Zdá sa mi, že čas ide akosi prirýchlo. Ani sa nenazdám a týždeň, dva, tri sú preč. Tak vkladám aspoň nepravidelný príspevok o malých radostiach, ktoré mi v poslednom čase boli dopriate.
23. 11. Príprava na advent: vykrajovaná pomarančová kôra - ozdôbky na adventný veniec |
25. 11. Nedeľa Krista Kráľa Kráľ na kríži. Jeho kráľovská moc je Láska. Aj ja som pozvaná ňou vládnuť. |
26. 11. Rok Fatimy sa končí. Ale jej Materinská láska ostáva. A ja som tiež kráľovná. Nevesta svojho Kráľa. |
21. 11. Vianočný kaktus. Rozkvitol tak, ako som ešte kaktus kvitnúť nevidela! |
Vďaka za dar krásy! |
V poslednom čase som bola obdarovaná mnohými milými maličkosťami. Krásne rozkvitnutý vianočný kaktus. Tak, ako som ešte nikdy nijaký vianočný kaktus kvitnúť nevidela. Farba pôvodne biela dostala slabulinko ružový nádych. A kvietky sa rozvili snáď na každom lístku! Už odkvitá, ale nové púčiky sľubujú ešte jednu vlnu krásy.
Oslavovali sme nedeľu Krista Kráľa. Aby som nezabudla, že On kraľuje z kríža. A že aj ja som povolaná byť kráľovnou - všade tam, kde som. Kdekoľvek. Napríklad v kuchyni. Alebo v práci. Na ulici. Dokonca aj keď ležím chorá v posteli. Som kráľovná. A akokoľvek slabá a nehodná sa cítim byť, tú kráľovskú hodnosť mám - už navždy. A s ňou aj všetky vlastnosti, ktoré má dobrá kráľovná mať. Stačí siahnuť do pokladnice a využívať ich! Ako ťažko mi niekedy príde veriť tomu!
Touto nedeľou sa zároveň skončil rok Fatimy. Prežívali sme ho veľmi intenzívne a dozvuky tohto výročia ešte určite budú v nás pracovať. Ale nový cirkevný rok neznamená, že by sa o nás Matka menej starala. Vlastne aj ona je kráľovná, kráľovná anjelov. A tak sa naďalej vďačne zverujem pod jej ochranu.
Už o pár dní sa nám začne advent. V sobotu budem splietať adventný veniec (ak Pán Boh dá). Tak je najvyšší čas pripraviť si nejaké vhodné ozdôbky. Nechala som sa inšpirovať a vykrojila som si niekoľko drobností z pomarančovej kôry. Myslím, že veniec pekne oživia.
Som vďačná za beh času. Za blížiaci sa advent. Za malé radosti a vône. Za všetky veci, malé i veľké, príjemné aj obťažujúce, krásne aj odpudzujúce... pretože verím, že z Pánovej ruky dostávam len dobré dary. Mám ešte v pláne - v posledných predadventných dňoch - si sadnúť a napísať "list Ježiš(k)ovi". O tom, za čo všetko som mu vďačná v tomto roku. Spomenúť si na dary, zmeny, výzvy, zdary, konce a nové začiatky... na všetko, za čo mu chcem v tomto roku ďakovať. Plán by bol, len či sa mi ho podarí aj zrealizovať? Uvidíme.
20. 11. Nedávno som dostala ešte jeden milý darček... |
Nedávno som dostala ešte jeden milý darček. A k tomu čas, aby som si ho mohla do sýtosti užiť (PN-ka sú dni, ktoré môžem venovať sebe, svojej duši... a prezeraniu novej knižky!).
Ráno, v prvý deň keď som ostala v posteli, ma z odpočinku vytrhol razantný zvonček našej poštárky... Prišla zásielka - nová knižka Šaktolen od Kvetky Veverkovej - ktorú ilustrovala - tram-ta-da-dá! - moja najkamoška z gympla - Darinka Bystrická! Koľko som sa najedovala, keď mi kreslila na okraje školských zošitov! A koľko som sa naobdivovala jej voľnočasových výtvorov! Trávili sme spolu čas v školských laviciach i v uliciach Bratislavy (a Petržalky), bavili sme sa, učili sme sa, tvorili sme... A teraz jej vychádza kniha. Nuž, takú slávu som si nemohla nechať ujsť! A už je knižka doma. Aj s venovaním. Teším sa a po dôkladnom prezretí a prečítaní si ju ukladám na čestné miesto v mojej knižnici.
Priznám sa, že som si knihu pôvodne kúpila len kvôli kamarátkinym ilustráciám. Ale po prečítaní knihy v nej nachádzam okrem hravosti a vtipu istú hĺbku a mnohé zaujímavé myšlienky. Rozhodne ma potešili obrázky, ale aj text a už rozmýšľam, komu by som túto knihu ešte kúpila k Vianociam. Ak by ste ju chceli aj vy - do svojej knižnice, alebo ako vianočný darček, dá sa kúpiť - napríklad priamo u autorky, alebo v niektorom kníhkupectve (napr. Martinus - tu). A ak chcete autorku Kvetku a možno aj ilustrátorku Darinku spoznať osobne, pozývam vás na autogramiádu. Kde? Pasteleria Panská 13 Bratislava. Kedy? 5. 12. 2017 o 17:00 do 20:00 hod.
11. 11. Večerné prechádzky popri Dunaji |
Posledná radosť, o ktorú sa s vami chcem podeliť sú večerné prechádzky popri Dunaji. Až teraz na staré kolená som sa naučila, že môžem ísť na prechádzku aj sama. Aj v meste. A môžem si k tomu vziať do ruky ruženec a spojiť pohyb tela s pohybom duše. Skrátka, prišla som na chuť modlitbeným prechádzkam popri Dunaji. S ružencom v ruke a s mobilom, ktorý mi počíta kroky, vo vrecku.
Inokedy si zase užívame spoločnú prechádzku s drahým. Napríklad na pečené gaštany a k mostu a popri Dunaji späť. Sú to fajn spoločné chvíle. Vďaka za ne.
A to je pre dnešok všetko. Tentoraz žiadne veľké myšlienky, len zopár maličkostí, ktoré ma potešili. Želám aj vám veľa radosti a srdce všímavé aj pre malé potešenia.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!