utorok 24. marca 2020

Vďačná chvíľka (sa vracia)

.

Radostný deň vám všetkým želám!

Už ani neviem kedy a ako sa to stalo, že som prestala písať do rubriky Vďačné chvíľky. Možno som už necítila potrebu zapisovať, keď sa postoj vďačnosti za každodenné maličkosti stal samozrejmou súčasťou môjho ja. Zdalo sa mi, že už nie je nutné písať každý deň svoj zoznam vecí, za ktoré som Bohu vďačná. Veď viem... a vnímam akúsi paušálnu vďačnosť - stále a za všetko. Aspoň som si to myslela.

No teraz, keď nás kvária strašidelné myšlienky a neistota situácie, ktorej nerozumieme a necítime sa v nej doma, keď myseľ nedokáže zakotviť v tom čo dôverne pozná, oddýchnuť si, nájsť pokoj a pohodu... uvedomila som si, že moja duša nutne potrebuje vitamín V (vďačnosť). Potrebujem znovu nájsť tú kotvou, ktorou je pero a papier. Alebo zošit - denník vďačnosti, do ktorého si budem poctivo zapisovať každú jednu vec, ktorá ma v ten deň poteší.

Aby som sa vo chvíľach, keď sa mi bude zdať celý svet akýsi sivý, či zahalený hmlou, mohla začítať a vidieť, že dobrý Boh na nás nezabudol a aj počas skúšky nám posiela znamenia svojej lásky a pozornosti.

O prvý týždeň zápiskov by som sa chcela (sčasti) podeliť aj s vami. Takže čo mi tento týždeň pomohlo nájsť radosť v srdci?


# Myslím, že prvou vecou (ktorá sa vlastne ani nedostala do môjho vďačného denníka) je tento papier formátu A4 (na fotografii vyššie). Bolo to v deň, keď som sa potácala bytom celkom bez nálady. Akosi ma to všetko v ten deň zmohlo. Tento plagátik som si vytvorila ešte v októbri - mesiaci misií - vrámci výzvy "moja misia". Mala som napísať čo pokladám za svoju misiu v živote a odfotiť sa s týmto nápisom. Napísala som: "Prinášať Kristovu radosť a lásku v každej chvíli."

Nápis ostal položený na notovom stojane a v onen deň mi naň padol zrak. V tej chvíli mi tá veta pripadala ako z iného sveta, vôbec neladila s tým, čo som práve cítila. No stále nástojčivo svietila do mojej mysle. MUSELA som ju vziať na vedomie. A musela som uznať že dáva zmysel. Že toto je to, čomu verím - a čo chcem žiť.

Nevadí, že neladí s mojimi momentálnymi emóciami. Pravda Kristova trvá naveky. On nás STÁLE ROVNAKO MILUJE. On stále rovnako chce, aby sme mali RADOSŤ - aby sme mali PLNOSŤ RADOSTI. Chce, aby Jeho radosť bola v každom srdci, v každom kútiku sveta, a v každom čase. Aj teraz. Aj v deň keď by chcel moju pozornosť zaujať strach, neistota, alebo únava. Je tu stále niekto, o koho sa môžem oprieť a kto dáva tomuto všetkému zmysel.

Nevadí, že nerozumiem. Môžem mať radosť. Vždy a za každých okolností.

Ako na to? Poznám cestu - cestu neustálej vďačnosti - za každých okolností. A tak sa zrodilo rozhodnutie. Musím si čím skôr znovu založiť denník vďačnosti. Poctivo zapisovať. A aby som splnila aj to prvé slovo "prinášať" - chcem sa o svoju vďačnosť deliť zase aj s vami.

Slnko na balkóne. Jar na balkóne. Pučiaca breza.

Som vďačná za... 

