Vďačná chvíľka: Zjesenieva sa.

Želám vám všetkým radostný deň!

Prázdniny sa skončili a s nimi aj náš projekt Vďačné leto (vyhlásenie výsledkov a hlavne víťazov nájdete v tomto článku na mojakomunita.sk).

Môžem povedať, že sa mi to páčilo. Každý deň som bola prinútená uvedomiť si množstvo darov, ktorými som obdarovaná, a tiež darov, ktorými Prozreteľnosť obdarúva iných aj skrze mňa. Každý deň som si "musela" nájsť chvíľku, aby som si sadla s farbičkami (alebo fixkou, či ceruzkou) v ruke a chvíľku spracúvala uplynulý deň - nie rozumom a slovami, ale tvarmi, farbami, pohybmi ruky a predstavami oka.

Bola to zaujímavá skúsenosť. Ale zároveň som, hlavne ku koncu prázdnin, cítila už akúsi únavu. Každý deň. Niekedy mi to bolo príliš často. Akoby som sa za niečím naháňala. A tak som rozmýšľala, čo ďalej? Ako pokračovať v dobrom zvyku tak, aby mi bol naďalej pomocou, ale nie zbytočnou záťažou?

Medzitým som natrafila na projekt #52doodles (Viac v tomto článku od Iris) a zaujal ma. V skratke ide o to, nakresliť nejaký obrázok (doslovne "čmáraninu") každý týždeň. Myslím, že tieto dve myšlienky spojím a pokúsim sa zachytiť do obrázku dary, za ktoré som vďačná, vždy aspoň raz do týždňa. Modlitebný denník vďačnosti si píšem naďalej každý deň, ako som o tom písala v minulom článku, a ak sa mi bude chcieť, rozhodne si nezakážem vziať do ruky nástroje na kreslenie (alebo fotiacu krabičku), aby som niektoré z darov zachytila obrázkom. Ale "povinnosťou" bude (aspoň) jeden obrázok každý týždeň. A aby som to nemohla flákať, každý týždeň vám svoj obrázok (alebo možno obrázky) ukážem.

A čo som prežívala v prvom septembrovom (školskom) týždni? Nech sa páči:

Ústrednou témou, ktorá sa niesla celým týždňom, bola informácia o jednom definitívnom konci. Hoci tá správa už nebola veľmi aktuálna, potrebovala som ju spracovávať dlhšie. Spracúvala som spomienky, rôzne myšlienky a pocity, potrebovala som dokončiť, čo som považovala za dôležité.

A som vďačná.

Som vďačná za samotný život a dušu, ktorej sa to týka. Že som ho smela spoznať. A za úlohu, ktorú som azda zohrala v jeho živote (a on v mojom). Za to, čo som pre neho smela urobiť, čo sme spolu prežili, o čom sme sa rozprávali, kde sme boli... za modlitby, ktoré som mu darovala, za čas, čo som s ním strávila... za milosť odpustkov, za možnosť aj teraz prosiť o jeho večnú radosť, za príležitosť prinášať obetu sv. omše, za čas na tichú adoráciu... i za útechu a znamenie, že som snáď svoju úlohu splnila. Že som urobila, čo som mala urobiť. A túto etapu svojho života môžem uzavrieť. Cítim pokoj. Zmierenie. Slobodu. Radosť. Aj za to som vďačná.

Našli sme prvé jesienky (šafrán). Jeseň sa už naozaj blíži.

Ďakujem tiež za nové začiatky (ktoré som už trochu spomínala minule). Za novú cestu s novými ľuďmi. Za nové úlohy, nové výzvy a zároveň pokoj a pohodu a príjemné kľudné prostredie. Istotu, že ak ostanem v spojení s Ním, budú sa (aj cezo mňa) diať zázraky. Že stačí byť (byť taká, aká som, byť spojená s večným zdrojom Života) a budem dávať to, čo mám. Že môžem premieňať životy tých, ku ktorým som poslaná. Že aj pre mňa (snáď) platí:

"Až pôjdu vyprahnutým údolím, premenia ho na prameň, lebo ranný dážď ho odeje požehnaním." (Žalm 84, 7)

Ďakujem za večerné chvíľky modlitby. V tichu, v spoločenstve s Ním. Ďakujem za to trpezlivé a vytrvalé volanie. I za čas a spôsob, ktorý som si nakoniec našla. A prosím o silu, aby som nikdy neprestala. Aby som sa živila Jeho prítomnosťou a Jeho Slovom každý deň. Aby som rástla v Jeho Láske. Aby som sa s Ním spájala stále viac. Aby som tak čerpala silu a ochotu "všetko robiť na Božiu slávu." Aby som sa mohla "ustavične radovať", aby som sa vedela "bez prestania modliť" a aby som "pri všetkom vzdávala vďaky" (1Sol 5,16-18)...

Vzduch presýtený vôňou borovíc (a agátov).

Vďaka aj za kúsok poriadku v byte (a za nájdené kľúče, ktoré som nevedela nájsť už niekoľko mesiacov). Za jednu dušičku, ktorá je azda na poriadku (tam kde má byť a kde je to pre ňu dobré), aj keď sa teraz nemôžeme stretávať. A za všetky duše (ľudí), ktorých stretávam na ceste životom a ktorým vždy môžem poslúžiť modlitbou (aj keby som nič iné pre nich nemohla urobiť).

Som vďačná za sobotný výlet s mojim drahým. Za kaplnku Panny Márie Fatimskej, ktorú sme navštívili (ukážem vám viac v samostatnom článku - link). Za radosť a krásu a vzduch presýtený vôňou borovíc... a za spoločnú modlitbu pri našej Matke. Za radosť zo stretnutí. ... a za veľa, veľa ďalších vecí, ktoré sem už nenapíšem, aj keď v srdci im patrí dôležité miesto.

Kaplnka na vŕšku.

Ďakujem aj vám a za vás, moji milí návštevníci tohto blogu. Nech vás Pán žehná a ukáže vám radosť, ktorá nikdy nekončí, ale natrvalo naplní vaše srdcia.