Paríž: Po stopách Pierra Goursata

Radostný deň vám všetkým želám!
Konečne sa mi podarilo dokončiť úpravu všetkých tých fotografií, ktoré sme urobili pri našich potulkách Parížom a tak konečne pridávam reportáž a obrázky z putovania "Po stopách Pierra Goursata".

Najskôr hádam pár slov, o kom vlastne hovorím. Pierre Goursat bol Parížan celým svojim srdcom. Ale hlavne bol boží syn, "výnimočný človek, ktorý ostal verný Eucharistickému Ježišovi aj vtedy, keď láska v ostatných a všade naokolo chladla" (link), a ktorý sa nechal viesť Svätým duchom a zaslúžil sa o zrod a rozvoj Komunity Emanuel.

Zoznámila som sa s ním pri čítaní knihy Oheň a nádej - Životopis zakladateľa Komunity Emanuel Pierra Goursata. A zaujal ma natoľko, že keď sme sa tento rok rozhodli navštíviť Paríž, "museli" sme si prejsť aj všetky miesta, o ktorých sa v knihe píše.

(Ak sa vám už nepodarí zohnať slovenské vydanie knihy, dá sa na stránkach komunity Emanuel stiahnuť česká pracovná verzia. Skrátený životopis je na stránke www.emmanuel.cz/pierre-goursat/.)

A tu je prehľadná mapa všetkých parížskych miest, ktoré som doteraz v knihe objavila - po kliknutí sa mapa otvorí na celú stranu. V mape po kliknutí na číslo nájdete okrem adresy a fotografie aj úryvok z knihy Oheň a nádej, kde sa o príslušnom mieste píše. Citujem z českej internetovej verzie, ale uvedené strany sú z knihy vydanej na Slovensku. Možno to niekedy prepíšem, ale zatiaľ hádam postačí takto:

2. 10. 2018

Kníhkupectvo na rohu ulice Saint-Simon v dome č. 8.

Hneď v prvý deň sme sa vybrali sem - na roh ulice Saint-Simon, kde v dome číslo 8 Pierre otvoril kníhkupectvo a vydavateľstvo s kresťanskou literatúrou. (viac v knihe na str. 22 a 31)

Boulevard Saint Michel - tu často robila komunita Emanuel evanjelizáciu

Na bulvári Saint Michel sme sa ocitli hneď ako sme vyšli z metra ešte s kuframi v ruke. Zatiaľ netušiac, že aj toto miesto bolo pre Pierra a komunitu Emanuel zaujímavé. (O evanjelizáciách na tomto bulvári sa píše na stranách 77, 128 a 144)

3. 10. 2018

Kaplnka Panny Márie zázračnej medaily na Rue du Bac.

Aj kaplnka na Rue du Bac sa spomína v knihe (na str. 17 a 189). Pierre bol veľkým mariánskym ctiteľom.

Odtiaľ sme sa vybrali na ulicu Jean Ferrandi. Kláštor Maristov na tejto ulici sa prvýkrát spomína na str. 49, keď rozrastajúcej sa skupinke nestačilo miesto v byte na Rue du Cherche Midi a začali sa stretávať v priestore kláštora. Ak sme adresu odhadli správne, teraz tam sídlia karmelitáni.

Pôvodné miesto stretnutí predchádzajúcich vznik komunity Emanuel bolo hneď za rohom (doslova). Navštívili sme ho hneď v zápätí. V byte Martiny Laffitovej (neskôr Martina Catta) sa začala tzv. škola rozjímavej modlitby, ktorá bola vlastne prvopočiatkom komunity. Neskôr sa tu stretávali sprevádzajúci komunity s Pierrom, ktorý ich "uvádzal do svojho hlbokého poznania". (s. 38, 47, 106)

Rue-du-Chcerche-Midi 100b

Dom, kde bývala Martina Laffetová (Martina Catta)

Ulica Cherche Midi

Odtiaľ sme sa vybrali do Domu komunity Emanuel, kde sme prežili krásnu radostnú svätú omšu. Potom sme sa už ponáhľali nájsť si niečo pod zub, keďže bol čas obeda.

Súčasné sídlo komunity - Domus Emmanuel.

Sv. omša v kaplnke Domu Emanuel

"Duchovne Pierra stále niesla adorácia Oltárnej sviatosti a osobná modlitba, ktorej venoval veľa času. Často trávil celé noci v adorácii na Montmartri."  (s. 30)

Aymeline de Chezelles spomína udalosť počas víkendového stretnutia - tiež v bazilike Sacré-Coeur na Montmartri. (s. 75)

V knihe sa píše o stretnutí Pierra Goursata s kardinálom Suhardom, a ich rozhovor o Paríži, jeho obyvateľoch a obrovskej potrebe evanjelizácie, pri pohľade na panorámu Paríža z vrchu Mont Martru. (s. 75)

Bazilika Sacré-Coeur na Montmartri

Ježišovo milujúce srdce - v interiéri Sacré-Coeur

V Sacré-Coeur je ustavične vyložená Sviatosť Oltárna k poklone (adorácii)

Možnosť adorovať Eucharistiu malo rodiace sa spoločenstvo aj v ich prvom ubytovaní - u sestričiek ustavičnej adorácie za zmierenie na vŕšku Sainte-Geneviéve (blízko Panteónu) na ulici Gay-Lusac č. 39. (s. 84 - 89)

Aj my sme si tu užili dlhý čas v adorácii, ako aj spoločné vešpery s miestnym spoločenstvom. Bolo to možné preto, že sme boli ubytovaní, vďaka viacerým náhodám (verím, že riadením prozreteľnosti), len kúsok odtiaľ - tiež na ulici Gay-Lusac.

