Prečítané leto 8. - O piknikoch

Radostný deň vám všetkým želám.

Síce už vonku pokročila jeseň, ale ja vám ešte dlhujem rozprávanie o knihách, ktoré som prečítala v rámci Prečítaného leta. Dnes to budú knihy z témy predposledného 8. týždňa: O PIKNIKOCH. V katalógu našej knižnice som objavila hneď niekoľko kníh s piknikom v názve. 

♥ Halina Pawlowská: Manuál zralé ženy

♥ Gerald Durrell: Piknik a jiné pohromy

♥ Joan Lindsay: Piknik na Hanging Rock 

♥ Hana Parkánová - Whitton: Jak nemít na pikniku o jeden sendvič míň

♥ Roald Dahl: Jakub a obrovská broskyňa

A ako som si tieto knihy užívala? Čítajte ďalej... 

Halina Pawlowská: Manuál zralé ženy

(nakladatelství Motto, Praha 2015, jazyk český)

Po tejto knižke som siahla vo chvíli, keď som "potrebovala" niečo veľmi ľahké a nenáročné. Niečo, čo odo mňa nebude vyžadovať vôbec žiadnu námahu, rozmýšľanie, rozhodovanie...  Bolo to vo chvíli, keď by človek bezmyšlienkovite siahol po mobilnom telefóne so všetkými tými zábavnými aplikáciami a prístupom na sociálne siete, alebo po ovládači na televízor. Teraz som sa rozhodla pre papierovú knihu. A trafila som sa presne. Čítať knihu Haliny Pawlowskej je rovnako nezáväzné, ako pozerať napríklad jej reláciu Banánové rybičky. Dokonca som pri konci každej epizódky takmer videla túto známu (nielen) moderátorku, ako sa otočí na kameru a poslednú vetu zadeklamuje, aby vynikol zamýšľaný vtip. Ak posledná veta nebola zároveň pointou príbehu, rozprávanie je zakončené dvojverším, akože vtipným rýmovaným zhrnutím textu. Jednotlivé kapitoly sú veľmi krátke, navyše napísané príjemne veľkými písmenami, takže čitateľa neodradí ani predstava dlhého textu, ktorý by mal pred sebou. Ani neviem ako, na jeden dúšok som prečítala tretinu knihy (práve po príbeh o pikniku). Zbytok knihy som prečítala na dva podobné dúšky.

Môj pocit z čítania bol presne taký, ako som očakávala. Ľahké čítanie na pobavenie bez ďalšej pridanej hodnoty. Asi ako keby som pozerala zábavnú reláciu v televízii.

Gerald Durrell: Piknik a jiné pohromy

(Nakladatelství BB art, 1995 Praha, jazyk český)

Knižka Geralda Durrella je písaná v podobnom duchu. Zbierka šiestich (o poznanie dlhších) poviedok, ktoré sú plné vtipných, až bizarných situácií. Na rozdiel od Haliny však Durrell žije a píše v Anglickom prostredí sedemdesiatych rokov. Jeho texty vynikajú typickou anglickou eleganciou a až distingvovanou slušnosťou. O to viac vyniknú humorné situácie vyčnievajúce z uhladeného opisu.

Užívala som si každý jeden príbeh, ako som si ich dávkovala po jednom vždy pred spaním. Pod chvíľou som sa zo svojho pohodlného kresla pochichtávala na nejakom prekvapujúcom zvrate, či výstižnom opise ľudí a situácií. Len poslednú poviedku Zrkadlo som nečítala pod rúškom noci. A som tomu rada, pretože aj napriek slnečnému svetlu som pri jej čítaní cítila mrazenie v chrbte.

Piknik na Hanging Rock som čítala ako e-knihu.

Táto veta mi prišla práve vhod. V tej chvíli som ju potrebovala.

Začala som čítať aj ďalšiu anglickú knižku o pikniku: 

Joan Lindsayová: Piknik na skale Hanging rock

(Vydavateľstvo XYZ, 2020, jazyk český, e-kniha)

Tento príbeh je písaný ešte serióznejším spôsobom. Celý dej sa odohráva v prostredí puritánskej spoločnosti z prelomu 19. a 20. storočia. Hrdinkami knihy sú chovanky súkromnej školy pre dievčatá z vyššej vrstvy v Austrálii roku 1900, ich učiteľky, riaditeľka a personál školy. Jedného krásneho slnečného dňa škola organizovala pre dievčatá výročný piknik pri skale Hanging rock. Prvé kapitoly knihy sa venujú priam romantickému opisu spôsobu života, obliekania a mravov danej spoločnosti. Ale nepôsobí to nudne, naopak, úplne som sa ponorila do sveta krinolín a rukavičiek a romantických prianí k sviatku svätého Valentína. Konečne sa voz s dievčatami dostáva na piknikovú lúku, kde pútavý opis prírody i spoločnosti v nej pokračuje. Spolu s dievčatami a ich sprievodom si pochutnávame na kuracej roláde, či torte v tvare srdca, odpočívame na mäkkej tráve, alebo sa vydávame na prechádzku popri potoku bližšie ku skale... Ani nevieme ako, dej naberá obrátky a vzrušenie. 

Čítanie knižky som si užívala až do konca. Postupne sa v knihe vygradovalo napätie a očakávanie rozuzlenia, na ktoré sme ale čakali až do samého konca knihy. Objavovali sa romantické linky, hoci v žiadnom prípade nešlo o jednoduché vzťahy zamilovanosti. Vynárali sa stále nové otázky a záhady (niektoré mali nakoniec veľmi jednoduché vysvetlenie), prekvapenia, ale aj zhody náhod, domýšľavosť a prehnané kombinovanie. Okrem "detektívnej zápletky" tu bola veľmi silná mysteriózna linka. 

