utorok 8. januára 2019

Nakreslené letné čriepky


"Landart" z kamienkov nájdený na vrchole Monte Baldo

Radostný deň vám želám, priatelia!

Čas pokročil a už aj čas bilancovania roku 2018 je pomaly za nami. Pokúšam sa ho chytať za pačesy a aspoň nejaké vlaňajšie spomienky rýchlo vložiť na tento blog. Veď je toľko chvíľ, toľko momentov a toľko aspektov, za ktoré som vďačná a ktoré nechcem zabudnúť!

Dnes prinášam zbierku obrázkov (nielen) z môjho Letného denníka, aby som nezabudla aké krásne, veselé a zaujímavé leto som v roku 2018 prežila. (Fotografie z dovolenky ešte nedávam. Myslím, že sme to s fotením "trošku" prehnali a spracovať to množstvo nafotených záberov mi potrvá ešte nevedno ako dlho.)



Spomínate si, ako som si nakreslila "3000 schodov" ako tréning na Monte Baldo? [link na článok TU] Nuž, na onen kopec sme šli nakoniec lanovkou, ale tých 3000 schodov som stihla ešte pred odchodom na dovolenku. Tu je dôkaz! (viď hore) A veru sa mi príprava osvedčila, kamenné chodníky v mestečkách okolo Gardského jazera boli riadne do kopca.

A tu nižšie vidíte, ako som bojovala s chuťou na sladké.

V júli sa mi vcelku darilo. A tiež boli vidieť výsledky na mojom zdraví. Až v druhý deň dovolenky som podľahla únave a keďže nám v penzióne neponúkli na raňajky nič, z čoho by som sa vedela nasýtiť okrem žemličky s džemom - neodolala som a za lyžičku džemu som si na pečivo natrela. A hneď som si "za trest" nakreslila do svojho denníčka prvú muchu - Ambróziu, ktorá asi dosť oslabila moje odhodlanie neporušiť ani raz. (vysvetlenie v tomto článku)

Júl bez cukru - každý deň predstavuje jeden dielik torty.

V auguste bola najväčším pokušením ponuka zmrzliny zo samoobsluhy. Pokúšala som sa pojedať obyčajný biely jogurt, kým si moji chlapi pochutnávali na tej dobrote, ale neodolala som a aspoň raz som si natočila "len trošičku" mrazeného jogurtu s čerstvým ovocím. Ale aj to možno stačilo (alebo som si mala odpustiť to hrozno a trošku medu na škriabajúce hrdlo?) a zdravotný efekt poľavil.

Takže som sa rozhodla prerušiť pôst aspoň cez deň mojich narodenín a dopriala som si kusisko torty a zopár mňamkových čokoládových bonbónov od švagrinej. Keď švagriná pečie tak dobre! Každopádne do konca augusta som napočítala 5 porušení bezcukrového predsavzatia, čo znamená 5 nakreslených múch v mojom letnom denníčku.

August bez cukru - Dni sú zastúpené pre zmenu kockami cukru.

Mufinové košíčky pripravené na septembrové počítanie beczukrových dní.

Kompletné "kapkejky" sa striedajú s poletujúcimi muchami...

V septembrovom "trackeri" je tých mušiek viac. Navyše som sa ich naučila kresliť tak, že mi vlastne ani nevadia, takmer sa mi tam páčia. Takže bude treba zmeniť stratégiu a nájsť iný / lepší spôsob motivácie. Ale o tom zase niekedy nabudúce.

Teraz si už poďme pozrieť dovolenkové stránky môjho Letného denníka. Nesnažila som sa o nejaký umelecký dojem. Naopak, dopriala som si slobodu kresliť, písať, lepiť somarinky hlava-nehlava tak, ako sa mi práve chcelo a vnútornú kontrolu výsledného efektu som si vyslovene zakázala. Napriek tomu, alebo možno práve preto, vám ich chcem ukázať. Dúfam, že tá sloboda a chuť baviť sa, namiesto snahy o dokonalý výsledok, bude trošku nákazlivá aj pre vás. 









Toto je tá inkriminovaná zmrzlina zo samoobsluhy (mucha Begónia)


"Mermaid" bola téma augustovej "doodlovacej" (kresliacej) výzvy. 