# Aj keď nemôžem ísť na spoločnú sv. omšu do kostola, som vďačná za možnosť zúčastniť sa omše, či iných spoločných modlitieb cez internet, alebo cez televízne prenosy.
# Som vďačná za spoločenstvo modlitby. Za množstvo ľudí ktorí sa spolu (aj s nami) spájajú v modlitbe.
# Som vďačná, že sme už všetci doma. Že nikto z nás neuviazol v zahraničí. (Toto nie je samozrejmosť a modlím sa za všetky mamy, ktoré svoje deti teraz vidia len cez obrazovky počítača či mobilu.)
# Som vďačná za tú poslednú návštevu kostola a možnosť adorácie v Marianke. Načerpala som tam hodne síl a pokoja.
# ... za vrabčiaka, ktorý nám vniesol kus života a radosti priamo do našej obývačky. A za vtáčiky, ktoré nám každý deň štebocú na balkóne.
# ... za slnko, ktoré nám rozjasňuje dni a prináša teplo. Že sa môžem slniť na balkóne. Prehriať tvár, nabrať trochu vitamínu D a dokonca prvú jarnú farbu.
# Bola som vďačná za pol kocky kvasníc, ktoré som našla v chladničke. A stále som, hoci som ich neskôr musela vyhodiť - už boli zlé. No dostala som neskôr sušené kvasnice, takže som predsa len mohla piecť.
# ... za semienka bazalky a petržlenu zasiate do kvetináča, aby som mohla v lete žať zelenú vňať.
# ... za video veselej babky...

Vďaka za vtáčiky, ktoré nám každý deň štebocú na balkóne.

Jarné upratovanie. "Storočné" kvietky nájdené na dne skrine. 

Vďaka za semienka... A za ovečkovú mašličku na kvetináč. 

# ... za rúška ktoré šijeme spolu "celá rodina". Hoci vôbec nevieme šiť. Na stroji by som to ušila raz-dva, ale stroj je pokazený. A moje stehy vyzerajú, akoby ich šilo školopovinné dieťa, čo drží ihlu v ruke prvý raz v živote. Na šitie v ruke nemám trpezlivosť ani precíznosť. Ale snažíme sa. Každý deň urobíme aspoň trochu. Aby sme mali aspoň pre nás, keď bude treba ísť von.
# ... za spoločnú modlitbu v rodine.
# ... za halušky k obedu. A recept na rožky, ktoré určite počas tohto týždňa upečiem!
# ... že nám ani vlas z hlavy nespadne bez vedomia (a dovolenia) nášho Nebeského Ocka.
# ... že môžem dôverovať Jeho plánom.
# ... za dlhší ranný spánok.
# ... za pomaranče. Vločky. Orechy. A med. Rajčinu... A pažítku v kvetináči!
# ... že máme priateľov.
# ... za slnko. A za možnosť slniť sa na balkóne.
# ... za "ovečkovú" mašličku na kvetináč. Urobila mi radosť.
# ... za prácu, pracujúce ruky, za pár vecí, ktoré sa mi "dnes" podarilo upratať.
# ... že mám svoje dieťa doma.

Za chutné raňajky. Ovsená kaša, strúhané jablko, kakao (bez cukru). 

Zásoby jahôd z mrazáku (na ovsenej kaši).

Muffiny. Niečo sladké na nedeľu Laetare. 

# ... za rybičku k obedu. A pár palaciniek od včera.
# ... rozhovor so susedkou na balkóne.
# ... za vrabce, ktoré prilietali na balkón, aj keď som tam sedela.
# ... že už dokážem sformulovať myšlienku v angličtine, aby som sa mohla dorozumieť s inojazyčnými "priateľmi". (Možno s chybami, ale už viem, čo píšem.)
# ... jeden príbeh (a zdroj mojich starostí) má (snáď) šťastný koniec.
# ... lekcia hry na klavír on-line (v angličtine!)
# ... umyté okno.
# ... "nové" záclonky (zo starých zásob). Umyla som okno, no záclona už neprežila pranie. Teraz sa do obchodu po novú záclonu nedostanem, určite nie do Veľkej noci, ale okno nechcem nechať bez záclony! Našla som ešte nejaký kúsok kúpený pred mnohými rokmi na úplne iné okno... Vďaka zaň! Tunel na zavesenie som musela ušiť ručne, aj skrátiť záclonku na potrebnú dĺžku. Nie je to záclona, akú by som si predstavovala ako ideálnu - ale je nová, čistá a v čase núdze postačí úplne dokonale!
# ... za svätú omšu (aspoň) cez internet.
# ... za upečené muffiny (niečo sladké na nedeľu Laetare).
# ... slnko. (Musím zaň ďakovať každý deň!)
# ... že Pán je tu. Sme v Jeho rukách.
# ... za pažítku v polievke.
# ... za spoločný obed.
# ... za objednaný nákup s donáškou. Aj zelenina bude!
# ... za čas na vyšívanie.

