utorok 21. septembra 2021

Prečítané leto 7. - O hradoch (1. časť)



Želám vám radostný týždeň! 

Ako vám už asi napovedal nadpis príspevku, dnes budem pokračovať v rozprávaní o knihách prečítaných v rámci Prečítaného leta

Téma "o hradoch" ma inšpirovala naozaj k mnohým knižkám. Nakoniec sa ich nazbieralo toľko, že som sa rozhodla príspevok o nich rozdeliť na dve časti. Dnes vám predstavím také ľahké čítanie zväčša pre mládež, alebo dokonca pre deti. Tie vážnejšie (a pre dospelých verím zaujímavejšie) tituly vám ukážem nabudúce. Takže o čom to dnes bude? Pre najmenších tu mám knižku Veľký kráľ a malá myš od Eleny Čepčekovej s podarenými ilustráciami Boženy Plocháňovej. Pokračujem knižkou zo série Psia hliadka od Jenny Dale - Strážca hradu a zbierkou tatranských legiend Zakliaty hrad v Tatrách. Znovu som nakukla do už pomaly historického "hororu" od Brama Stokera - Dracula, pretože aj tento "nemŕtvy" gróf býval vo svojom nedobytnom hrade. A to ma inšpirovalo siahnuť aj po ďalšej knižke o Troch pátračoch - tentoraz to bola Záhada internetového upíra, a popri tom aj Záhada siedmich brán, ktorá sa odohráva v súkromnom sídle (hrade) istého boháča. 

♥ Elena Čepčeková: Veľký kráľ a malá myš
♥ Jenny Dale: Strážca hradu (Psia hliadka, č. 13)
♥ Anton Marec: Zakliaty hrad v Tatrách. Legendy, báje a povesti z Tatier
♥ Bram Stoker: Dracula
 Traja pátrači 60. - Záhada internetového upíra
♥ Traja pátrači 56. - Záhada siedmich brán

Inšpirovaná grófom Draculom som v internetovom katalógu našej knižnice našla aj titul Vlad - Poslední zpověď od C. C. Humphreysa s podtitulom "Románový příběh skutečného Drákuly". Nechala som sa zlákať zvedavá, ako sa mi bude páčiť čítanie tejto historicky podloženej psychologickej sondy do života legendami opradeného krutého vládcu. Popri tom sa mi pod ruku priplietla aj knižka Pán sveta od Roberta Hugha Bensona. Síce sa príbeh knihy neodohrával na hrade, ale čítanie to bolo rozhodne zaujímavé, napínavé a veľmi poučné. Do tretice vážne (dospelácke) knihy "o hradoch" završuje dielo sv. Terézie z Avily - Vnútorný hrad (alebo v češtine, ako ju čítam ja - Hrad v nitru). 

Ale o posledných troch knihách budem písať až v nasledujúcom príspevku - link. Teraz vám už prajem príjemné čítanie - dnes, aj nabudúce.




Elena Čepčeková: Veľký kráľ a malá myš
(Ilustrácie: Božena Plocháňová, vydavateľstvo Mladé letá, Bratislava 1971, jazyk slovenský)

"Jeden veľký kráľ veľký palác mal ...
... 
V tom paláci bola skrýška a v tej skrýške žila myška, veľmi malá myš. 
Ale ten kráľ s myšičkou mal velikánsky kríž!"
 Túto milú knižočku - leporelo som dostala už ako maličká a spomínam si, že som sa vždy schuti smiala na malej myšičke, čo vyvádzala veľkému, no proti myške bezbrannému kráľovi. A tiež na hlúposti kráľa, ktorý chcel bojovať proti myške priveľkými zbraňami. Aj keď niekedy mi už v tom útlom veku bolo ľúto škôd, ktoré svojim nerozumným bojom napáchal. Ale koniec dobrý, všetko dobré... 

Aj teraz som sa zabavila so širokým úsmevom na tvári. Pre nás veľkých netrvá prečítanie milej básničky a pokochanie sa na obrázkoch viac ako keby som si prečítala vtip, alebo nakukla na sociálne siete. Ale radosti prinesie myslím viac. A ak máte malé deti - túto knižku rozhodne odporúčam!




