)
Priznám sa, že k tejto knihe som prišla ako slepé kura k zrnu. Vôbec som nevedela, čo od nej mám čakať, len na mňa vykukla v katalógu knižnice. Vlastne si už ani nepamätám, čo presne ma na nej upútalo, že som si ju vložila do priečinka s plánmi na leto, asi názov "Pán sveta" mi ladil k téme "O hradoch". Ale môžem povedať, že prekvapila. V dobrom. Vlastne - bola to "pecka".
Najprv som síce trošku frflala, lebo opis budúcnosti mi nepripadal dosť presný podľa mojich predstáv... až kým som nenalistovala tiráž a neuvedomila si, že tento príbeh napísal autor už v roku 1907!
Ten pocit sa mi v priebehu čítania vracal niekoľkokrát - budúcnosť, či naša takmer súčasnosť je opísaná tak verne, že som vždy znovu a znovu zabúdala, kedy táto kniha vznikla. Skôr ako boli vybudované pohodlné cesty pre autá, skôr ako začali lietať lietadlá a vrtuľníky (lieta sa tam na vzducholodiach - ohromne pohodlných - porovnateľne s vlakom, a ohromne rýchlych - z Londýna do Izraela sa dostanete za tri dni! ;) ), skôr ako boli zavedené automatické telefónne ústredne a o televíznych prenosoch alebo dokonca o internete, či satelitoch prenášajúcich informácie sa ešte nikomu ani nesnívalo... Ale hoci autor žil v dobe monarchie a história ešte nezaznamenala ani VOSR, žiadnu svetovú vojnu, či Humanistický manifest, vládu demokracie a humanizmu vrátane "práva na eutanáziu" opísal až neuveriteľne presne.
Knihu Pán sveta som vnímala nielen ako veľmi vydarený distopický román. Nie len pomerne presný opis spoločnosti, v akej už takmer žijeme, alebo aspoň k niečomu podobnému veľmi rýchlo spejeme. Ale tiež vhľad do prežívania viery autora. Nenašla som tam moralizmus, ale svedectvo. Svedectvo skutočnej modlitby, nielen takej "z povinnosti", či "zo slušnosti", ale opravdivý zápas o svoju vieru, o dušu, o priateľstvo s Bohom... Autor mi ukázal, ako hlboko sa aj ja chcem noriť do stretnutia so svojim Pánom. Ako veľmi aj mne záleží na čase, ktorý trávim s Ním (a ako málo to v skutočnosti robím). Ako veľmi potrebujem stretávať živého Boha - v Jeho slove (Biblia), vo sviatostiach, v obete svätej omše, vo Sviatosti Oltárnej (Eucharistia - sväté prijímanie, ale aj adorácia pred svätostánkom)... A to všetko napriek tomu, že kniha Pán sveta bola napísaná dávno pred Druhým Vatikánskym koncilom a pred zavedením častého svätého prijímania, alebo adorácie pri Sviatosti Oltárnej.
Ale nebojte sa, čítanie tejto knihy si užijete aj v prípade, že nie ste veriaci kresťania, či dokonca katolíci. Je to strhujúci príbeh v zaujímavom svete a zaujímavej dobe, s aktuálnou, aj keď znepokojivou zápletkou. Určite by som ho zaradila medzi ďalšie známe distopické romány ako Orwelov "1984", či Huxleyho "Konec civilizace". Môžete sledovať rôzne typy osobností, psychológiu davu, spôsob, ako na ľudí vplýva osobnosť iných, či naopak emócie más... Môžete obdivovať autorovu predstavivosť, či predvídavosť. ... A v neposlednom rade sa tiež pokúsiť pochopiť kresťanov - tých čo majú skutočný vzťah so svojim Bohom, ale pozorujeme aj tých, ktorých viera stála na zvyku, alebo doktríne, možno strachu, či snahe niečo dokázať, niečo znamenať... ale nie na "pevnej skale", ktorou je sám Kristus. Tí v "nových časoch" o svoje kresťanské presvedčenie prichádzajú a pridávajú sa k všeobecnej sekulárnej vláde humanizmu.
Po prvom prečítaní som mala pocit, že ma trochu sklamal koniec. Zdalo sa mi, že to skončilo veľmi rýchlo bez podrobných opisov... Ale po chvíli som si uvedomila, že chyba nebola v knihe, ale v mojich očakávaniach. Ten príbeh nemal vykresľovať fantázie o posledných časoch tejto planéty. Mal nám odovzdať posolstvo o boji kráľovstva tohto sveta s Kráľovstvom. Názov ju presne vystihuje - otázkou, ktorú tento príbeh otvára, a ktorú nás vyzýva, aby sme si každý pre seba zodpovedali je: "Kto je kráľom sveta?" A to sa autorovi podarilo bravúrne.