Trocha angličtiny s mojim synom - "Simon says" v mori

Počas leta som sa rozhodla venovať trochu mojej biednej angličtine. Kamarátka ma naviedla na projekt 100 dní s angličtinou. Ide o záväzok každý deň sa  ľubovoľným spôsobom venovať aspoň pol hodinu angličtine. Minimum je aplikácia Duolingo, (link) ktorú mám stále v mobile. Ale pokúšala som sa napr. aj čítať knižky v zjednodušenej angličtine (zdroj napr TU), alebo lámane komunikovať v niektorých anglicky písaných FB skupinách.

Ale keď som zistila, že anglická škola Best English, sídliaca len kúsok od môjho, domova vypísala na celé prázdniny súťaž - výzvu, neváhala som a zapojila som sa tiež. Nešlo mi o víťazstvo, ale o príležitosť stretávať sa rôznymi zábavnými spôsobmi počas celého leta s angličtinou. Aj hra "Simon says" na obrázku vyššie bola zadaním jednej z úloh tejto výzvy.

100 dní angličtiny - kalendár

Tu si kreslím body za splnené úlohy. Aby som videla, ako sa mi darí. 

Nakoniec som splnila všetky úlohy okrem jednej...

... čo mi vynieslo krásne druhé miesto!

A tu je zopár splnených úloh:

Vyberte si tri slová v angličtine a nakreslite ich

Keď pôjdete nakupovať, napíšte si nákupný zoznam po anglicky

Nakreslite svoj dom a všetky veci popíšte po anglicky.

V práci všetkých zdravte po anglicky...


Robila som prieskum, či jablká rastú "on the tree", alebo "in the tree"
Lektor tvrdil, že je to jedno, respondenti sa zhodli na "on the tree".

Nevedela som si zapamätať slovo "towel" - uterák. Už si ho pamätám. :)

Leto pokračuje a s ním aj môj Letný denník radostí. (Obrázky s anglickými názvami sú témy augustovej kresliacej výzvy)



Letná výzdoba na balkóne...

Mušličková zvonkohra konečne zavesená, (Neuveriteľne zle sa fotila)









Zopár stránok z môjho modlitebného denníka:

Úvodná strana pre august: Každý deň = jedno zrnko 

Vízia verša z proroka Jeremiáša [Jer 18, 6]

Pocítila som nutkanie nakresliť si slová žalmu [Ž 96. 10-13]

A prichádzame do finále. V septembri sa už oficiálne leto prehupne v jeseň - a to už bude ďalší článok. Teraz vám ukážem už len zopár stránok môjho pokusu o čosi ako "Bulet Journal".

Úvodná septembrová strana vyjadruje nadšenie pre nové veci, ktoré ma tento rok čakajú. Podelím sa vami len o niektoré: Od nového školského roka začínam učiť detičky hrať na flautu - výzva, radosť i obavy... A návrat do školy má ešte iný aspekt - prihlásila som sa na kurz angličtiny. Prvú úroveň mám už za sebou (september - október) a som naozaj spokojná, koľko som sa toho naučila. Už sa teším na pokračovanie vo februári!

Lastovičky na drôte symbolizujú koniec leta (odlietajúce lastovičky),
i výzvu začať čosi od začiatku (cvičenia pre prváčikov)

Od prvého septembra som sa rozhodla začať aj s dvoma výzvami na rozvoj fyzičky. Chcem viac plávať (nielen počas prázdnin v mori / jazere, ale tiež počas celého roka v krytom bazéne). Každý rok si dávam to isté predsavzatie a každý rok jeho realizáciu odkladám, až prídu prázdniny a ja som plaváreň zvnútra vôbec nevidela.

Tentoraz som sa rozhodla svoje rozhodnutie podporiť výzvou. Preplávam do konca roka (alebo aspoň do ďalšieho leta) toľko bazénových dĺžok, že to spolu dá vzdialenosť Francúzskeho brehu od Britského? Inými slovami: Podarí sa mi preplávať La Manche?