Jenny Dale: Strážca hradu (Psia hliadka)
(Mladé letá, Bratislava 2008, jazyk slovenský)

K téme o hradoch mi pri vyhľadávaní vyskočila aj knižka zo série Psia hliadka o rodine Parkerovcov a ich psích dobrodružstvách. Keďže sme túto sériu v dobe tínedžerskeho veku syna milovali, dopriala som si jeden dúšok aj teraz. A nebola som sklamaná. Znovu som strávila pár chvíľ s veselými no tiež zodpovednými deťmi (Neilom, Emily a ich kamarátmi), ich vychovanými poslušnými psami a neuveriteľným dobrodružstvom, ktoré sa však (ako vždy) šťastne skončilo. Všetko sa odohrávalo v blízkosti Ainswordského hradu, kde deti trávili prázdniny a pokúšali sa pomôcť majiteľovi hradu, jeho rodine a (nesmieme zabudnúť!) ich psovi.

Bolo to príjemné čítanie. Oddychovka na jeden dúšok. Alebo pre začínajúcich čitateľov - veľký dobrodružný príbeh, ktorý dokážu prečítať ani nebudú vedieť ako. Skrátka - super prázdninové čítanie. 





Anton Marec: Zakliaty hrad v Tatrách - Legendy, báje a povesti z Tatier
(Vydavateľstvo Matice slovenskej, Martin 1993, jazyk slovenský)

Z tejto zbierky legiend, bájí a povestí sa dozviete o Tatrách všetko. Dobre, asi nie úplne všetko, ale po prečítaní knihy budete mať komplexný pohľad na to, ako vzniklo samotné pohorie (sú to skamenení obri), aké boli osudy jednotlivých vrchov (nepochybujte, že ide o živé a cítiace bytosti), načo vôbec niečo tak "zbytočné" ako obrovská a nebezpečná masa skál existuje (ukrýva nesmierne poklady, ktoré pomôžu biednym no poctivým ľuďom prežiť!), ako a prečo sú v tatrách plesá a kto ich obýva v súčasnosti (súvisí to s láskou, vládcom morí a vodníkmi), jaskyne (určite uhádnete, že permoníci a pikulíci sú neodmysliteľnou súčasťou príbehov), lúky, kvety a čokoľvek, čo sa v Tatrách dá nájsť. Samozrejme budeme sledovať príbehy odvážnych ľudí, ktorí sa s týmito tajomnými silami potýkali, ale aj nešťastných utláčaných, či naopak pyšných utláčajúcich. Buďte si istí, že príroda neostáva necitlivá k ich osudom. 

Za jednotlivými legendami je kurzívou vysvetlená skutočná história Tatier a niektoré objektívne fakty. Sú tu zaujímavé informácie z čias objavovania a osídľovania našich veľhôr. Vedeli ste napríklad, že Tatry boli obývané už v praveku? Alebo že prvý historicky zaznamenaný turistický výlet do Tatier podnikla kňažná Beata, manželka kežmarského hradného pána Alberta Laskyho v roku 1565 k Zelenému plesu?  Krátko po návrate ju však manžel uvrhol do väzenia. Vraj je nedôstojné urodzenej dámy túlať sa kdesi po horách... (s. 88)


Zdroj: Městská knihovna Praha

(Čítala som e-knihu publikovanú Městskou knihovnou v Praze podľa vydania nakladateľstva Odeon, Praha 1970, jazyk český)

Až po prečítaní tejto elektronickej verzie som zistila, že ešte stále máme v rodinnej knižnici papierové vydanie tejto knihy v slovenskom jazyku. Bola by som ju čítala radšej, ale čo už. E-knihu z "Městskej knihovny v Praze" som mala aspoň vždy poruke - stiahnutú vo svojom mobilnom telefóne. 

Zo svojej mladosti som si pamätala Draculu ako napínavý horor s niektorými naozaj hrôzostrašnými scénami. Dodnes si pamätám, ako ťažko som niesla, keď boli nútení vraziť drevený kôl do srdca mŕtvej Lucy. Keď som čítala knihu Dracula teraz, už sa mi nezdala taká strašidelná, skôr sa mi videli niektoré pasáže zbytočne zdĺhavé. Asi súčasná literatúra ponúka už priveľa strašidelných, až často temných príbehov. 

Naopak, videla som v nej niekoľko vecí, ktoré ma vyrušovali. Viem, musíme si uvedomiť, že kniha bola písaná vo viktoriánskej dobe, no i tak ma vždy rozčuľovalo, s akou samozrejmosťou o ženách hovorili (zmýšľali) ako o "slabšom pohlaví", ktoré "toliko nesnesou" a treba ich chrániť - pred námahou (nielen fyzickou) a dokonca aj pred pravdou (aspoň v niektorých prípadoch - čo samozrejme prinieslo zbytočné komplikácie). 