V závere sa ešte dotknem rôznych verzií, ktoré som čítala. Začala som klasicky papierovou knihou z vydavateľstva ZAEX, vydanou v roku 2018 po slovensky. Ale vzhľadom k istým okolnostiam som hľadala aj audio-verziu. A našla som - na stránke www.studiovox.cz/pan-sveta/ je celá táto kniha načítaná v 20 častiach. Ale v češtine. Navyše v dosť archaickom preklade z roku 1913. Ten istý preklad som potom našla aj v písanej verzii ako pdf. Nevadilo mi striedať všetky tri verzie podľa okolností. Niekedy počúvať češtinu, inokedy čítať slovenskú knihu a zase v iných chvíľach sledovať český text na obrazovke môjho mobilu. Kniha je nahovorená veľmi príjemne, pokojne a veľmi ľahko som sa pri počúvaní ponorila do príbehu. Čo ma ale prekvapilo, bolo zistenie, že v slovenskej knihe chýbajú niektoré dosť veľké pasáže, ktoré som v českom preklade počula. Išlo hlavne o podrobný opis dobových reálií, vyžívanie sa autora v technických vymoženostiach "ďalekej budúcnosti", ktoré určite fascinovali jeho súčasníkov, no pre dnešného čitateľa by mohli pôsobiť trochu zbytočne. Vôbec mi v slovenskej verzii nechýbali, aspoň som sa mohla plynulejšie ponoriť do samotného deja. Ale zároveň ma vôbec nerušili v českej verzii, keď som mohla pokojne odpočívať (alebo pokojne pracovať) počúvajúc dlhé pasáže o tých neuveriteľných podrobnostiach.
...... ...... ......
Humphreys, C.C.: Vlad - poslední zpověď (Románový příběh skutečného Drákuly)
(Nakladatelství Jota, 2010, jazyk český)
Poznáte to? Myšlienkové pochody, asociácie a človek pomaly ani nevie ako sa z témy o hradoch dostane najprv k upírskej klasike o Darculovi od J. Brahmsa a odtiaľ ešte ďalej až k románovému spracovaniu skutočného historického grófa, či vlastne kniežaťa Draculu.
Príbeh to bol rozhodne zaujímavý, priam "strhujúci", nebolo núdze o napätie ani o mnohé drsné scény. Či už boli pôvodcami pre nás priam neuveriteľných krutostí Turci, alebo stredoveká európska spoločnosť, či ich mladý Dracula prijímal, alebo neskôr ako panovník rozdával... No román nie je príbehom o krutom netvorovi, ako by sa mohlo zdať z informácií, či skôr povestí, ktoré sa o synovi kniežaťa Draka Vladovi Draculovi (v preklade "syn draka") šíria. Je to príbeh o človeku. Človeku, o chlapcovi, mladom mužovi, zodpovednom vládcovi, zanietenom bojovníkovi... o víťazovi i porazenom? Nemyslím, skôr zradenom. O okolnostiach, ktoré vplývali na jeho vývoj a o jeho presvedčení, o jeho schopnostiach, ktoré pôsobia často až neuveriteľne. Ale hoci mohli dať impulz vzniku povestí o Vladovi Draculovi, ktorý ovládol tajomstvo nesmrteľnosti, v príbehu vidíme, že ide skôr o jeho vynaliezavosť, poznanie ľudskej psychiky, neuveriteľnú schopnosť kombinovať a prekvapiť.
Kým teda bol Vlad Dracula? Práve som si prečítala "rozporuplný, nicméně fascinující portrét tyrana i zákonodárce, heroického bojovníka i vraha, mučitele i milovníka, člověka s mimořádnou vůlí i podléhajícího svým vášním," ako sa píše v anotácii knihy. Mala by som ho odsúdiť? Odsúdil ho Boh do večného zatratenia? - Odsúdil ho autor tohto ťažkého no určite zaujímavého románu? - Nie, to nechal na čitateľoch. A ja si rozhodne tiež netrúfam súdiť - nikoho nemôžeme súdiť, kým mu nevidíme do duše - a to určite nevidíme, hoci okolnosti môžu nasvedčovať - príčinám, dôvodom, motívom... Vlad Dracula bol iste krutý vládca - ale či si tamojšia a vtedajšia spoločnosť nevyžadovala práve takého? Neviem. A neviem veľa vecí, ale som rada, že som si tento román prečítala, hoci to vôbec nebolo ľahké a príjemné čítanie. Dozvedela som sa veľa z histórie a naučila som sa mnoho aj o ľudskej stránke ľudí, ktorých nedokážeme poznať a pochopiť.
