Vďačná chvíľka: Tretí týždeň (16.-22.1.)

Radostný deň vám všetkým želám! 

Tak ako som si zapísala niektoré dary z prvých dvoch tohoročných týždňov ([1], [2]), chcem dnes pokračovať ďalšími dňami. Pretože verím, že každý deň dostávam množstvo vzácnych darov a darčekov. Chcem si všimnúť a zapísať aspoň niektoré. A aspoň niektoré z nich chcem ukázať aj vám. Možno aj vy nájdete kus radosti, keď si budete všímať krásu a dobré veci okolo seba. A ak sa o ňu podelíte aj so mnou, moja radosť bude o to väčšia. 

Sv. Sebastián, sv. Rochus, orodujte za nás 
aby sme boli uchránení od chorôb duše i tela..

16. 1.

Hneď v sobotu sme si urobili maličký výlet na Devín. Bola to veľmi príjemná prechádzka v zimnom súmraku. Som vďačná za príjemný čas s mojim drahým. Za čerstvý vzduch a trochu pohybu. Za ľudí, ktorých sme stretali. Za upokojujúcu vodnú hladinu. Za siluetu Devína, ktorý nám pripomína našu slovenskú svojbytnosť, slovenský jazyk, národ, štát. Som vďačná, že som Slovenka a že môžem rozprávať, čítať i písať vo svojom rodnom jazyku. 

Hneď v úvode prechádzky sme objavili stĺp so súsoším sv. Rocha a sv. Šebastiána. Už som si nepamätala, že tu je. O to viac som sa potešila, keďže som si tento rok zaumienila častejšie putovať na miesta, kde je uctievaný náš Pán a jeho svätí. Tento objav si cením o to viac, odkedy som sa dozvedela, že "Svätý Rochus je /podobne, ako s. Šebastián/ najviac vzývaným svätcom od stredoveku ako ochranca pred hroznou morovou nákazou". Možno by sme sa v tejto pandemickej dobe mali viac sústrediť na modlitbu k tomuto svätcovi. (o sv. Rochovi pozrite napr.: wikipedia, rudinska.fara, doverujem-a-verim, svätci a epidémia, modlitba a litanie)

Pohľad na dieťa slobodne skúmajúce svet...

Som vďačná za slobodu.
(Nikto nás nezastrelí len za to, že sa priblížime k hraniciam)

Som vďačná aj za to, že sa môžeme slobodne pohybovať, rozprávať, myslieť...  (Isteže treba dodržiavať niektoré bezpečnostné opatrenia, ale nikto nás nezastrelí len za to, že sa priblížime k hraniciam.) Zvlášť som si to uvedomila pri pamätníku "železnej opony". Pohľad na dieťa slobodne skúmajúce svet tesne pri brehu Moravy (to miesto bolo kedysi už ZA ostnatým drôtom) mi vháňal slzy dojatia do očí. 

Ale som vďačná aj za ďalšie - obyčajné veci toho dňa.  

# Maková štrúdľa po obede. 

# Kniha, ktorú som čítala. 

# Slnko, ktoré zasvietilo do okna. 

# Sneh, ktorý sa ešte stále drží na tráve. 

...

17. 1. 

# Objavila som ešte jeden zabudnutý balík vianočných oblátok. Mňam! Síce je už týždeň po skončení vianočného obdobia, ale padli nám dobre. 

# Zavesila som farebné rybičky na dvere [link]. Trocha farby, tvorivosti a radosti do bezfarebných dní.

# Pridala som zopár ďalších miest do mojej mapy malých sakrálnych objektov - "Look Up" [link-mapa]

# Zamiesila som cesto na chlebík. 

...

18. 1.

# Prechádzka s rodinou

# Spoločná modlitba

# Zdravie...

Upokojujúca vodná hladina

19. 1.

# Obed pre rodinu. Služba z lásky. Tvorivosť, aj chuť. Z núdze cnosť.

# Pečiem chlieb. Ešte vždy si to užívam ako zázrak. 

# Dočítala som knihu (aj keď sa mi nepáčila)

# Čas s manželom

...

20. 1.

# Sviatok sv. Šebastiána a sv. Fabiána (práve dnes)

# Upravené fotky (už sú pripravené na blog)

# Urobená práca. Opraná, zavesená a nakoniec odložená bielizeň

...

Za siluetu Devína

21. 1. 

Dar na nebi - Slnko

Dar vo vode - Minerály (minerálka na uhasenie smädu)

Dar v pamäti - Spomienky. 

Dnes svietilo slnko. Pila som minerálku. A domov z práce som šla  pešo. V ruke a v mysli modlitba ruženca. Za klientov. Za ľudí, ktorých som poznala a ktorí bývali na miestach okolo ktorých som šla. Spomienky. Vďačnosť za každého z nich. Za ich život. Za to, že sa naše životy pretli. Že som ich smela spoznať a že som im snáď smela niečo priniesť. Za spoločné chvíle. A za večný cieľ ku ktorému smerujú...

Kríž lodníkov - nábrežie v Devíne
Tu sa modlievali rybári a lodníci za šťastný návrat.

22. 1.

Pokrčený (zvráskavený) dar: Upečený chlieb (s vráskavou kôrkou).

Rozprestretý dar: Palacinky k obedu. Rozprestreté na panvicu. A potom zmotané s plnkou na tanier.

Vyhladený dar: Opraná bielizeň. Pokrčená v práčke. Rozprestretá a zavesená na sušiak. Vyhladená (vyžehlená), uložená ...

Som vďačná za urobenú prácu. Za navarený obed. A veľmi dobrý. Za chlieb, ktorý viem upiecť (a ktorý nám všetkým chutí). Za napísaný blog. Aj za kúsok vypáranej a znovu štrikovanej vesty pre syna. Láska vpletaná do priadze. Čas venovaný z lásky. Modlitba a práca. Sústredenie. Pokoj.

Pád želznej opony...

A zase spomienka na pád železnej opony. Krátko po páde komunizmu sme sa hromadne prešli "na západ" - do rakúskeho Kittsee. Ostnaté drôty na hraniciach boli prestrihnuté. A umelec z nich vyrobil srdce - aby sme pamätali, že chceme aby medzi nami vládlo nie rozdelenie a strach, ale láska a jednota. (Viac si môžete prečítať na fotografii - po kliknutí za dá zväčšiť)

Viac si prečítajte na fotografii. Po kliknutí sa zväčší.

Aby medzi nami vládla láska a jednota.

Želám vám radostný týždeň. A aby ste vždy mali za čo ďakovať.