Druhá vec je spomenutá aj v doslove Tomáša Korbařa: "...občas pronikne na povrch Stokerův irský katolicismus, jenže v rukou profesora Van Helsinga se stejně všechny zbrane, jimiž se bojuje proti upírům, stávají dezinfekčními a sterilizačními prostředky." A to je to - predmety viery, veci, ktoré sú nám sväté používa profesor v knihe ako prostriedok, aj keď prostriedok boja proti zlu, ktorým je vampýrizmus. Neobjavuje sa tu modlitba, nevidno dôveru v Boha, ale "s dovolením biskupa" použijú premenenú hostiu ako hradbu, ktorú upír nemôže prekonať. To je čistá mágia (aj keď "biela") a ako veriacej katolíčke mi to hodne vadilo, aj keď chápem, že autor tento problém pravdepodobne nevnímal. 

"Horror-thriller-western" Dracula je romantický a prekvapivý gotický román. Predovšetkým pre svojich súčasníkov bol hádam aj šokujúci, no dokáže prekvapiť a v mnohom poučiť aj nás, ľudí 21. storočia. "Exotika vzdálené Transylvánie kontrastuje s klinicky čistou atmosférou idealizované puritánské Anglie viktoriánské doby. "Dracula" je v podstatě topografií vampyrismu, téměř vědeckou formou sepsané pojednání o nadpřirozenu, zasazené do rámce skeptického devatenáctého století," píše sa v doslove knihy.




Traja pátrači 60. - Záhada internetového upíra, rozpráva André Minninger
(SPN - Mladé letá, Bratislava 2010, jazyk slovenský)

Po upírovi z Transylvánie prichádza na rad upír v počítačovej hre... A ako sa mi knižka páčila? Podľa názvu som očakávala trochu iný dej. V skutočnosti šlo o to, že Jupiter, Peter a Bob sú pozvaní vyskúšať (na tú dobu) celkom nový typ počítačovej hry, ktorá bude bežať cez internet. Popri tom si všimnú zopár nezrovnalostí, ktorým samozrejme po šikovnom pátraní prídu na koreň. Odhalia snahu o nečestné jednanie, no nakoniec všetko dobre dopadne - ako vždy. Upír v skutočnosti nebol hrozbou ani témou záhady, bol témou hry, ktorú mali naši traja hrdinovia testovať.

Bolo zaujímavé sledovať, ako si len pred pár rokmi autori "sci-fi" predstavovali budúcnosť kybernetiky. Bola tu snaha o virtuálnu realitu a spájanie hráčov cez nedávno objavenú internetovú sieť. No podrobnosti tejto techniky mi dnes pripadali dosť naivné a úsmevné. Samozrejme, pred objavením technológií, ktoré nám dnes umožňujú pre minulosť neuveriteľné zážitky si takéto veci nikto nevedel predstaviť. Ale snaha sa im nedá uprieť, opis "úžasných" nových vynálezov dokonca zabral hádam väčšiu časť knihy ako samotný dej a riešenie záhady. Len škoda, že boli aktuálne tak krátky čas.






Traja pátrači 56. - Záhada siedmich brán, rozpráva Marx André
(SPN - Mladé letá, Bratislava 2008, jazyk slovenský)

Podobne jednoduchá "oddychovka" je aj päťdesiaty šiesty diel Troch pátračov. Jupiter je pozvaný do domu/hradu pána Cartera, aby mu pomohol nájsť skrýšu pri siedmich bránach. Vysvitne, že ani samotný pán Carter nevie, čo táto indícia znamená, no z akéhosi dôvodu je pre neho odpoveď priam životne dôležitá. Pátrači sa najprv nemajú čoho chytiť, ale postupne trpezlivo rozpletajú jednotlivé pradená. Bude tam veľa napätia, veľa podozrivých okolností i postáv... a nakoniec rozlúštenie - ďalšie nebezpečenstvá a ... šťastný koniec. 

Rozprávka pre tínedžerov, ktorí majú radi dobrodružstvá a riešenie záhad. 



A to už je na dnes všetko. O ďalších knihách - tentoraz vážnejších vám napíšem zase nabudúce. Teraz vám už len želám pokojné noci a radostné dni. Akýkoľvek príbeh bude zapĺňať stránky vášho života, žičím vám, aby ste každý deň našli aspoň niečo, za čo môžete byť vďační.


2 komentáre:

  1. Dobry den prajem, mozem na Vas poprosit kontakt mila Letitia te Tiba.? Mam dotaz k jednej knihe, velmi pekne dakujem, s pozdravom Eva

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!