Po štvrťstoročí znovu v Čenstochovej

Pokračovanie článku o našom putovaní v Poľsku.

21. 10. 2017

Cestou z Lichňa sme si urobili výdatnú zastávku v Čenstochovej. Na tú sme sa s drahým tešili najviac, pretože na toto miesto máme veľmi silné spomienky. Bola to moja prvá cesta do zahraničia na medzinárodnú kresťanskú akciu (ak nepočítam stretnutie Taizé v Prahe). Krátko po otvorení hraníc sme sa v lete 1991 vybrali do Čenstochovej na Medzinárodné stretnutie mládeže so Svätým otcom Jánom Pavlom II. Bola som uchvátená z toho obrovského množstva mladých kresťanov. Bola som nadšená, že môžem naživo vidieť pápeža. A bola som tak ďaleko od domova, ale spolu s mužom, ktorý sa neskôr stal mojim.

Tu mi Matka Božia Čenstochovská dala odpoveď, ktorá veľmi rýchlo viedla k naplneniu môjho povolania - k manželstvu. Bolo to pred 26 rokmi. A v septembri budúceho roku oslávime 25. výročie svadby. Dá sa povedať, že sme sa sem vrátili na štvrťstoročné jubileum nášho vzťahu. Poďakovať sa Božej Matke. Znovu ju navštíviť. A znovu pocítiť ten pokoj a posolstvo bezhraničnej materinskej lásky.  

Rodičia Jána Pavla II. pred vstupom na Jasnú Goru.

Ikona Čenstochovskej Panny Márie je chránená hustými mrežami... 

Lepšia fotka sa mi pre veľký zástup pútnikov nepodarila.
Ale hĺbku modlitby to neovplyvnilo. Cítila som sa presne ako pred 26 rokmi.

Sv. omša s účasťou našich kňazov.

Matka Božia Čenstochovská, ochraňuj nás. A vďaka! 

Bola to návšteva plná spomienok.

Tu niekde sme stáli počas príhovoru pápeža v r. 1991.

A ja som bola uväznená tu
(odskočila som si, a po vystátí dlhokánskeho radu som sa už nedostala späť)

Pódium pre pápeža. Vpravo vidno kaplnku s milostivým obrazom.

Tadiaľto sme chodievali - do a zo školy, kde sme boli ubytovaní.

Jedna pamätná. (Vďaka, náhodní okoloidúci!)

Som vďačná za návštevu miest, kde sme prežili tak silné emócie. Vtedy pred štvťstoročím, aj teraz. Som vďačná za cestu do Čenstochovej. Aj za roky, ktoré od našej prvej návštevy uplynuli. Za božiu ochranu a vedenie a za odkaz Ježišovej Matky: "Urobte všetko, čo vám povie." Usilovali sme sa ho plniť. A naozaj - dostávali sme "vína" nadostač. (Viď Jn 2,1-10)

Želám aj vám šťastnú cestu životom. A nech vaše spomienky stoja za to.