Veľkonočné oslavy

.

Želám vám všetkým radostné dni!

My ešte stále oslavujeme jednu dlhú, až 8 dní trvajúcu, nedeľu - Veľkonočnú oktávu. Chcela by som sa aj s vami podeliť o obrázky z posledných dní. Ako sme teda oslavovali Veľkú noc? Predovšetkým duchovne.

29. marec 2018 - Zelený štvrtok

Domáci modlitebný kútik

Na Zelený štvrtok som ešte musela do práce. Ale po návrate domov sme už začali naplno oslavovať. Stalo sa u nás tradíciou v tento deň piecť mladé jahniatko. Podobne, ako Ježiš pri poslednej večeri. S lokšami namiesto nekvasených chlebov, s horkými zeleninami, vínom a ďalšími pár drobnosťami na pamiatku židovských osláv vyvedenia z Egypta. (Viac o tomto zvyku píšem v tomto článku z r. 2011)

Duchovným občerstvením nám bola večerná liturgia Poslednej večere v kostole a neskôr v noci možnosť adorácie v súkromnej kaplnke. Aby sme nenechali Ježiša v Getsemanskej záhrade samého. Boli to požehnané dve hodiny ticha a modlitby.

Modlitba pri Eucharistii v súkromnej kaplnke.

30. marec 2018 - Veľký piatok

Na Veľký piatok si pripomíname umučenie Pána Ježiša. Jeho lásku a poslušnosť, ktorá ho viedla až na kríž.

Narozdiel od väčšiny "normálnych ľudí" som si liturgiu Veľkého piatku prežila dvakrát. Dopoludnia v domove seniorov, a popoludní v našom farskom kostole. Ani neviem, ktorá bohoslužba na mňa pôsobila silnejšie. Osobná atmosféra spolu so seniormi, krížová cesta staroby, improvizovaná poklona krížu, liturgia slova, sväté prijímanie. A zopár spevov, aby bola atmosféra Veľkého piatku taká, ako má byť. Spievala som viac-menej sólo, len pár hlasov (občas pán farár) sa ku mne pridalo.

Podvečer sme si liturgiu zopakovali v našom farskom kostole. Ja v pohodlí chóru, kde sme sídlili s našim farským zborom. V tento pietny deň sme samozrejme spievali bez sprievodu hudobných nástrojov, pretože všetky už vo štvrtok večer "odleteli (spolu so zvonmi) do Ríma". Rozozvučia sa znovu zase až v sobotu večer - na oslave vzkriesenia.

Krížová cesta a liturgia Veľkého piatku v domove seniorov.

31. marec 2018 - Biela sobota

Biela sobota je dňom ticha. Ježiš leží v hrobe, učeníci sa skrývajú, pretože ich majster je mŕtvy. Zdá sa, že sa všetko skončilo... Ale my vieme, že nie. Ježiš je živý!

V našich krajoch je zvykom počas Bielej soboty  navštíviť "Boží hrob" a zotrvať v tichu modlitby a v adorácii Oltárnej sviatosti. Dnes sme boli v kostole františkánov.

Často ma prekvapí ich spôsob spracovania sviatočných dekorácií. Na vianoce nás ohromuje betlehem v životnej veľkosti, na Veľkú noc spracovanie Ježišovho hrobu. Zažila som už viacero spôsobov, ako františkáni spracovali uloženie Ježiša do hrobu. Tento rok ma znovu prekvapili. Mŕtve Ježišovo telo zabalené do plachty, ako bolo v Izraeli zvykom pochovávať, uložené na kamennom "katafalku". A opodiaľ krásne i keď jednoducho upravená Sviatosť Oltárna k poklone.

Strávili sme tu hodnú chvíľu v tichej modlitbe.

A po obede sme navštívili ešte iný hrob - našich drahých, ktorí nás predišli do večnosti. Priniesť kúsok jari, podeliť sa o radosť zo vzkriesenia, zaspomínať si, pomodliť sa, i trošku "porozprávať" s tými, ktorých už na zemi nestretávame.

Večer po zotmení sme už oslavovali zmŕtvychvstanie. Večerná niekoľkohodinová liturgia (ktorá nám ale ubehla v radosti). A po návrate domov ešte radostná veľkonočná hostina - šunka, údené, syry, vajíčka - a spoločná radosť. Na stole nám už horel domáci "paškál" - sviečka posvätená ohňom z originálneho paškálu zapáleného počas slávnosti Vzkriesenia.

Pán Ježiš Kristus vstal z mŕtvych! ALELUJA! Radujme sa! 

1. apríl 2018 - Veľkonočná nedeľa

Veľkonočná nedeľa vlastne začala už v sobotu večer - liturgiou vzkriesenia vo farskom kostole. A trvá celých 8 dní - tzv. Veľkonočná oktáva. Čo na tom, že v utorok už musím do práce, Veľká noc trvá a ja sa usilujem veľkonočnú radosť šíriť nielen tento týždeň všade, kde budem.

Doobeda je samozrejmosťou účasť na omši - tentoraz v domove seniorov, aby aj oni mali slávnosť s hudbou. Nech aj v tejto skromnej spoločnosti zaznie slávnostné ALELUJA! A poobede (konečne) voľno a odpočinok. Po tak nabitých (aktivitami i emóciami) dňoch dobre padne pár hodín, keď nemusím robiť vôbec nič.

V pondelok sa už vyberieme do prírody. Aspoň na chvíľku sa pozrieť na chalúpku, nadýchať sa vzduchu, zapáliť oheň v krbe, prežiť pár rodinných chvíľ, ešte pred tým, než sa vrátime do pracovného (a učebného) procesu.

Veľkonočná atmosféra na jedálenskom stole.

Pôstny kalendár je už celý vymaľovaný.
Pôst sa skončil, nastala radosť Veľkej noci.

V pondelok pár chvíľ na chalúpke... 

Zahalený kríž 

Ešte sa s vami podelím o jednu aktivitu. Na "Smrtnú nedeľu" - dva týždne pred Veľkou nocou je zvykom zahaliť kríž v kostole i v kaplnke. V kaplnke domova seniorov sme doteraz kríže nezahaľovali, lebo nebolo čím. Až tento rok som ušila zásterku z fialovej látky. Trochu som sa natrápila, ale výsledok je na svete, a seniori v domove mohli tento rok aj svojim zrakom prežiť, že čas Veľkej noci sa priblížil ("To je už Smrtná nedeľa?"). A takisto mohli zažiť aspoň improvizované odhaľovanie kríža na Veľký piatok.

Som vďačná, že som aj takto mohla poslúžiť k plnšiemu prežívaniu liturgie.

Dve zásterky. Na malý kríž na oltári, aj na ten väčší na stene.

Už treba len prišiť pútka na zaviazanie.

Zahalený kríž na stene.

Aj na oltári. 

Želám vám, nech veľkonočná radosť naplní vaše srdcia a neopustí vás nikdy - nech by sa dialo čokoľvek.