... za upečené rožky


Chutili nám. 

# ... za upečené rožky. Chutili nám, aj keď s ich tvarom som nebola celkom spokojná. Ale už viem, čo nabudúce urobím inak, aby boli ešte lepšie (a krajšie).
# ... slnko na balkóne. (Aj dnes.)
# ... za silu modlitby. Za možnosť adorovať na balkóne. Za výhľad na kostol. Za pokoj, ktorý som načerpala pri modlitbe.
# ... za spoločenstvo cez internet. Aj s ľuďmi, ktorých som nikdy nestretla, ale cez instagram, alebo whatsUp a pod. môžeme zdieľať veci, ktoré sú pre nás dôležité.
# ... za čerstvú zeleninu, čo nám práve priniesol kuriér. Za ľudí, ktorí chodia do práce, aby sme my mali čo jesť.
# ...



# ... Vďaka za čítanie na celý pôst. Chcela som čítať inú knihu, ale nestihla som ju včas kúpiť, tak som ako "náhradnú" vzala na milosť aj túto - Bezstarostný pôst - Ako nájsť pokoj v Kristovi (zbaviť sa starostí) za 40 dní. Keď som s ňou začínala, netušila som, ako veľmi bude tá téma aktuálna.

Z nedele Laetare:
"Keďže dnes je deň zameraný na to, aby ste sa tešili na Veľkonočnú nedeľu, poďakujte sa Pánovi za to, čo vo vašom živote vykoná. Viete, že nechce, aby ste mali starosti. Uvedomujete si, že vám chce pomôcť. Preto si môžete byť istí, že vaše modlitby neostanú bez odpovede. Obráťte sa k nemu so srdcom plným vďaky a pripravte sa, že zažijete zmenu." 

Už teraz môžem ďakovať Bohu za budúce dobrodenia. Pretože viem. Pretože verím, že On vie - a chce - dávať svojim deťom len dobré dary. Už teraz mu môžem ďakovať za to, čo má pre nás pripravené. S dôverou a nádejou sa pozerať do budúcnosti. A s radosťou a vďakou!

Vďaka, že všetko dobre dopadne.
- že si s nami (vždy a všade)
- už si zvíťazil. Veľká noc príde!

... za čas na vyšívanie. 


Želám aj vám srdce plné radosti. A pokoja. A dôvery, že Veľká noc príde. Aj keď možno nebudeme mať napečené alebo upratané ako obvykle. Ale Ježiš už vstal. Premohol smrť. A hriech. A my môžeme žiť spolu s ním - v radosti. A vďačnosti za všetko, čo má pre nás pripravené. Ešte to nevidíme, ale už teraz môžeme byť za všetky tie veci vďační.


4 komentáre:

  1. Děkuju, tvůj vděčný deník je velmi povzbudivý.
    Mně se moc líbí ty ovesné kaše, asi si nějakou taky udělám zítra k snídani. V karanténě se mi ale horší návyky. Zkusím zas jít dřív spát, ať si zítra můžu udělat kaši dřív než vstanou děti a třeba se i sama pomodlit. Když jsou vzhůru, je to dost divočina. :-)
    Že jsme odříznutí od rodin je teď těžké, dobře že jste spolu. Myslím na svou mámu. Nás aspoň naše děti neustále přivádí na jiné myšlenky.
    Přeju hodně zdraví a dobré zvládání situace.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jéj, páčia sa ti kaše? Rozmýšľala som či ich dať, zdajú sa mi také nefotogenické, neviem fotiť jedlo aby vyzeralo dobre. :-D

      Odstrániť
  2. Som vďačná za povzbudivé čítanie a teším sa na ďalšie.

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!