Kaplnka adorácie je aj teraz otvorená pre verejnosť

"Zvláštna budova z 19. storočia mala vútnornú uličku,
pozdĺž ktorej sa dvíhali ďalšie úzke stavby..." (s. 85)

"Tieto miesta sa odvtedy už veľmi zmenili."

Len kúsok odtiaľ, na ulici Gay-Lusac č. 20 sa v inštitúte Serviam u sestier uršulínok konali tzv. trojtýždňové duchovné cvičenia - "pred veľkou etapou rozvoja Komunity, ktorá sa mala spustiť po návrate z USA. (s. 89-99)

Ak nezmenili číslovanie ulice, spomínaný dom uršulínok už nestojí. Namiesto neho je tam táto moderná budova.

V ten istý deň večer sme ešte preskúmali neďaleký 6. parížsky obvod.

Na ulici Rue Madame č. 61 sídlilo Katolícke centrum francúzskych intelektuálov, ktoré prichýlilo modlitebnú skupinu, keď im už priestory na ul. Jean Ferrandi boli malé. Ale ani tu nevydržali dlho. (s. 53 - 54)

Zakrátko boli aj priestory na Rue Madame malé a skupinka sa musela presťahovať do krypty neďalekého kostola sv. Sulpícia. (s. 54)

Práve modlitebná skupina z kostola Saint-Sulpice začala s otvorenou evanjelizáciou na ulici. V knihe Oheň a nádej sa spomína viacero príhod, ktoré sa odohrali na tomto mieste. (s. 55, 104, 110, 128, 206, 211)

4. 10. 2018
Na druhý deň sme sa sem vrátili ešte raz - za svetla. A pozreli sme si teraz už otvorený kostol aj zvnútra.

Myslím, že toto je vchod do krypty, kde sa skupina stretávala

4. 10. 2018

Konečne sme sa vybrali do rodnej parížskej štvrte Pierra Goursata.

Keď sa Pierrova babička vrátila s deťmi z Indie do Francúzska, potrebovala prostriedky na živobytie. Hoci bola zvyknutá žiť ako veľká dáma, nebála sa práce. Postupne kúpila hotel na rohu Rue du Fauborg Saint Honoré a osobne ho viedla spolu so svojou dcérou, Pierrovou mamou. Hotel v ich rukách výborne prosperoval. Aj mladý Pierre od detstva pomáhal s prácou v hoteli, pričom získal mnohé skúsenosti a zručnosti, ale aj návyk tvrdo pracovať a pokoru, ktoré sa mu zišli pri vedení komunity. Neskôr hotel sám viedol, až kým ho po vojne (asi v r. 1949-50) nemusel predať. (s. 14-15, 22, 25 a ďalšie) 

V kostole sv. Filipa de Roule oproti hotelu trávil Pierre tiež veľa času. Tu sa modlil pri oltári Božského Srdca Ježišovho, keď sa v čase svojho obrátenia bál kríža. A lásku k Srdcu Ježišovmu si uchoval až do smrti. (s. 213)

Farár kostola zo Saint-Philippe-du-Roule poskytol Pierrovi ubytovanie, keď sa kvôli chatrnému zdraviu nemohol starať o hotel a predal ho. Farnosť vlastnila dom pre farára a zvlášť ešte inú budovu pre kaplánov na ul. Faubourg-Saint-Honoré č. 174. Tu mohol Pierre obývať tri izby v "malom chudobnom" byte na piatom poschodí bez výťahu. (s. 31)

V júli 1944 sa odohrala významná udalosť Pierrovho duchovného života. Na ulici Commandant-Riviére sa stal incident medzi Pierrom a nemeckým vojakom. Vojak prenasledoval Pierra veľmi dlho, ale nikdy ho nedostihol. Pierre pripisuje svoju záchranu Panne Márii, ktorej slová "Neboj sa, si zachránený" zreteľne počul, keď sa ukrýval vo svojej izbe. (s. 25 - 27)

5. 10. 2018

V posledné ráno ešte pred odchodom sme sa vybrali do Latinskej štvrti, kde presne oproti kostolu sv. Severína vznikla služba prijatia a modlitby pre ľudí na okraji spoločnosti - "Zelený butik". "V Zelenom butiku sa na pritiahnutie mladých používala hra na gitare a na privítanie sa podávala čokoláda. Prichádzali zovšadiaľ: narkomani, žobráci, tuláci, mladiství na úteku..."

Práve v Zelenom butiku sa prvýkrát spustila evanjelizácia moslimov a systematicky aj evanjelizácia na ulici. (s. 90 - 93)

"Zelený butik" bol niekde tu

Kostol sv. Severína

Saint-Séverin zvnútra

Som vďačná za možnosť spoznať Pierra Goursata vďaka knihe Oheň a nádej, ktorú čítam. A rovnako sa teším z možnosti navštíviť všetky tieto miesta, ktoré dodávajú spoznávaniu Pierra ešte čosi naviac. A vám, milí čitatelia ďakujem, že ste tento dlhý článok dočítali až do konca. 

Obrázok prevzatý zo stránky www.emanuel.sk

Želám vám radostné dni a pokoj v srdci. Verím, že aj na príhovor zakladateľa komunity Emanuel Pierra Goursata, ktorého proces blahorečenia je už rozbehnutý.