pondelok 6. novembra 2017

Modlitba za "dušičky": Dnes za...


Dni modlitieb za zosnulých ešte trvajú. Pri mojom zamestnaní mám dosť priateľov, za ktorých môžem obetovať modlitby a prosby.  Verím, že väčšina z nich už je "tam", aj keď niektorí odišli len celkom nedávno. Ale myslím na nich. A myslím aj na ďalšie duše, ktoré potrebujú našu modlitbu. Aj niektoré celkom neznáme...


Tento týždeň som znovu vzala do ruky knihu Utrpenie a radosti očistca (Zjavenia svätých o dušiach medzi nebom a peklom) a celú som ju prelúskala. Zaujímavé čítanie. Priznám sa, že som od toho očakávala trochu viac (viac informácií, viac povzbudenia, viac radosti a konkrétnych skúseností). Ale aj tak mi veľa dala. Predovšetkým som si asi vytvorila ešte o čosi užší vzťah s "dušičkami". Rada sa za ne modlím, zvlášť v tomto čase, keď si pripomíname ich sviatok a keď nám Matka Cirkev ponúka zvláštne milosti pre tieto duše. A niekedy sa s nimi rozprávam... Verím, že tak, ako sa ja usilujem pomôcť im, ony pomáhajú mne. Často ani neviem ako. Ale Svätá cirkev nás učí, že pomáhajú, tak tomu verím. :)



Ale prečo o tom píšem práve dnes? Chcem sa podeliť o jednu myšlienku, ktorá mi celý deň leží v hlave. Hoci mám toľko známych, za ktorých by som sa mohla modliť, dnes cítim ako prioritu inú skupinu duší. Duší, ktoré si nesú na večnosť veľkú zodpovednosť (pretože ako kňazi, či dokonca biskupi mali vplyv na mnohé a mnohé ďalšie duše). A zároveň hovorím o dušiach, za ktoré sa mnoho ľudí nemodlí, pretože ich "ovečky" na očistec neveria.

Prečo by sa mali modliť za mŕtvych? Ak sú ich duše v nebi, nepotrebujú našu modlitbu, ak sú nedajbože v pekle, nijaká modlitba im nepomôže. Len my katolíci poznáme učenie o očistci a teda potrebu duší, ktoré odmietli hriech a smerujú neomylne k Bohu - no ešte sa musia očistiť od následkov svojich chýb a nedokonalostí. A preto som pocítila zodpovednosť, aby sme prosili aj za duše, ktoré neverili v očistec kým žili na zemi. A za ktoré sa nikto nemodlí, pretože ani ich blízki neveria, že sú takéto modlitby potrebné.



Dnes sa teda modlím zvlášť za evanjelických duchovných. Mám na mysli aj jedného konkrétneho (Jána), ktorý odišiel na večnosť túto jar. Ale určite je ešte veľa ďalších, ktorým sa moje modlitby zídu.


Obrázky sú z evanjelického cintorína v Trnave

Želám vám pokojný čas. A radosť v srdci každý deň.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!