Letitia svetu: Lisieux - Oslavy Terezky z Lisieux.

29. 9. - 2. 10. 2018

Výhľad z balkóna našej hotelovej izby - katedrála sv. Petra.

Radostný deň vám všetkým želám!

Ako som sľúbila, s menším oneskorením prinášam reportáž z nášho pobytu v Lisieux vo Francúzsku. Boli sme tam práve počas sviatku sv. Terezky z Lisieux, tak sme si mohli naplno vychutnať miestne oslavy. Boli krásne a veľkolepé, aj keď francúzskych pútnikov tu bolo oveľa menej, než sme čakali pred príchodom do Lisieux.

Obrázkov je veľa, ale aj tie sa mi ťažko vyberali z množstva, ktoré som nafotila (zase niekoľkonásobne viac, ako sa mi zdalo). Sú tu obrázky z osláv, ale aj z mestečka Lisieux a z priestorov, kde svätá Terézia žila a ktoré sa týkajú jej hlbokých myšlienok.

Nech sa páči, pozerajte, rolujte... Kliknutím na obrázok si ho vždy môžete zväčšiť.

Večer pred karmelským kláštorom - budeme putovať s relikviami sv. Terezky.

Putujeme mestom - s Terezkou, za Terezkou.

Hneď v prvý večer (sobota 29. septembra) po úmornej cca 24 hodinovej ceste a ubytovaní sa v hoteli, sme stihli putovanie s relikviami sv. Terezky. Jej ostatky prenášali z karmelitánskeho kláštora, kde ležia po celý rok, do Baziliky sv. Terézie od Dieťaťa Ježiš a Svätej tváre (Terezky z Lisieux). Už za tmy sme prechádzali mestom "vedení" svätou Terezkou s piesňami (po francúzsky) a svetlom sviečok.

Všetkých som vás niesla v srdci a odovzdávala som Terezke všetky vaše starosti a bolesti, ale aj radosti a celý váš život a rodiny. Nech ona, maličká veľká svätá vyprosí u Ježiša dážď ruží (milostí) pre každého z nás. Nech nám ukáže cestu - tú svoju malú cestu - cestu malých obetí a každodenných "všedných" darčekov z lásky.

Cestu, ktorá nás povedie priamo k Ježišovi do neba. Už tu na zemi. Pretože len z lásky pochádza skutočná radosť. Môžeme každý deň mnohorakými spôsobmi dávať lásku - každou, aj najmenšou vecou, ktorú urobíme s láskou, dávame veľký dar lásky Ježišovi, aj ľuďom ktorých milujeme. Každým, aj najmenším skutkom vykonaným s láskou prinášame na tento svet množstvo milostí a dobra. Tak som prosila Terezku, nech nám vyprosí milosť poznať tú veľkú lásku, ktorou sme milovaní. A v tejto radosti a s pocitom bezpečia v Otcovom náručí, nech ochotne robíme všetko, čo bude treba - nie z povinnosti, ale z lásky. Vtedy každý, aj najdrobnejší skutok, prinesie veľké ovocie.

Konečne prichádzame k bazilike.

V bazilike.

Ježišovo Srdce. Mária a Terezka - prikrývajú "ovečky" Ježišovým plášťom.

Po slávnostnej sv. omši za zhora spustil "dážď ruží"
- ružové lupienky padajúce na naše hlavy.

Ráno (v nedeľu 30. septembra) sme sa do baziliky vrátili na slávnostnú svätú omšu pri príležitosti oslavy "narodenín pre nebo" sv. Terezky z Lisieux. Bola to krásna slávnosť plná radosti. Hlavným celebrantom bol istý biskup z Afriky (meno si už nepamätám). V pondelok (1. októbra) slúžil omšu pre zmenu biskup z Južnej Kórey. Francúzi vedia prekvapiť. A tak na záver po skončení omše a odchode kňazov všetkých prekvapil "dážď ruží". Z ochodze na veži na nás padalo množstvo a množstvo ružových lupienkov. "Škoda len, že sedíme priveľmi vpredu," pomyslela som si. Na omši som bola rada, že som blízko oltára i Terezkinej relikvie. Ale teraz mi prišlo trošku ľúto, že sa mi asi neujde lupienok, keďže padali až na ľudí za nami.

No len čo prebehla táto myšlienka mojou mysľou, jeden z lupienkov sa oddelil a smeroval priamo ku mne. Nakoniec dopadol na papier s textami sv. omše, ktorý som držala v rukách. A mal žltú farbu! - moju obľúbenú. To nemohla byť náhoda. Ďakujem, sv. Terezka, že aj takýmito malými "náhodami" nám ukazuješ že nebo nielen existuje, ale že "nebešťanom" záleží na našich aj malých radostiach!

Nakoniec si svoj lupienok chytil aj môj manžel a ďalšie sme pozbierali už spadnuté, aby sme sa podelili s niekoľkými blízkymi, ktorí tu s nami nemohli byť.

Schránka s ostatkami Terezkinych rodičov - svätých Luisa a Zélie Martinových.
Prosila som o milosť byť dobrými rodičmi. A tiež za vás, ktorí vychovávate deti.

Ešte sme zišli o poschodie nižšie, aby som sa pomodlila pri hrobe svätých Teréziiných rodičov. Prosila som o milosť dobre vychovať svojho syna. Prosila som za milosť pomáhať si s manželom navzájom v živote viery a milosti (aby sme tiež raz boli svätí, aj keď nie kanonizovaní). A prosila som tiež za vás, ktorý vychovávate svoje deti.

Potom sme sa už pobrali ďalej - k domu, kde Terezka bývala, než vstúpila do kláštora. Tu prežila svoje detstvo. Tu zažila mnohé milosti o ktorých píše vo svojej jedinej knihe Denník duše. Tu vyrastala so svojim otcom a sestrami. Tu sa na ňu usmiala Panna Mária. A tu dozrelo jej povolanie vstúpiť do kláštora bosých karmelitánok.

Dom sv. Terézie v Lisieux

Výhľad z Terezkinho okna - Videla na svoj farský kostol - katedrálu sv. Petra.

Záhrada za domom. Nechýba množstvo ruží.

Kúsok záhrady mala Terezka vyhradený pre seba a svoje záhradnícke pokusy.

Terezka rada vytvárala takého zátišia (scéna z Betlehema).

Dom sv. Terezky a jej sestier.

Tu Terezka prijala povolanie vstúpiť do kláštora.
Súsošie zobrazuje Terezku (15 r.) s otcom, ako mu hovorí o svojej veľkej túžbe.

Ako veľmi som túžila vrátiť sa ešte raz do Terezkinej záhrady. (Už sme tu boli pred 6 rokmi, ale vtedy som nemala dosť času užiť si pokojný čas v tejto záhrade. - link) Pobudnúť tu. Modliť sa ruženec a rozjímať o živote a myšlienkach svätej Terézie. A nakoniec sa mi to splnilo. V roku 25. výročia nášho manželstva ma sem môj muž zobral. A mala som dosť času sedieť pri svätej Terezke tak dlho, ako som len chcela. Vďaka za tieto požehnané chvíle!

Naše ďalšie kroky viedli do katedrály sv. Petra, kde program slávnosti pokračoval spievanými vešperami spolu s Terezkou. Toto je ten kostol, ktorý Terezka videla z okna. Sem Terezka často chodievala na sv. omšu, tu pristupovala k sviatostiam (sviatosť zmierenia, sviatosť oltárna...). Tu sa často a veľa modlila. A tu, pri obraze ukrižovaného počula vo svojom srdci Ježišov hlas, a rozhodla sa pre misionárske povolanie.