Zaujala ma ešte jedna drobnosť. V doslove autora nájdeme rozprávanie o tom, ako počas procesu s bývalým Rumunským prezidentom (predpokladám, že hovorí o Nicolauovi Causescu) boli v uliciach Bukurešti velké demonštrácie na jeho podporu, kde niesli na transparentoch Causescovu podobizeň spolu s Draculovou. "Protože bývalého knížete tam stále považují za měřítko bezúhonnosti, spravedlnosti a pořádku. Dnešní Rumuni touží po době, kdy se na městskou studnu mohl postaviť zlatý pohár a každý se z něho mohl napít!" (Toto ma prekvapilo. Zdá sa mi, že si pamätám portréty Draculu vedľa súdeného prezidenta, ale predpokladala som že ide naopak o poukázanie na jeho krutosť. Možno ma klame pamäť. Alebo klamali médiá pri komentovaní oných obrázkov? Možno som komentár ani nepočula/nečítala a význam demonštrácií som si len domyslela. Alebo je pravda ešte niekde inde? Hľa ako je ľudská pamäť nespoľahlivá.)
...... ...... ......
(Zdroj: intenet) |
Terézia z Avily: Hrad v nitru
(Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří 2003, pdf-verzia, jazyk český)
Knihy svätej Terézie z Avily, zvlášť práve túto knihu - Vnútorný hrad (alebo po česky Hrad v nitru) som si chcela prečítať už dávno. Dlho som to odkladala, hoci sme túto knihu mali doma. Spočiatku ma odrádzali komentáre o tom, že jej texty sú ťažko pochopiteľné, obzvlášť človeku, ktorý všetky spomínané mystické zážitky nepozná z vlastnej skúsenosti. Neskôr som ju nevedela nájsť v rodinnej knižnici (ani v mestskej knižnici). A tak som čítanie odkladala ďalej... Až týždeň Prečítaného leta "o hradoch" mi vnukol myšlienku siahnuť po texte o našom Vnútornom hrade od Terézie Avilskej "práve teraz". A tak som siahla do útrob všemocného internetu - a našla som. Žiaľ, už neviem, kde som si stiahla pdf-verziu do môjho mobilného telefónu, a potom som vo voľných chvíľach čítala.
Neľutujem. Skôr ma mrzí, že som sa spočiatku - pred rokmi - nechala odradiť. Svätá Terézia hovorí o našom vnútornom svete ako o hrade, ktorý sa skladá z viacerých komnát postavených akoby do kruhu. Úplne vnútri je tá najvzácnejšia komnata, v ktorej býva sám Kráľ. Okolo nej sú postavené ďalšie komnaty, stále viac a viac vzdialené od svätyne. Terézia začína svoj opis miestnosťami, ktoré sú úplne na kraji, pri hradbách. Opisuje ľudské pohnútky a pokušenia, ako obyvateľov týchto miestností.
Kým opisovala prvé komnaty, vnímala som aj svoj život a vedela som sa veľmi dobre vžiť do toho, čo hovorí. Neskôr som na istý čas pociťovala určitú námahu pri čítaní, niekedy som si nevedela celkom presne predstaviť čo sa snaží povedať, alebo mi bolo ľúto, že niektoré opisované stavy (ešte?) nezažívam...
No keď sa Tereza dostala k písaniu o najvnútornejších komnatách a o Ženíchovi, ktorý do nich dušu láskyplne vovádza, už mi vôbec nevadilo, že podobné stavy neprežívam, moje srdce horelo láskou a túžbou. Zároveň som zatúžila prečítať si aj ďalšie knihy od tejto svätice, pretože som si istá, že aj keď žila v 15. storočí, určite má veľa čo povedať aj mne k môjmu duchovnému životu.
Týmto chcem aj prípadným ďalším záujemcom povedať - nebojte sa čítať túto knihu. Terézia bola veľkou mystičkou. Ale písala jednoducho, pretože ona bola jednoduchá (sama sa nazývala "jednoduchou a nevzdelanou ženou") a pretože chcela aby ju "jej milované sestričky a dcerky" pochopili a vedeli ako nasledovať svojho Ženícha a Kráľa do jeho kráľovstva radosti a lásky. Som vďačná, že aj my sa môžeme čiastočne nazývať jej duchovnými deťmi a nechať sa poučiť o duchovnom raste od tejto múdrej ženy.
Sv. Terézia z Avily (Zdroj: internet) |
Avila (Zdroj: internet) |
Želám vám veľa radosti a nech si vždy múdro vyberiete, koho si zvolíte za svojho Kráľa
Ke článku jsem se dostala až teď, ale musím říct, že to zní jako báječná kombinace knih. Pán světa, Dracula a sv. Terezie. Dobro převládá, ale i Dracula je lákavý. :) Tu audiknihu jsem dřív poslouchala, ale moc jsem se nesoustředila, asi to zkusím zas. My asi novější překlad nemáme... :( Mimochodem, znáš tohle? https://www.databazeknih.cz/knihy/otec-elias-apokalypsa-360808
OdpovedaťOdstrániťNepoznám. Ale vyzerá to naozaj lákavo. Budem sa musieť po tej knihe poobzerať, vďaka za tip!
Odstrániť