Spolu je to 34 km. Teda keď má bazén na Pasienkoch 50 m, musím ho preplávať tam a naspäť 340-krát. To je napríklad 34 návštev po desať kolečiek. Alebo 68 návštev po 5 kolečiek (10 dĺžok). No...

(Dnes, keď píšem tento príspevok, už viem, že do konca roka 2018 som znovu nepreplávala ani jednu bazénovú dĺžku. Ale ešte stále mám nádej, že to stihnem do letných prázdnin. Držte mi prosím palce!)


Chcem tiež viac chodiť po schodoch. Aby som mala motiváciu ignorovať výťah a terigať sa hore schodmi (domov to mám presne 107 schodov), vymyslela som si zase inú výzvu. Budem sa štverať na Gerlachovský štít. A nielen zo Sliezskeho domu, ale rovno z Bratislavy, čo robí presne 2520 metrov. Teda aby bolo jasno, nebudem naozaj liezť na Gerlach, len fiktívne. Prepočítala som si, že ak má priemerný schod 15 cm (u nás doma majú schody presne toľko), musím prejsť 16 800 schodov.

A tak som začala počítať. Niekedy som prešla len sto schodov za deň, niekedy dvesto, a občas sa pošťastilo aj tristo. Boli dni, keď som z rôznych príčin po schodoch nechodila - a tie dni mi veľmi chýbali. Takže ak som chcela svoj cieľ dosiahnuť do polnoci z 31. decembra 2018 na 1. januára 2019, mala som v posledný týždeň tohto roka čo robiť! Denne cca 1 000 a v posledný deň roka dokonca 1 800 schodov. Pomohlo, že som ich nechodila naraz na piate poschodie, ale postupne po 14, ktoré vedú na poschodie v našej chalúpke, kde sme trávili vianočné prázdniny. A tiež mi veľmi pomohol malý "podvod". Asi dvakrát 100 m som si započítala z prechádzky po okolitých kopcoch. Inak je celý výstup na Gerlach počítaný len z chôdze po schodoch. Ale tentoraz som sa rozhodovala medzi svojou tvrdohlavosťou dosiahnuť cieľ do konca roka a túžbou chodiť na kopcovité prechádzky s rodinou. Zvíťazili obidve moje túžby, takže by som si tých 2 000 schodov možno ešte mala dochodiť.


Každá farba - jeden deň v týždni
Posledných 5 dní bolo ozaj náročných.

Leto sa skončilo a nasledujúce spomienky už patria jeseni. O nich napíšem v ďalšom príspevku. Teraz už len...

Majte sa pekne!
Všetkým vám želám radostné dni a pokojné noci. 
Nech sa vám darí nachádzať radosť vo všetkom, čo robíte.


4 komentáre:

  1. To je fajn si takhle zavzpomínat.
    Kolikrát mám pocit, že by se mi taky psalo líp s větším odstupem.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Neviem... Rozhodne po tak dlhom čase nemám nutkanie písať všetky myšlienky, čo sa mi aktuálne preháňali hlavou. V reálnom čase by som z tohto obdobia určite urobila viac príspevkov.

      Ale áno, je zaujímavé vyberať "hrozienka" takto s odstupom. A zaspomínať si.

      Radostný deň vám želám!

      Odstrániť
    2. To jsem já, Lenka! :-D
      Možná zas něco nakreslím. Baví mě, jak v tom jedeš systematicky. :-) A takhle s odstupem to prostě má něco do sebe. Možná si naopak vzpomeneš na věci, které by se ti bez odstupu nezdály tak důležité.

      Odstrániť
    3. Ahoj Lenka! :)
      Na tvoje obrázky sa teším. Ono - snažím sa kresliť systematicky (inak by som asi nekreslila vôbec), no po tejto augustovej výzve som si urobila zase niekoľkomesačnú prestávku. Zase pred pár dňami som trošku chytila dych - ale tuším len na dva obrázky a zase vynechávam. No, držme si navzájom palce. ;-)

      Asi máš pravdu. V aktuálnom čase bolo "dôležité" všetko. A tak mohlo niečo zapadnúť v tom množstve. Teraz vyliezajú len tie vyzreté veci, čo sa uchytili kdesi hlboko.

      Odstrániť

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!