Na rozdiel od mnohých čitateľov (recenzentov), mne sa páčilo aj rozhodnutie autorky, resp. vydavateľa vynechať poslednú kapitolu. S ňou by bol záver podľa mňa až príliš konkrétny, "jednoduchý" a niektoré podrobnosti by ma pravdepodobne rušili. Páči sa mi, že si mnohé detaily musí čitateľ domyslieť a predstaviť sám. Napriek tomu som ocenila možnosť prečítať si aspoň obsah tejto poslednej kapitoly, aj keď "len" prerozprávaný prekladateľkou. Aspoň som si mohla overiť, že môj predpoklad bol veľmi podobný autorkinmu zámeru. 

Takto vyzerajú moje e-výpožičky z knižnice

Hana Parkánová - Whitton: Jak nemít na pikniku o jeden sendvič míň

(Vyd: Mladá fronta, 2016, jazyk český, e-kniha)

Už po skončení týždňa o piknikoch som objavila v ponuke elektronických kníh našej knižnice knihu Hany Parkánovej-Whitton "Jak nemít na pikniku o jeden sendvič míň". Názov ma zaujal, predstava ľahkého čítania o živote na anglickom vidieku tiež. A tak som si stiahla túto e-knihu do mobilu a s chuťou som sa do nej pustila ... 

Ale zistila som, že hoci sa dej odohráva v Británii a dozvedám sa aj čo to z britských reálií, oveľa viac z knihy cítiť českú náturu autorky. Už sa mi niečo podobné stalo minulé leto, pri knihe Elizabeth Bard: Piknik v Provence (zhodou okolností tiež s piknikom v názve). Vtedy som čítala o živote (a zabývavaní sa) v Provence, ale ešte viac ma prekvapovalo, ako rodenú Američanku zarážajú mnohé veci, ktoré mne pripadali podobne "normálne" ako Francúzom. Takže vo výsledku som sa dozvedela tiež hodne o americkom spôsobe života. (Viac o mojich dojmoch z tejto knihy: link)

Priznám sa, že knihu Hany Parkánovej-Whitton som si neužívala tak, ako som čakala. Namiesto láskavého humoru, ktorý síce neskrýva žiadne bizarnosti, ale ukazuje ich s pochopením a nadhľadom, som v tejto knihe vnímala skôr snahu o fejtón, ktorý sa blížil až k sarkazmu. V snahe o humorné podanie niektorých susedských "podivností" som až priveľmi cítila kritického ducha, aj keď so snahou o nadľahčovanie. Nevedela som sa ponoriť do anglickej kultúry, skôr som cítila našský - český spôsob myslenia. Možno som naopak príliš kritická ja a mnohí iní čitatelia si knihu krásne užijú. Ale myslím, že už nebudem vyhľadávať knihy od tejto autorky.

Roald Dahl: Jakub a obrovská broskyňa

(Vydavateľstvo Enigma, Nitra 1997, jazyk slovenský)

Obrovskú broskyňu zaradím ešte k téme o piknikoch, aj keď nám ju na stránke Prečítaného leta ponúkajú v téme o Vytrvalosti. Veď okrem vytrvalosti a dobrodružstva je cestovanie v obrovskej broskyni určite aj jeden obrovský sladký a šťavnatý piknik! Či nie? 

Knihu Jakub a obrovská broskyňa som doteraz vôbec nepoznala. Vedela som o nej len to, že táto kniha existuje, ale nikdy som ju nečítala a ani som nemala tušenie o čom je. Keďže Roaldove diela pokladám za klasiku, ktorú by mal "každý" poznať, rozhodla som sa tento deficit doplniť a rýchlo som si ju požičala z knižnice.

Samotný príbeh je dosť jednoduchý, aj keď rozhodne nečakaný. Podstatné však je, že je opísaný strhujúcim štýlom Roalda Dahla, takže sa mladý čitateľ nebude vedieť od knižky odtrhnúť. Smutný (a zároveň zábavný!) začiatok (malý Jakub sa stane sirotou, čím mu začína neradostný strastiplný život s jeho dvoma neznesiteľnými tetami) sa po chvíli zmení na fantastickú jazdu nepredvídateľných, nepredstaviteľných a neuveriteľných udalostí. ("... Ale potom prišiel deň, keď sa mu prihodilo čosi dosť zvláštne. To, o čom hovorím, že bolo dosť zvláštne, potom viedlo k čomusi, čo bolo veľmi zvláštne. A potom táto veľmi zvláštna vec zasa spôsobila niečo fantasticky zvláštne. ..." s. 11)

V tomto tajomnom a vzrušujúcom príbehu som bola ponorená jeden celý večer. Potom som sa vynorila... a knižku odložila s dobrým pocitom, že ju zajtra môžem vrátiť do knižnice. Nemýľte sa, nie som sklamaná. Len už nie som vo vekovej skupine, pre ktorú je táto kniha určená.

Príbehy o piknikoch, ktoré som prečítala počas tohto leta som už vyčerpala. Dúfam že som svojim rozprávaním nevyčerpala aj vás. Každopádne už končím a želám vám pokojný spánok a cez deň akurát toľko vzrušenia, aby to bolo pre vás dobré. A keďže už nie je vhodné počasie na pikniky vonku, nech vám chutí to, čo si pripravíte (alebo vám pripraví niekto iný) v teple domova. Želám vám radostné dni!